Cardiff, Anglicko, Wales.... a fakt, že kapela hrá death doom metal, to sú atribúty, ktoré ma navnadili k vypočutiu tohto albumu. THE DROWNING je, priznávam, pre moje uši novinka, no ich prvý počin je už jedenásť rokov pod slnkom. Jednalo sa o EPčko "Withered". Nasledovali tri dlhohrajúce počiny a jedno splitko s MY SILENT WAKE. "Senescent Signs" je teda ich v šiesty zásek v diskografii. V dnešnom uponáhľanom svete mi ich melancholicky ladená, pomalá muzika prišla ako balzam. Mierne ma odrádzala dĺžka skladieb, ako aj celková stopáž sedem minút nad hodinu, no obavy ma opustili pri druhom prehratí, resp. vypočutí. Nejedná sa o žiadnu nudu, muzikanti svoje nástroje zvládajú na výbornú a to vrátane vokalistu. Hneď intro napovedá pozorným ušiam, odkiaľ čerpá kapela inšpiráciu. Úvod 90tych rokov bol tomuto štýlu zasľúbený a presne ich odkaz je viac než čitateľný. Prirovnávať THE DROWNING k PARADISE LOST je možno kus nadnesené, no momentov, pri ktorých som sa vrátil 25 rokov naspäť ("Gothic"), je na albume dosť, aj keď samozrejme nie je to o bezhlavom kopírovaní. Zacítil som aj jemnú arómu "Serenades" od ANATHEMY. Kapela sa však snaží o vlastný štýl, čo rozhodne nie je v dnešnej záplave skupín tohto razenia jednoduché. Z nástrojov nevyčnieva ani jeden, zato ich súhra, vrátane nasamplovaných, nevtieravých klávesov, je strojovo presná, ale to je dnes skôr už pravidlom. Štvrtá a piata skladba (najdlhšia "Never Rest" nasledovaná najkratšou "At One With The Dead") ma zaujali najviac, dynamické momenty striedajú pomalé, no nie úmorné pasáže. Predposledná "When Shadow Falls" a jej melodický nosný riff je skvelým vyvrcholením, pretože v poslednej "The Lament Of Faustus" som sa už trochu strácal.

Pre priaznivcov žánru ak nie priam lahôdka, rozhodne žiadne sklamanie.