Banská Bystrica má jeden vážny problém, čo sa týka klubových koncertov alternatívnej/gitarovej muziky. Je to tu nimi totálne prehustené. Dnes začínam netradične a možno mi dáte za pravdu, že v takom mori akcií treba selektovať a vybrať si to najkvalitnejšie. Stretnutie zahraničných hostí v rámci Branches European Tour 2014 sa nám javilo ako správna voľba… a nemýlili sme sa! 

Na plagáte 18:00, na internete 19:00, a reálne to prvá kapela odpálila až krátko po 20:20. Tak pán organizátor Stanislav (ex-Noc Besov) nás v úvode nepotešil - dôvodom boli nedorozumenia v rider liste, ktorý nebol kompletný a presný. Kapely si sem doniesli svojho zvukára, komplet backline/aparatúru, ba dokonca PA. 
Takže už domáca predkapela AEON WINDS (vhodne zvolený support) hrá za nesmierne mohutného zvuku, ale čitateľného a s čistými basami. Hneď úvodný track pochádza z nového splitka s TROLL, inak niekoľko osvedčených vecí (spomeňme "Za tmou sa poberal"). Od môjho posledného stretnutia s AW okresal Svarthen svoj ansábel na čisto mužskú zostavu. Na úvod dosť dobré.

V sále sa to začína pekne zapĺňať, niektorí oneskorenci zmáčajú hrdlá pri bare či na terase, my však sledujeme (teraz už) hlavný program: prvá z trojice zahraničných hviezd sa volá BLUTMOND, je zo Švajčiarska a hrá avant-garde black metal. Na pódiu sa objavuje partia mladých pánov, z ktorých väčšina disponuje ultradlhými vlasmi, čo aj patrične využíva. Najväčšiu pozornosť upútal saxofonista - jeho inštrument do danej hudby bez problémov zapadol. Setlist bol postavený na skladbách, pre zainteresovaných fans dôverne známych (napríklad "You vs. The Modern Lifestyle Obsession"), zvuk ešte lepší než AW, všetko zahraté precízne a bez chýb. Chválim komunikáciu s publikom i venovanie songu dvom nešťastníkom v dave, ktorí sa chvíľu nevedeli spratať do kože (tým myslím ich vystreľujúce pravice). Organizátor ich našťastie rázne „zdrbal“. 

Očakával som, že prestoje medzi bandami budú kratučké, ako to už na takých turné vďaka technickým výdobytkom býva. Ich zvukár síce behal a dozvučoval s tabletom, iPodom (či čo to bolo), aparatúra DORDEDUH je však taká členitá, že to nejaký čas trvalo. Čo ale prišlo potom, nečakal nikto… 
Rumuni začali poslednou piesňou z alba, klipovkou "Dojană", čo znamená hneď niekoľko folkových/alternative nástrojov. Toacă (naň sa bubnuje postojačky), Sol Faur má svoj elektrický cimbal a Hupogrammos vytasil dlhánsku trúbu zvanú tulnic (pri nej som si nechtiac spomenul na vystúpenie slovenského dua VRBOVSKÍ VÍŤAZI). Úvod ako hrom! Hneď na to nám páni pripomenuli svoj NEGURĂ BUNGET-pôvod (skladbou "Cunoașterea Tăcută") a potom hrali už len nové veci. Dámy a páni, bolo to ako film! Ťažko sa hľadajú slová na opísanie tak mohutne intenzívneho hudobného zážitku, aký nám Hupogrammovci naservírovali. Na jednej strane atmosféra hodna vyznamenaní a doživotnej úcty, na strane druhej progresivita i experimentálnosť len taka lietali útrobami klubu. Takéto niečo Tirish Pub nezažil už roky nezažil… ak vôbec niekedy. DORDEDUH v nás proste zanechali kúsok duše. 

K setlistu snáď toľko, že ak nemáte ich debut "Dar De Duh", rýchlo zožeňte! Či už to bol "Zuh" s podmanivou náladou, hymnickým spevom a gradáciou k surovosti, či uspania hodný "Pândarul", v tom ich performance slabé miesto nebolo. Hupogrammos (trochu sa podobá na Doda z GALADRIEL) si overil, či rozumieme anglicky, s komunikáciou tak nebol problém. Po ohlásení posledných skladieb sme mierne zosmutneli, druhá z nich, uzatváracia "Jind de Tronuri", je však masaker pre naše umeniachtivé duše a enormnou dĺžkou všetkých uspokojila. Rumuni hrali dokopy približne 65-70 minút. 

Headliner večera, nórski VULTURE INDUSTRIES, mal po nich ťažkú úlohu. Fanúšikovia však zostali a povzbudili aj ich, večer mohutných ovácií tak pokračuje a opäť to bolo riadne divadlo. Zosúladený dress code (košele, traky), družná debata s divákmi, burcovanie, spevákove grimasy a na oplátku super odozva. Vrcholom bolo, keď ľudia vytvorili pod stejdžom vláčik, a to dokonca za účasti jedného z členov. 
Setlist: najväčší priestor dostalo aktuálne dielo "The Tower", ale potešil napríklad aj song "Hangman's Hatch" za prítomnosti obeseneckého lana, s ktorým sa páni chvíľu naťahovali. Nasledovali až tri prídavky a celá akcia napokon skončila niečo pred 2:00, čo ale nikomu nevadilo. 

Presvedčili sme sa, že čierny kov nemusí byť len o deštrukcii a zle, ale i o atmosfére v nekonečnom hudobnom spektre. Aj cez tých niekoľko pár organizačných „failov“ to bol veľmi kvalitný koncert. Mimochodom, verili by ste, že prenájom 18-metrového tourbusu stojí 1 000 €/deň?

FOTO: Adrián "Ad-mi-rall" Mihálik