Pred pár rokmi opustil Kirk Windstein superskupinu DOWN s cieľom venovať sa znova jeho domovskej kapele CROWBAR. Opodstatnené rozhodnutie to bolo už pri vydaní silného “Symmetry in Black”. O dva roky, s navrátivším basákom a zakladajúcim členom Toddom po boku, chce Kirk bezpochyby svoju vieru v CROWBAR zvýrazniť a dvakrát podčiarknuť. Hrnie sa tak naň as ďalšia dávka extrémne ťažkých, ničivých gitár, pevne ukotvených v mixe hardcoru a odkazu BLACK SABBATH.

Názov “The Serpent Only Lies” už na prvý pohľad (s obálkou čím ďalej, tým viac renomovaného Elirana Kantora) symbolizuje typické témy CROWBAR – spiritualita, osobné i medziľudské problémy a vzdor. Kirk a spol tentokrát stavili na zvuk, ktorý vybudovali za svoju dlhú kariéru. V tomto zmysle pokračuje novinka v tom, čo nastavil “Symmetry in Black”. Dôraz na progres jednotlivé riffy a ich prepletanie s bahennými melódiami a zachrípnutým spevom.

Napriek tomu však novinka prináša aj slušnú dávku variability. “I Am The Storm” je vcelku rýchla záležitosť, čo sa zmestí pod tri minúty a na pravidelnej linke metal – hardcore punk má, oproti zvyšku albumu, o niečo bližšie k tomu druhému. Druhý svieži moment je mysteriózna pieseň “Song Of The Dunes”. Atmosféra je síce – ako vždy - ťaživá, ale s použitím atmosférických vybrnkávačiek dýcha aj mystikou. Treba vypichnúť aj občasné odkazy na thrash metal v klimatickom závere drvivej a premenlivej titulnej piesne, či v riffovej progresii záverečnej bomby “As I Heal”.

V skratke – tento album je tvrdý. Aj melancholické pasáže znejú ťaživo, a monumentalita “The Serpent Only Lies” sa v druhej polovici albumu stáva mierne únavnou. Trochu mi až chýba CROWBAR-ovská poloakusticka balada na predychanie. Na druhej strane, CROWBAR nikdy nenahrávali jednoduchú a stráviteľnú hudbu. Prednedávnom som na tejto stránke kritizoval TESTAMENT za stagnáciu, a CROWBAR by sa dali obviniť z toho istého priestupku. Ibaže ak si odmyslíme kontext obsiahlej diskografie, “The Serpent Only Lies” je pre poslucháča podstatne väčšou výzvou, a teda je táto výčitka menej závažná.

CROWBAR v roku 2016 stále ukazujú, že sú superťažkou váhou medzi zástupcami unikátnej hudobnej scény z New Orleans. Ich jedenástemu albumu sa nedá uprieť snaha o sviežosť. A už vôbec sa nedá uprieť kvalita spevu i muzikantských výkonov (okrem riffových hradieb vyniká najmä variabilná hra Tommyho Buckleyho), produkcie, a vlastne všetkého ostatného. Žiadny spánok na vavrínoch či v Louisianských mokradiach. Aj po toľkých rokoch ostávajú CROWBAR jednou z najkonzistentnejších kapiel na poli tvrdej hudby.