Recenziu na škótskych SAOR sme tu ešte nemali a myslím, že je to škoda. Nielenže Andy Marshall stojaci za touto kapelou tvorí výnimočnú hudbu, ale najnovší album "Origins" je zatiaľ najprístupnejší a „najkomerčnejší“ a tak by mohol osloviť najviac ľudí, ktorí sa paradoxne začnú zaujímať aj o staršiu tvorbu.

História začína niekde pred desiatimi rokmi, ešte ako ÀRSAIDH, avšak meno bolo po prvom albume zmenené na SAOR. Dôvod bol vraj prostý - niekedy sa miesto À zobrazil na webe len štvorček a to Andyho štvalo, tak zmenil názov. Prvý album "Roots" bol teda vydaný pod oboma menami cez vydavateľstvo Fortriu Productions, druhý "Aura" taktiež, ale len s aktuálnym menom kapely. Vzhľadom na to, že som dosť lenivý človek, tak sa mi nič ohľadom tohto pidivydavateľstva zisťovať nechcelo, ale naozaj by som sa nečudoval, keby za ním stojí samotný Andy alebo niekto z jeho kamarátov.

O tom, že je hudba SAOR zaujímavá a kvalitná, svedčí minimálne fakt, že tretí album vydalo moje obľúbené Northern Silence Productions. Avšak sila SAOR rástla, štvrté CD vyšlo u Talianov Avantgarde Music, nuž a zatiaľ posledné u najväčšieho vydavateľstva Season of Mist.
Andy svoju hudbu označuje ako „Caledonian Metal“, čo asi až tak veľa nenapovie, ak by som však napísal niečo ako atmosferický folkom šmrncnutý black metal, už by to mohlo byť jasnejšie. Na začiatku napísal, že "Origins" je najprístupnejší, tak letmým pohľadom sa dá o tom presvedčiť v dĺžke songov. Totiž ak by sme nerátali inštrumenálne veci, tak aktuálnych 6 pesničiek z novinky je najkratších v histórií a ani jedna nemá nad 10 minút, čo sa zatiaľ ešte nestalo. Čakajte teda údernejšiu a možno menej "rozťahanú" hudbu. Zvyčajne sa ide priamo na vec, aj keď samozrejme hudba je typická rôznymi odbočeniami, je to aj tu, len v menšej miere.

Prvá "Call of the Carnyx" začína pomaličky, jemne, ale keď sa zapojí bicmen, tak to dostane zaujímavý nádych. Jeho hra na čineloch je výborná, nie je síce žiaden Darkside (MGŁA), ten je len jeden. Každopádne, isté záchvevy "Exercises in Futility V" tu sú. Jedným z typických prvkov sú aj pomalšie pasáže, okolo ktorých je vystavaná celá skladba, nie inak je tomu aj tu. Taktiež všetky tie zborové spevy, folkové prvky, klávesy a vlastne všetko čo je pre SAOR typické. V tejto je počuť aj nejaký lesný roh alebo niečo podobné, výborne spravené.
V dvojke sme snáď v škótskych lesoch pri ohníku a opekáme „Anglánov“. Priznám sa, tento zvuk praskajúceho ohňa mi mierne vadí. Spolu s inou vecou (napr. v "Origins") a to pohyb rukou po hmatníku, ale vzhľadom na moje nulové znalosti o hraní na gitare, nemôžem tvrdiť či to tam má alebo nemá byť, len mi to úplne nepasuje.

Aby som však len nehanil, tak záverečné „dvojkombo“, pre ktoré boli spravené aj videá, "Beyond the Wall" a titulná "Origins" patrí k vrcholom albumu, nielenže človek pri pohľade na prírodu má okamžite chuť vypadnúť, ale taktiež hudba je skvele skomponovaná. 41 minút trvajúci album odsýpa celkom rýchlo, nenájdu sa tu príliš mdlé momenty. Za ten niečo vyše ako mesiac od vydania, som ho počul veľakrát, ale trochu mi padne kameň zo srdca, keď táto recenzia bude vonku a ja sa posuniem hudobne niekam inam.

Za mňa však "Origins" rozhodne za vypočutie stojí, je oveľa prístupnejší ako predchádzajúce albumy, čo pre skalných môže byť mínus. Ak ste doteraz o SAOR nepočuli, rozhodne treba skúsiť.