Ešte som síce nevidel vlka nakazeného besnotou v poslednom najagresívnejšom štádiu, no predstavu mám už jasnú. Tá sa mi vynorila hneď po odoznení intra na poslednom albume českej (našej) bandy TORTHARRY. Ten vlk sa na mňa vyrútil z húštia úvodného riffu prvej skladby "Odd Man out", z uslintanej papule vycerené tesáky ma minuli len o vlások. Mal som na mále, no útoku som musel čeliť naďalej, pretože svorku (album)  tvorí deväť rozzúrených, po krvi bažiacich monštier (songov). 

Som odkojený death metalom rokov deväťdesiatych a preto som týmto albumom dostal všetky atribúty žánru, po ktorých mi srdce, ucho piští. Od začiatku je to nekompromisná rezanica, z ktorej naskakujú zimomriavky. Nezachytil som ani sekundu, ktorá by mi dovolila sústrediť sa na niečo iné, aj keď som to náročky skúšal. Každá skladba je mohutný monolit vystavaný na údernom, pevnom riffe, ku ktorému sú pružnými medziriffmi privarené ostré výčnelky melódií. Čakal som po piatich rokoch od posledného albumu "Follow" poriadny kus na kosť ohlodaného mäsa a dostal som krvavú porciu death metalu ako z učebnice. To, s akou ľahkosťou sú v jednotlivých skladbách striedané tempá, nenecháva moje nohy ani na chvíľu v kľude. Niektoré rytmy sú priam tanečné, ale toto prirovnanie pochopí len pozorný a oddaný poslucháč s otvoreným vnímaním (čím nechcem nikoho uraziť). Gitara má presne ten zvuk, ktorý neskonale milujem, pod kožu sa zarezávjúci, agresívny, no nevtieravý. Pod gitarovými linkami sa plazí a svojim životom si žije basagitara, neuchopiteľne a plynule obvíjajúca každý riff, prechod, každú hudobnú myšlienku. A všetku tú priamočiaru zmes brutálnej empatie zastrešuje Danov hrobovo hromový vokál. No zarezonoval vo mne ešte aj iný odtieň albumu, ktorý ide ruku v ruke práve s už spomínanými zmenami tempa. A tým je akási hravosť, zmysel pre detail. A tu ma očarila práca s činelmi, ich hlaholivé tóny sa nesú každou skladbou a sú momenty, kde výrazne oživujú už bez toho pestrý zvuk. 

Z kraja nového roka som týmto zárezom dostal adepta do koncoročného hodnotenia, ktoré je síce ešte hodne ďaleko, no čas letí ako blázon. Uzavriem to slovami, že ak by ste na albume TORTHARRY - "Sinister Species" hľadali nudu, tak vám ušetrím čas - nenachádza sa tam. Prítomný je len šťavnatý death metal v takej podobe, v akej ho mám ja osobne rád už 25 rokov.