Metalový koncert vraj musí byť šou, inak to nie je ono. Tak mi raz povedal kamarát, ktorý evidentne nebol v jeden nedeľný večer v bratislavskom Randali. CROWBAR je kapela s veľkým významom a vplyvom na undergroundovej scéne, ibaže napriek svojmu kultovému významu si kvarteto z New Orleans na veľké ceremónie nepotrpí. Už pri vstupe do Randalu ležérne postával a úctivo komunikoval s prvými fanúšikmi sám veľký šéf CROWBAR, Kirk Windstein, známy aj z DOWN či KINGDOM OF SORROW. Celý večer sa potom niesol v pohode a priniesol trochu metalovej papučovej kultúry.

Ale kým sa Kirk stihol odfotiť so všetkými, dostavila sa na pódium za hlasného zvuku elektronického intra štvorica DOGMA INC zo Šale. Dostalo sa im asi tridsať minút času a páni ho celkom zručne využili. Štýlovo nie sú DOGMA INC. úplne vzdialení hlavnej hviezde večera, avšak oplývajú svojským citom pre zmeny tempa, HC paľby aj thrashové zlomy. Jednotlivé piesne sa síce trochu zlievali dokopy, ale všetci členovia hrať bezpochyby vedia. Okrem toho, ich produkcia nie je bez kreatívnych ambícii, ale ani bez istej živelnosti. Určite postačí pár dobrých nápadov a kotol sa môže počas ich setu veľmi kvalitne rozhýbať. Publikum v Randali sa ale trúsilo dosť pomaly, a tak si DOGMA užili zaslúžený potlesk a hneď pratali veci z pódia.

CROWBAR si bezpochyby razia vlastnú cestu, už nejaký ten čas. Typicky ultratvrdé riffy, zvláštny Windsteinov vokál a hlavne dosť pomalé tempo značia skôr okrajovú hudobnú záležitosť. Dobrou správou ale bolo, že absentujúce komerčné ambície, spoločne s tým, že o pár hodín mal začať pracovný týždeň, nemali na účasť v Randali priveľký efekt. Pred pódium aj dozadu by sa síce ešte nejaký ten tucet ľudí napchal, ale prázdno rozhodne nebolo. A späť k papučovej kultúre: Kirk, Matt, Jeff a Tommy sa nazvučili, bradatý kapelník oznámil, že po WC pauze sa môže začať, no a bolo to. Žiadne intro, len pozdrav divákom, nutné informácie, že pochádzajú z New Orleans, hrajú rock and roll a potom povel k prvým tónom „The Cemetery Angels“. Bez zbytočností – tak svoj metal servírujú v Louisiane.

Niekedy je ťažké uveriť, akú brutálnu silu má hudba z dielne CROWBAR. Riffy, pri ktorých by aj Iommi o pár krokov cúvol, sa zarezávali do prítomných, a to aj vďaka solídnemu zvuku. Ten bol síce dosť hlasný, ale vcelku vyvážený (jedine Kirkova gitara znela oproti Mattovej akosi tichšie). Mohli sme si teda vychutnať profesionalitu, ktorá tryskala z každého tónu. Možno by sa dalo koncert označiť za trochu statické, ale nešlo predsa o nijakú šou. Len o vystúpenie skvelých muzikantov. A okrem toho, nájdite mi človeka, čo sa bude pri záreze typu „The Lasting Dose“ tváriť, že si to neužíva.

Setlist obsahoval vlastne všetky očakávateľné piesne, vrátane starín ako „I Have Failed“ a coveru od Led Zeppelin „No Quarter“. Ale aby som len nechválil - možno by sa dalo čakať trochu viac materiálu z posledného, nadmieru vydareného albumu. Dve skladby jednoducho nestačili, ale takto by sa dalo frflať na každom jednom koncerte. Podstatný je výsledok a ten sa dá zhrnúť po lopate: CROWBAR približne počas hodiny a štvrť rozmlátili svojím riffovým betónom publiku hlavy na kašu a ťažili pri tom takmer zo všetkých svojich albumov.

Bezpochyby najviac si koncert užíval bubeník Tommy Buckley, ktorý hádzal úškrny na všetky strany a zároveň sa ani zdaleka neobmedzoval na nudné bum-čvacht. Kirk bol, ako som už spomínal, v dobrej forme hlasovo, hráčsky aj charizmaticky. Naopak, zvyšní dvaja členovia na seba v Randali vzali skôr úlohu podmračených stĺpov. Výnimkou bolo len vyfuckovanie na pódium lezúcich divákov, ktorí rozhodne členov CROWBAR veľmi netešili. Obzvlášť po Windsteinovej nedávnej potýčke s divákom pri podobnej situácii by sa dalo čakať trochu viac tolerancie. Ľudia sa však ako-tak upokojili a mohlo sa finišovať. Ku koncu zazneli aj dva monumentálne kusy, ktoré dotiahli už beztak silný výkon k zenitu: „Planets Collide“ a „All I Had (I Gave)“. Publikum si potom vytlieskalo ešte jeden prídavok a bolo to. Koniec. Bez formalít, iba so zvonením v ušiach. Sú dve možnosti, ako sa pozerať na prvomarcové dianie v Randali. Tá prvá je kritická – prišla kapela, ktorá vcelku profesorsky odohrala (kratší) setlist. Ten nebol obohatený žiadnymi improvizáciami, žiadnou veľkou šou, aj interakcia s divákmi bola nižšia. Druhá možnosť je podstatne priamočiarejšia: prišla sympatická a otvorená kapela, ktorá odohrala svojim verným všetky piesne, ktoré majú tak radi, a to od srdca a s radosťou, v dobrom zvuku. CROWBAR dali všetko do toho, aby sa koncert vydaril. Existujú však ľudia, ktorým by ani to nestačilo. Mne však áno, a podobnú akciu si rád zopakujem.

Foto: Martin Mayer