Plzeň sa pomaly, ale isto stáva hlavnou baštou súčasného českého doom metalu - kapela, na ktorú sa dnes pozriem, pochádza práve odtiaľ. Už samotný názov, SELF-HATRED, vypovedá o štýlovom zaradení a dostal som sa k nej, pretože až traja členovia sú zo spriaznených ET MORIEMUR (konkrétne gitaristi Aleš Vilingr, Pavel Janouškovec a bubeník Michal "Datel" Rak).

Na to, že sa jedná o debutovú nahrávku, zavelili páni pekne vysoko, rovno pod krídla Solitude Productions. Od prvých tónov zaujme výborný, nadýchaný, dostatočne mohutný a precízne namiešaný zvuk. Už v otváračke "Guilt" (videoklip dostupný nižšie) nám SELF-HATRED predstavujú všetky svoje tromfy. Kaťas za mikrofónom disponuje brutálnym vokálom, umne strieda growl so škrekmi, občas ich zmäkčí dychtivým šeptom a aby toho nebolo málo, v pár kúskoch mu vypomáha aj ženský operný spev slečny menom Felis. Gitaristi ponúkajú súzvuk precítených melódií, stredne rýchlych, pomalých i ultra-pomalých riffov, basa všetko pekne dopĺňa. Datelove bicie šlapú ako hodinky a spomeňme aj klávesy, ktoré tu určite nie sú len do počtu. Občas v tej zvukovej spleti započujete ich pohrebný sprievod, ale napríklad už druhá, inak titulná skladba, je ako inštrumentálka postavená hlavne na klávesoch - až po chvíli im začne sekundovať gitara.
V ďalších momentoch sa opäť striedajú vyššie spomínané motívy a „zaDoomaní“ Plzeňáci sa dokonca neboja občas aj zrýchliť. Pomerne veľké množstvo motívov… ale celá táto záhubná konštrukcia tvorí kompaktné dielo. Ak som sa v úvode bál, že tých necelých 40 minút bude na atmospheric doom/death metal málo, s príchodom záveru sa mi to zdá byť možno aj dostačujúce. Sedem „trackov“, z ktorých najdlhší dosahuje ani nie deväť minút - to sa v melancholickom doome len tak nevidí!

SELF-HATRED naštartovali svoju kariéru naozaj kvalitne. "Theia" možno neprináša nič inovatívne, ale je plná atmosféry, svojou dávkou melanchólie, smútku (pre niekoho depresie) pohládza ubolenú dušu a český doom môže v zahraničí prezentovať so cťou.