Nádherná a tajomná príroda Šumavy, ale aj ťažký život obyvateľov v nej žijúcich sa stali inšpiráciou pre mnohých umelcov. Zároveň sa na Šumavu podpísala história a viažu sa k nej rozličné legendy a mýty. Šumava učarovala českej black metalovej kapele PANYCHIDA z Plzne natoľko, že sa jej rozhodli venovať svoj najnovší album, ktorý nesie názov "Gabreta Aeterna".
Členovia kapely strávili na Šumave mnoho času a dokonca sa rozhodli piesne čiastočne nahrávať v jej prostredí. Album je veľmi precítený a dokonale vystihuje atmosféru tohto miesta. Texty sú pozoruhodne prepracované a tematicky vyjadrujú predovšetkým neľahký život na Šumave, osudy bežných ľudí, či udalosti z vojny. Zároveň nechýba opis rozmanitej Šumavy, ktorý ešte viac umocňuje náladu tohto diela. Musím pochváliť i vzdelávaciu stránku dosky. Honza dokázal, že nie je len majster gitary, ale i slova.

Album namiesto intra otvára citát z knihy Josefa Váchala "Šumava umírající a romantická". Na nahrávke je pomenovaná ako "Krajina". Nie jediná stopa, kde môžeme počuť veľmi emotívne nahovorenú pasáž z Váchalovej knihy. V "dnešní zbahnělé době…", ktorá je piatou v poradí, zaznie ďalší starostlivo vybraný úryvok. Obidva silno vtiahnu do deja, navodia mrazivý pocit i zvedavosť, čo bude nasledovať ďalej.
Prichádza prvá pieseň "Bílý Samum" sprevádzaná blackmetalovým zvukom gitár a Vlčákovými drsnými vokálmi, ktoré plynulo prechádzajú do šepotu i hovoru. Pocit úzkosti navodí i zvuk detského plaču a vedľajšie vokály v pozadí.

"Nik​oho pán, nikoho sluha" nás utvrdí v tom, že máme pred sebou rôznorodú jazdu. Heavymetalový melodický zvuk gitár je výborným spestrením a krásne zapadá do konceptu. Ak vás tieto veselo znejúce riffy priviedli k myšlienke, že sa bude jednať o radostnú pieseň, tak ste na omyle. Veľmi častá téma smrti je prítomná aj v tejto skladbe.
Zúfalstvo môžeme pocítiť i v "Černou nocí míhá se černý stín". Gitaristi Honza a Sinneral znovu ukázali krásne zohraté gitarové pasáže zdobené melodickejšími riffmi.
Často mi počas počúvania albumu naskakovali zimomriavky, ale najintenzívnejšie pri šiestej piesni "Trampus - o samotě a s​mrti v odlehlých končinách". Dokonalosť! Nádherne pôsobia i čisté vokály Honzu, ktoré zaznejú v refréne.

"Válečná běsnění…" rozprávajú o krutosti vojny a jej obetiach. Znovu som unesená zladením hudby, atmosféry, textov a prejavu.
Rozborom následujúcej Abele", ktorá bola inšpirovaná Klostermannom, ďalším autorom zaoberajúcim sa Šumavou, by som sa zbytočne opakovala. Je sa na čo tešiť!
Z toho, čo nám PANYCHIDA naservírovala v deviatej skladbe "Bludné ohně na stráních Hirschensteinských", mi takmer spadla sánka na zem. Veľmi tajomný až hororový podmaz, do ktorého vstúpil výrazný a precítený spev detského zboru. Klobúk dole!

Ďalšia pieseň "Odkouzlení hvozdu Hercynského" má pomalší gitarový nástup, s výraznou basovou linkou, čo sa za predchádzajúcou silne atmosférickou piesňou dokonale hodí.
Za krákania havranov a vŕzgajúceho snehu sa pomaly blížime do finále. "Todesmarsch" je predposlednou skladbou z CD. Ďalšia bezchybná pieseň, kde sa okrem príjemného gitarového zvuku nádherne dopĺňajú Honzove čisté vokály a Vlčákov chrapľavý spev.
A dosku uzatvára silná pieseň "Totenbretter", ktorá začína zúboženým nárekom starej ženy a prechádza za doprovodu klávesov do nemeckého prejavu muža, ktorého slová pochádzajú zo šumavského náhrobku. Aj poslednou stopou sa PANYCHIDA postarala o výborný zážitok. Popravde mi bolo ľúto, keď zaznela v nahrávke víchrica a zvestovala koniec geniálneho albumu.

Myslím, že "Gabreta Aeterna" je jeden z najlepších počinov PANYCHIDA. Vidno, že si kapela dala naozaj záležať do posledného detailu. V tomto roku vyšlo síce už niekoľko dobrých albumov, ale žiaden ma nedokázal takto silno pohltiť a obdarovať tak zaujímavými pocitmi, ako práve tento. Ako bonus kapela prichystala limitovanú edíciu bylinkami vystlaných boxov, v ktorých môžete nájsť niekoľko tematických zberateľských artefaktov (nášivky, pohľadnice, otvárač na pivo, odznak, nálepku a CD) vrátane knihy "Volání šumavských samot", ktorej autorom je Michal Toman.