Vyzerá to, že Morten Veland a jeho domovská SIRENIA nepúšťa nohu z plynu a po úspechu predošlého a vcelku podareného albumu “The 13^th Floor” prichádza s druhým pokračovaním na čele s pohľadnou španielkou Ailyn. Kapela logicky naväzuje na svojho dva roky starého predchodcu (ten sa ešte zrejme zo zotrvačnosti niesol v solídnom skladateľskom duchu), tentokrát sa ale zdá, že jej hlavnému protagonistovi nejak začínajú dochádzať nápady. Obdobie, kedy sa kapela zbavila tieňa staršej sestričky TRISTANIA, úspešne definovala svoju tvár a zaviala dokonca čerstvým vetrom na gothic metalovej scéne je už iba minulosťou. Jednalo sa najmä o obdobie, keď za mikrofónom pôsobila ešte blonďavá Monika Pedersen. S novinkou “The Enigma Of Life” sa totiž zaradila medzi bežnú sortu frontwoman metalovej produkcie. SIRENIA vsadila na v dnešnej dobe dobre osvedčené melodické priamočiare postupy s jasným popovým nádychom, ktoré sa majú za každú cenu páčiť. Všetko je síce na svojom mieste ako má byť; hutné podladené gitary, tučné symfonické aranže (v tomto smere dosť svojské), mohutné chorály, perfektne zmáknuté aranžmá. Po tejto stránke niet čo vytknúť, navyse keď tomuto všetkému nechýba samozrejme nablýskaná a načačkaná produkcia a dobre vyzerajúce pozlátko je na svete. Problém je však v samotnom obsahu, ktorý neprináša nič nevídaného či svetoborného. Albumu navyše chýba akýkoľvek záchytný bod alebo chytľavý motív, od ktorého by sa mohol poslucháč odraziť. Nepochybujem o skladateľských kvalitách Mortena Velanda (pričom vlastný rukopis je tu znateľný), avšak novinka sa mi zdá po nápadovej stránke hodne plytká a miestami až nasilu vlezlá s tuctovými nápadmi, ktoré kde tu vykrádajú dokonca samých seba. Chápem, že na jednej strane sa potrebuje album predávať, avšak od takto svojbytnej kapely by som predsa len očakával niečo viac. SIRENIA síce smer nijak výrazne neudávala, každopádne sa vcelku šikovne vyhýbala zvyšku gothic frontwoman metalovej scény. Dnes buhužiaľ zapadla do davu ďalších jej zástupcov so slušne priemerným albumom.