Hneď na začiatok sa priznám, že meno PHLEBOTOMIZED mi ostalo v hlave veľmi dobre uchované. Starší vedia, že na Slovensku (samozrejme aj v Čechách) vychádzal svojho času Metal Hammer a práve recenziu na album (prípadne oba) tejto skupiny určite obsahovala československá mutácia tohto legendárneho časáku. Nebyť pár rokov dozadu blbec, tak ho nevyhodím a poviem vám to presne. Žiaľ, raz za čas mám záchvat poriadkumilovnosti, a tak MH je navždy preč. PHLEBOTOMIZED boli tiež "preč", resp. v stave smrti, avšak znovuzrodili sa z popola a po štrnástich rokoch prišiel reunion. Z pôvodných členov dodnes vydržal len Tom Palms. Na prelome rokov 2018/2019 teda konečne uzrel svetlo sveta tretí album "Deformation of Humanity".

Cover albumu je svojím spôsobom jeden z najdesivejších, aké človek môže nájsť. Aspoň teda na mňa teda príliš vľúdnym dojmom nepôsobí. Hudobne je to našťastie kdesi inde a tak na ploche 51 minút sa nachádza presne 11 skladieb plného... nuž, tak toto bude oriešok, pretože PHLEBOTOMIZED vytvorili niečo veľmi ťažko definovateľné. Avantgarno-elektronicko-klávesový death metal s doomovými prvkami. Cover je teda desivý a aby sme v podobnom duchu pokračovali, tak po kratučkom začiatku sa ozve vystrašený dych a veta: "I am scared!" (bojím sa). Najnovšia nahrávka našťastie nie je len pre najodvážnejších, ale pre všetkých, ktorí ste sa našli vo vyššie spomínanej škatuľke. Základom hudby je síce death metal, lenže to je tak 50% celkových prísad. Nemenej podstatná je klávesová/klavírna zložka, ktorá je naozaj excelentná. Tak isto netreba zabúdať na úplne nenásilné preskakovanie na rôzne iné žánrové odbočky, napríklad v "Chambre Ardente" cez rockové, doomové až po heavy pasáže. Vždy sa však vychádza zo smrteľného kovu. Aj keď občas sa zachádza až k grindovej hranici ("Eyes on the Prize"). To však tí,čo počuli najmä debut "Immense Intense Suspense", prípadne zčasti druhý album "Skycontact", vedia.

Najnovší album týchto Holanďanov je teda zmeska štýlov so skvelými nápadmi (sekané riffy v "Deformation of Humanity" trhajú mäso alebo sólo v "Desideratum" je proste čistý hudobný orgazmus). Neubránim sa však občas dojmu aj miernej nudy. To je však samozrejme len môj pocit. Nemám rád vypichovanie jednej konkrétnej skladby, avšak musím sa priznať, že práve "Desideratum" sa mi páči najviac.