Foto: Miroslav Bednařík 

Všetko nasvedčovalo tomu, že sa v ten večer v Brne niečo deje. Ako sa naša štvorčlenná slovenská výprava dostávala bližšie a bližšie miestu činu, priamo úmerne s vzdialenosťou sa zmenšovala aj pravdepodobnosť zaparkovania dopravného prostriedku. Miniatúrne parkovisko, ktorým stará hokejová hala Rondo disponuje, bohužiaľ stačilo akurát tak pre sprievod hlavnej hviezdy večera a tou nebol nikto iný ako Alice Cooper.

Hoci sa Alice na scéne pohybuje už viac než štyri dekády, stále je rockovými fanúšikmi viac než žiadaný. To potvrdila aj návštevnosť koncertu, keď hala bola naplnená takmer na prasknutie a človek mal problém chytiť nejaké to lepšie miesto na státie. Na netrpezlivo očakávaného kráľa hororu sme si ešte chvíľku museli počkať. Svoj priestor dostala aj predkapela, ktorou boli českí Helpless. S nimi som sa stretla prvýkrát a ich metalová všehochuť mi príliš nesadla. Nenašla som na ich vystúpení žiadne závažnejšie chyby, no jednoducho ma nebavili. Svojich priaznivcov si však určite našli.

Po nevyhnutnej polhodinovej prestávke padá po krátkej tieňohre plachta s logom Alice Cooper a ON prichádza. Celý večer odštartuje starým hitom „It’s Hot Tonight“. Áno, teplota stúpa a horúco ešte len bude... Ďalšou osvedčenou skladbou, ktorá zaznie, je „No More Mr. Nice Guy“ . A po nej Alice pomaly ale iste začína rozohrávať svoje povestné divadielko. Väčšinu skladieb pritom tvoria osvedčené záležitosti zo 70. rokov, dôjde však aj na „Dirty Diamonds“, z novinky potom iba na dve piesne, a to „Vengeance Is Mine“ a „(In Touch With Your) Feminine Side“. No veci ako „Feed My Frankenstein“ alebo „Welcome To My Nightmare“ samozrejme nechýbajú a vidieť aj odozvu publika. Hlavne v prvých radoch, ako som si neskôr všimla, s nadšením tých zadných to bolo už horšie. A možno si len toto divadlo chceli vychutnávať v pokoji, možno ich fascinovalo natoľko, že sa nezmohli na nadšené výkriky...

Alice sa v ten večer za tónov skladby „I´m Eighteen“ predvedie s barlami, chvíľami sa o ne opiera, ako by ho už čakala jeseň života a inokedy ňou vitálne šermuje. Pri „Is It My Body?“ zas necháva odniesť mŕtve telo figuríny do zákulisia. Pri „Dead Babies“ sa na scénu dostane detský kočík a každý v hale tuší, čo bude nasledovať. Alice v úlohe násilníka a vraha najprv berie život dojčaťu a potom mláti a zametá podlahu jeho matkou (ktorú ale takmer s istotu hral muž). Jeho činy ale neostávajú nepotrestané. Na scénu prichádza Smrť a Alice odvisne na šibenici. Onedlho však vstane z mŕtvych, „I Love The Dead“ odspieva v slušivom bielom obleku s klobúkom a hádže do publika veľké balóny, ktoré postupne poprepichuje. Priestor počas vystúpenia dostali tiež zvyšní členovia kapely, zaujímavý bol hlavne moment, keď Ericovi Singerovi pri jeho bubeníckom sóle vypomáhali aj obaja gitaristi...

Na záver sa dočkáme dvoch prídavkov, prvým bol „Billion Dollar Babies“, keď Alice rozhadzuje do publika doláre. Samozrejme nesmie chýbať slávna záležitosť „Poison“, ktorú spolu s Aliceom odspieva hádam väčšina publika. To je už záver nezabudnuteľného večera a ako sa dozvedáme, aj záver jeho turné. Hoci sa Alice až na predstavovanie kapely a záver publiku neprihováral, dokázal si ho úplne podmaniť. Jednoducho, majstra hororu by si nemal nechať ujsť žiaden fanúšik. Nezabudnuteľné rockové divadlo.