EMPYRIUM, EWIGHEIM alebo THE VISION BLEAK. Vo všetkých týchto kapelách hrá Ulf Theodor Schwadorf. Nuž a tento pánko stojí aj za kapelou SUN OF THE SLEEPLESS, ako jediný. Na to, že funguje už takmer 20 rokov, je "To the Elements" prvý album.

Kapela začala ako nejaký black ambient (prvé EP "Poems to the Wretches Hearts"), neskôr v druhom pridali elektronické prvky ("Tausend kalte Winter"), aby ešte v roku 2004 vydali split s NACHTMAHR. Priznám sa, že byť fanúšikom všetkých vecí si vyžaduje dosť trpezlivosti, pretože sú veľmi rozdielne. Takže ich zmeťme zo stola a zabudnime na ne. Pretože sú v podstate zbytočné a človek by mohol skĺznuť k hodnoteniu "hlúposť, tá kapela nemá zmysel". Nuž a to by bola škoda. Pretože najnovší počin je veľmi dobrá vec, aj keď občas obsahuje nadbytočné elementy.

Nový a teda vlastne jediný album SUN OF THE SLEEPLESS je blackmetalový. Avšak už od prvej skladbe je počuť, že na to Ulf ide inak. Žiadna rúbanica, ale je to skôr akési zborové intro. Ak by som mal troška preháňať, tak si viem predstaviť, že by si to spievali námorníci v dávnych časoch, keď sa plavia do neznámych vôd v hmle. Je to hlúposť, samozrejme, ale tento prvý song je presne taký. Ponurý, temný, ale plný nádeje a očakávania.

Druhý už by zniesol škatuľku "rýchly black metal". Prvý aj druhý "pohľad" vraví, že relatívne obyčajný. Hlavná inšpirácia ide zo severu. Musím sa priznať, že čím viac tento album počúvam ako celok, tak tým sa mi páči viac. Perfektne skĺbené všetky prvky, spolu s výborným spevom a plus jedna zvláštnosť. Iný spev, presnejšie zborový. Je to len akési "ááá", v podstate takmer nič iné nespieva, žiadny text. Znie to však skvele.

Na začiatku tretieho "The Owl" sa dostaneme k hlavnej nevýhode a chybe albumu. Dvojminútová nudná pomalá pasáž. Stačí nižšie vypočuť z klipu. Ok, toto by sa dalo ešte zniesť, zvyšok je kvalitná hudba. Dokonca ani podobné spomalenie pri konci nevadí. To mi pripadá prirodzené, len tie prvé dve minúty mohli byť oveľa kratšie. Prídeme však k pätke a tá to zabije úplne. "Forest Crown" tam byť naozaj nemusela. Pripomína to napr. absolútne zbytočné a otravné medzisongy ROTTING CHRIST ("Nekron Iahes..." vždy keď počujem túto časť, otvára sa mi nožík vo vačku).

Až teda na približne päť otravných minút (pričom "Forest Crown" sa dá z playlistu zmazať) je to skvelý album plný kvalitného blackmetalu s občasnými úletmi do doomových vôd. Pre fanúšikov staručkých OPETH, prípadne KEEN OF THE CROW a podobných zoskupení by táto hudba mala byť ako stvorená.

Ak by ste si chceli započúvať aj do starších veci, tak existuje kompilácia "Shadows of the Past", ktorá uzrela svetlo sveta presne v deň vydania "To the Elements" a obsahuje všetky doteraz vydané skladby.