Nikdy mi až tak nerezali Children of Bodom... aj keď 95% metalistov okolo mňa malo iný názor. Kombinácia rôznych žánrov je asi stráviteľná pre takmer každého. Kapela, ktorá ma oslovila oveľa viac ako Deti jazera Bodom, boli vikingskí Ensiferum s blackovým warpaintom. Ich posledný album "Iron" bol fakt perlou. Ensiferum, Children a pod. boli vždy hudbou stráviteľnou snáď pre každého. Powermetalisti si pochvaľovali melodický hudobný základ a black/death metalisti boli šťastní, že konečne počujú vokál, ktorý sa im triafa do vkusu. Ensiferum čím ďalej, tým viac tento štýl hrania posúvali viac ku vikingskej majestátnosti .. Ale prečo vravím toĺko o Ensiferum? WINTERSUN je totiž projekt speváka, ktoý nedávno odišiel z Ensiferum, Jariho Mäenpäa. Wintersun je takmer celý jeho dieťaťom. Až na bicie obsluhuje totiž všetky nástroje, nehovoriac o tom, že aj spieva. Bubeníkom je Kai Hahto z deathovo-grindcorovej skupiny Rotten Sound. Je výborné, že Jari si prizval živého bubeníka a nepoužil programovacie bicie, ktoré podľa mňa nikdy nevyznejú ako skutočný bubeník. Ako je jasné z úvodu, hudobná zložka je veľmi rôznorodá. Aj Jariho multiinštrumentálny talent je očividný a pozoruhodný..proste on je zázračné dieťa. Jeho hlas sa mení od deathového cez blackový, ale najzaujímavejšie sú vikingské zbory. Základ hudby je založený na power metale, ale samozrejme nájdeme deathové pasáže, folkové nálady.. naozaj z každého rožku trošku... Melodické, ale heavy. Technické, ale drsné...

Songy sú epické, tvoria príbeh, ktorý Jari písal v rokoch 1998-2003 ... sú zmesou jeho pocitvo, nálad, myšlienok, otázok a ilúzií. Album prekvapivo neodštartuje introm, ale peckou “Beyond the Dark Sun” s ťažkými riffmi a vplyvmi Children of Bodom, hoci v istej gitarovej pasáži bolo cítiť aj neoklasicitu Stratovarius. Istým spôsobom ale introm je, je dosť kratučká a obsahuje aj krátky moment hovoreného slova, ktoré mi pripomenulo tvorbu našich známejších death/dark/doom kapiel, hovorené slovo zastrené tajomstvami ale započujeme aj v iných songoch. "Winter Madness" začína, ako názov napovedí šialene rýchlym tempom v blackovej nálade a prvýkrát tu počujeme silné folkové prvky. Nasledujúca "Sleeping Stars" naproti tomu začína ako balada, veľmi pomaly, trošku smutno a pritom majestátne. Po minúte a pol sa rozbehne do strednotempej skladbičky s blackovým vokálom a pomyselná tretia časť songu je znova majestátna, ale už nie smutná, ale epická a plná sily. Atmosféra vás vyslovene prenesie do nehostinných fínskych lesov medzi vikingských bojovníkov. Štvrtou "Battle Against Time" akoby sa už zberali do boja.

Mojim tajným tipom a najobľúbenejším songom je asi "Death and the Healing", pieseň kompletná spievaná čistým refrénom a vikingskými zbormi. A vraj blackmetalisti nemajú dobré melodické hlasy! Tak prinajmenšom tento album vám to vyvráti. Úžasná bojová hymna s kompletne vikingskou náladou. Takéto momenty sa objavili aj na minulom albume Ensiferum, ale "Death and the Healing" sa mi páči oveľa viac. Nehovoriac o sóle, ktoré potešilo moje srdce powermetalistu, keď mi pripomenulo Helloween a Stratík v najlepších rokoch. "Starchild" znova zrýchli, je dosť podobná prvej skladbe, samozrejme opäť tu nájdeme zmeny nálad a všelijaké originálne vyhrávky. Ďalšia skladbička "Beatiful Death" je opäť verná názvu, je istým spôsobom agresívna, iobsahuje zaujímavý riff, ale aj psychadelická - hlavne záver, z ktorého máte pocit, že duša bojovníka odlieta do Valhaly. "Sadness and Hate", najdlhší song, je epickým bonbónikom, končiacim prekvapivo jemne a nežne a predstavuje dôstojný záver albumu.

Porovnaniu s Ensiferum sa nevyhnem. Isté momenty sa mi páčili viac na ich poslednom "Iron", ale melodické a epické momentay WINTERSUN ma zaujali viac ako u nich.. takže u mňa je to tak narovnako. Ako debut je to geniálne. Najviac sa mi na albume páči naozaj tá rozmanitosť .. keby neobsahoval tie úžasné vikingsko folkové prvky, asi ma až tak nezaujme. Je to takmer povinnosťou pre každého metalového fanúšika. Originalita, genialita a pestrosť... emócie, majestátnosť a... proste nutnosť.