V poslednej dobe čoraz viac kapiel bilancuje svoju kariéru formou knižných biografií. U menších formácií pritom stačí, aby sa tejto úlohy chopil niekto z vášnivých fanúšikov, ktorý sa zároveň venuje publikačnej činnosti.
A presne to je prípad PARADISE LOST. Anglickí gothic/doomoví matadori spojili sily s viac-menej neznámym spisovateľom Davidom E. Gehlkem, a výsledkom je ich prvá oficiálna biografia s názvom "No Celebration: The Official Story". Tá síce vyšla už koncom roka 2019, ale do rúk sa mi dostalo až jej české vydanie pod značkou MetalGate (PARADISE LOST: "Bez oslav") s prekladom Aleša Ondráčka.

Celou knihou nás sprevádza jednak autor, no najmä členovia PARADISE LOST, ktorí spomínajú na svoju minulosť a prezrádzajú množstvo detailov z bohatej kariéry. Okrem nich sa k slovu dostáva množstvo ďalších mien – od bývalých spoluhráčov, kolegov zo spriaznených kapiel, producentov, manažérov, ľudí z vydavateľstiev, grafikov, až po niekoľko redaktorov z významných rock/metalových časopisov. Práve vďaka širokému spektru spovedaných osôb sa nám postupne odhaľuje skutočný (a stále nekončiaci) príbeh tejto jedinečnej formácie.
Všetko sa začína v 80. rokoch, kedy sa postupne stretáva pätica mladých „vlasáčov“ a spoločne zakladá svoju vysnenú kapelu. Cítiť závan nostalgie, nechýbajú ani úsmevné príhody (napríklad o tom, ako sa Steve Edmondson pridal do zostavy až po tom, čo uvidel svoje meno uvedené na obale dema). Sledujeme prvé kroky a prvé úspechy nádejných hráčov, z ktorých postupne vyrástli profesionálni muzikanti.

Kniha je rozdelená na 18 kapitol. Až na pár výnimiek je každá z nich venovaná konkrétnemu albumu, pričom David E. Gehlke každú nahrávku podrobne rozoberá spolu s jej autormi. Text je doplnený množstvom raritných fotografií. Je príjemné preniesť sa do polovice 90. rokov, kedy PARADISE LOST prenikli takmer medzi elitu vtedajšej metalovej scény. Viac ma však bavili spomienky na experimentálnu éru pod značkou vydavateľstva EMI, kedy naši hrdinovia najskôr šokovali fanúšikov albumom "Host" (za ktorým si, mimochodom, dodnes stoja), aby následne padli takmer na samé dno s príhodne nazvaným sklamaním "Believe In Nothing". Dnes už vieme, že Greg, Nick a spol. sa z týchto neúspechov vyhrabali a s každým ďalším albumom pokračovali v postupnom návrate k svojim death/doomovým koreňom. Podrobne rozoberajú, ako k tomu došlo. Z ich postojov je cítiť profesionalita, zároveň sa však zdajú byť pohodoví ľudia so zvláštnym zmyslom pre humor. Nechýbajú personálne zmeny na bubeníckej stoličke a dôkladná analýza jednotlivých bicmanov.

Priestor dostali aj Gregove bočné projekty VALLENFYRE a STRIGOI, Nick pre zmenu spomína na svoje angažmá v BLOODBATH. Kniha končí obdobím, kedy kapela dokončila produkciu svojho šestnásteho (dodnes posledného) CD "Obsidian" a plánuje jeho vydanie i koncertnú podporu. Pozorní fanúšikovia vedia, že PARADISE už tieto plány pretavili v skutočnosť a aj po 35 rokoch naďalej pokračujú v ďalšej aktivite. A podľa vyjadrení, ktorými v závere bilancujú svoju kariéru, to vyzerá, že sa od nich ešte máme na čo tešiť.

Sečteno a podtrženo: "No Celebration: The Official Story" je povinným čítaním pre každého, komu ulahodila „naprostá severská mizéria“ menom PARADISE LOST. Je jedno, či preferujete ich mäkšie gothicmetalové obdobie, tvrdšiu death/doomovú tvár, alebo snáď experimentálnu éru. Ja osobne som si pri čítaní tejto publikácie postupne vypočul všetkých šestnásť albumov, od začiatku do konca. Moje záverečné hodnotenie je výrazne ovplyvnené tým, že som verný fanúšik tejto anglickej stálice. A keďže „žeriem“ väčšinu ich tvorby, tak som s radosťou „zhltol“ aj ich prvú knižnú biografiu.

Za poskytnutie výtisku ďakujeme vydavateľstvu MetalGate.