Aktuálna novinka z dielne švédskych progresívcov SOEN ma mierne zaskočila. Po troch mimoriadne silných nahrávkach prichádza album, ktorý im nedokáže konkurovať. Štýlovo sa kapela v podstate nikam neposunula a naďalej ostáva verná svojskému prog-rocku s pár metalovými prvkami.
Atmosféra dosky "Memorial" je o niečo temnejšia a miestami aj agresívnejšia. Najviac to pociťujem pri hutných gitarových riffoch, ktoré sa vyskytujú v zvýšenej miere. To by bolo za normálnych okolností skôr prínosom, ale táto nahrávka má jeden veľký problém. Je ním nevyrovnaná kvalita jednotlivých piesní a často sa opakujúce postupy.

Základom väčšiny piesní sú spomínané gitarové riffy a Lopézove bubenícke paterny. Toto by si kapela mohla dať patentovať, pretože ich sprevádza od začiatku kariéry. Robia to veľmi špecifickým spôsobom a svojsky. Na novinke je toho ale príliš a pri štvrtej piesni sa začínam ošívať. Nehovoriac o niektorých piesňach, kde začínajú balansovať na hranici môjho vkusu. Tento pocit som prvýkrát zaznamenal pri skladbe "Violence" a čiastočne pri titulnej "Memorial". Najväčší problém mám však so záverečnou "Vitals", ktorá znie ako z popového bazáru. Takýchto piesní sú podľa mňa na svete tisíce a všetky znejú tak zvláštne lacno. Túto som po niekoľkých posluchoch začal programovo vypínať. Asi najviac ju vystihuje výraz „popové klišé“. Netuším, čo presne chcela kapela na nej dosiahnuť, no mňa to vôbec neoslovilo. Neviem, či angažovali nového producenta, alebo sa len snažili posunúť svoju hudbu novým smerom. Každopádne sa mi ju nepodarilo stráviť, respektíve nenaplnila moje očakávania.

Na druhej strane sa tu dajú nájsť aj vydarené kusy, čo kapele treba priznať. Z môjho pohľadu je to predovšetkým pop-rocková balada "Hollowed" s hosťujúcou speváčkou Elisou. Toto je SOEN, na ktorý som zvyknutý a ktorý zdobí ich posledné tri nahrávky. Silná a precítená skladba s výbornými speváckymi výkonmi tak Elisy, ako aj Joela Ekelöfa. K tým vydarenejším by som ešte zaradil "Fortress", "Incendiary" a "Unbreakable". Skladby, v ktorých cítim výrazný skladateľský talent kapely a zároveň spomínané nové smerovanie. Tu to však vyšlo bez toho, aby sa to dotklo môjho hudobného vkusu. Texty piesní sú plné vzdoru, vášne a hnevu. Čiastočne reflektujú aj pohnuté časy, ktoré v týchto dňoch zažíva množstvo ľudí na našej planéte.

Na jednej strane treba SOEN pochváliť za snahu posunúť svoju hudbu novým smerom. Niekedy to však nevyjde podľa očakávaní a netreba z toho robiť vedu. Vypočul som si novinku naozaj nespočetnekrát a každý nasledujúci posluch ma utvrdil vo výslednom verdikte. Zrejme bude moje hodnotenie trochu prísne, no môže zaň predovšetkým kvalita ich predchádzajúcich nahrávok "Imperial", "Lotus" a "Lykaia". V ich tieni totiž "Memorial" vyznieva ako kompilácia piesní, ktoré vytiahli niekde zo šuplíka.