Je až neuveriteľné, ako ten čas rýchlo letí. Pamätám si obdobie, keď SATURNUS v roku 2012 vydali svoj štvrtý album "Saturn In Ascension". Kto by vtedy predpovedal, že na jeho nasledovníka budeme čakať vyše 10 rokov? Až minuloročné turné dalo tušiť, že sa niečo pripravuje. Dánski doomoví melancholici prešli pod krídla vydavateľstva Prophecy Productions, ako malú ochutnávku vypustili do sveta akusticky ladené EP "The Lighthouse Session" a napokon sme sa tento rok dočkali aj plnohodnotnej novinky "The Storm Within".

Otváracia a zároveň titulná skladba začína zvukom búrky, presne ako evokuje jej názov. Súhra gitarovej vybrnkávačky s nádherným klavírnym motívom posupne vygraduje v pravý doom metalový majestát vedený mohutnými gitarovými hradbami. V tej chvíli počuť, že dánski náladotvorci sú znovu (stále) v plnej sile. Síce s pár personálnymi zmenami, no predsa si zachovali svoj typický rukopis. Je to patrné jak hudobne, tak i vokálne. Za mikrofónom nie je nik iný, než starý-dobrý Thomas A.G. Jensen, ktorý umne strieda niekoľko hlasových polôh. V tvrdších pasážach sa spolieha na svoj hlboký growling, v odpočinkových mu stačí pokojné odriekavanie tichým hlasom. Skúsení poslucháči navyše nebudú mať problém identifikovať spev jediného hosťa – je ním Paul Kuhr od spriaznených Američanov NOVEMBERS DOOM.

Pristavme sa pri dvoch nováčikoch; v oboch prípadoch ide o gitaristov, dokonca zahraničných. Už na minuloročnom koncerte bolo zjavné, že Indee Rehal-Sagoo (ex-EYE OF SOLITUDE) i Julio Fernandez do zostavy výborne zapadli. Kým prvý menovaný sa sústredí na ústredné gitarové motívy a sóla, jeho kolega ho väčšinou dopĺňa drtivými riffmi. Hrubé struny obsluhuje usmievavý Brian Hansen, za bicími zas operuje ďalší neomylný matador, Henrik Glass, ktorý udáva prevažne pomalé tempá. Veľké množstvo priestoru dostal aj klávesák Mika Filborne. Azda najviac v piesni "Even Tide", kde si vystačil sám bez „pomoci“ gitár. Z jeho strany to zďaleka nie je všetko… SATURNUS tento nástroj nikdy neignorovali a po celú hraciu dobu nám pravidelne servírujú široké spektrum klavírnych plôch.

Možno by to chcelo zmeniť poradie skladieb, keďže už v úvode nám ich autori servírujú dva najdlhšie, 11-minútové kúsky. Jeden z vrcholov nastáva v melancholickej "Chasing Ghosts" s ich typickým plačlivým rukopisom. Nasleduje o čosi sviežejšia a rýchlejšia, takmer až hitová "The Calling", ku ktorej Dáni natočili svoj prvý oficiálny videoklip. Rovnako i zvyšné kompozície ponúkajú ďalšie momenty pocitovej melodiky a zhudobnených emócií. "Closing The Circle" je pre mňa jedinou slabšou chvíľou, priamočiara "Breathe New Life" aspoň potvrdzuje, že v jednoduchosti je krása. A podobne ako úvodný song, aj záverečný ("Truth") štartuje súhrou klavíra s akustickou gitarou, aby po pár minútach plynule prešiel do mohutnej zvukovej sféry, stále však vedenej podmanivou gitarovou melódiou.

SATURNUS si dali nielen načas, ale i poriadne záležať, aby ich výsledok stál za to. Stret melancholickej a nádejeplnej nálady v ich podaní nezraňuje, nýbrž ukľudňuje. Všetko je zahraté od srdca, všetky zaznamenané pocity sú úprimné a zachytené v lahodne čistom zvuku. Kapela už tradične nahrávala doma v Kodani pod dohľadom skúseného producenta Flemminga Rasmussena.
"The Storm Within" asi nie je ich najsilnejšou nahrávkou, napriek tomu ide o mimoriadne dielo a povinnosť pre všetky „zaDoomané“ duše.