Newyorská death metalová scéna bola veľmi vydarenou a rýchlou odpoveďou na besnenie, ktoré sa odohrávalo na južnom cípe Ameriky. Jedni z lídrov, SUFFOCATION, ovplyvnení predovšetkým agresívnejšou thrashovou školou z Nemecka, vytvorili na jeseň roku 1991 veľmi dôležitú fošňu pre death metalový žáner, konkrétne pre jeho brutálnejšiu formu.

Už EP Human Waste naznačilo veľa a na dlhohrajúcom debute Effigy Of The Forgotten to dozrelo takmer do dokonalosti. Tú dosiahli albumom Pierced From Within, ktorý nasledoval po miernom úkroku vzad v podobe Breeding The Spawn. Sošky sú so svojím riadne archaickým zvukom dodnes jednou zo základných učebníc brutal death metalovej rytmickej explózie. Skladby na tomto monolite ukázali dnes už typické gitarové riffy, valiace sa jeden za druhým, prelínavé tempá a nečakané zvraty. Typické pre dusičov sú hlavne nájazdy do pomalých zasekávaných pasáži, ktorým dáva gradáciu už vtedy bezchybný Frank Mullen. Effigy Of The Forgotten ponúka hneď niekoľko pamätných skladieb a koncertných tutoviek. Takými sú Liege Of Inveracity, Effigy Of The Forgotten, Infecting The Crypts alebo Mass Obliteration. Skvelé sú však najmä nosné riffy v Seeds Of The Suffering a Jesus Wept. Zvlášť prvá menovaná mi kedykoľvek spôsobuje zimomriavky. Keď po úvodnej gitarovej hradbe spustí aj Frank svoj fantastický growling, no a členité sóličko v druhej polovici skladby ešte umocní dojem skvelého masakru. Jediným problémom je tak možno istá uniformita skladieb, všetky sú totiž hrané v podobných štruktúrach. Je to skôr náhľad mňa dnešného mladého človeka. V dobe vydania, kedy som ešte ani nemal možnosť vidieť svetlo sveta, musel tento album vyhladiť všetko, čo mu vtedy stálo v ceste a to nielen v podobe konkurencie. A to bez ohľadu na to, koľko podobných častí je v jednotlivých skladbách.

Effigy Of The Forgotten je určite jedným z tých albumov, ktoré ukázali cestu hromade nasledovníkov a pomohli rozvetviť dnes ešte stále reálne žijúci žáner. Radím ho na druhé miesto v hodnotení albumov SUFFOCATION, pričom na chrbát mu dýcha posledný rovnomenný počin.