Ďalšou akciou, ktorú sme si zobrali na paškál, je dvojkoncert švédskej melodic deathovej stálice DARK TRANQUILLITY. Nakoľko sme sa zúčastnili oboch česko-slovenských zastávok (ja v Bratislave a kolegyňa Nikol v Ostrave), rozhodli sme sa naše dojmy spojiť do jedného reportu.

Nepresvedčivý úvod

V pozícii supportu sa na oboch dátumoch predstavili Nemci NAILED TO OBSCURITY. Z vizuálneho hľadiska išlo o kapelu v počte piatich vlasáčov, ktorí si okrem hrania prišli aj pekne zahedbangovať. Inak sa jednalo o melodic death/doom, hudobne i vokálne s jasnou prevahou tvrdšej zložky. Inštrumentálnym kompozíciam nechýbali rôzne prešpekované melódie, vybrnkávačky, ani sóla, nejaké výrazne zapamätateľné motívy som však nezaznamenal. Raimund Ennenga za mikrofónom preferuje hlbší growling, väčšinou v jednej tónine a hoci jeho hlasu nechýbala razancia a na moment ponúkol aj čistý hlas, po čase ma začal dosť nudiť. Nepomohol ani zvuk, ktorý bol po celý čas hrozne prebasovaný. Zo setlistu ma upútala najmä skladba "Devoid", spomenúť môžem aj "In Vain", alebo záverečnú "Desolate Ruin" a po necelých 50 minútach bol koniec.

Otvorené srdcia z Göteborgu

DARK TRANQUILLITY zo švédskeho Göteborgu, rodného mesta melodic death metalu, považujem za nestarnúcu legendu tohto štýlu. Návrat na Slovensko (čiže do Bratislavy) sa konal po takmer šiestich rokoch a hoci som mal obavy, že miestom činu je Randal Club a nie väčšie MMC-čko, napokon všetko vypálilo výborne. Ale poďme pekne po poriadku.
Švédi dorazili na stejdž približne o 21:15 a svoj setlist odpálili s "Force Of Hand" zo svojho jedenásteho CD "Atoma", ktorému je aktuálne tour venované a ktoré sa mimoriadne vydarilo. Dokopy z neho zaznelo až šesť kúskov, niektoré sa stretli s väčším, iné s menším ohlasom.

Odozva publika však bola v ten večer mimoriadne silná a hlučná, kedykoľvek zahrali Švédi niečo staršie. Fanúšikovia nezabudli potočiť vlasmi a v pár momentoch došlo aj na jemné moshpity. Kučeravý/zarastený spevák Mikael Stanne je výborný frontman a prirodzenou charizmou udržoval obecenstvo na svojej strane. Extrémne vokály boli OK, pochváliť ale musím i čistý spev, ktorý znel výborne. Sviežo pôsobili aj jeho piati kolegovci, či už stálica za bicími - Anders Jivarp, alebo najnovšia posila, basák Anders Iwers (o.i. TIAMAT). Hlavný gitarový mozog, Niklas Sundin, aktuálne s kapelou naživo nehrá, poslal však za seba až dve náhrady, pričom rešpekt vzbudilo najmä meno Christopher Amott (ex-ARCH ENEMY).
Zvuk sa pri vystúpení DARK TRANQUILLITY prečistil už asi po dvoch skladbách a po zvyšok koncertu bol priam až nadštandardný. Počuť bolo melódie, sóla i rozmanité klávesy Martina Brändström. Potešila tiež svetelná show, hoci tie stroboskopy sa na pódium Randalu zmestili len-tak-tak. A konečne sa dostávame k účasti, ktorá činila necelých 300 platiach. V iných krajinách by to bol možno prepadák, organizátori sú však realisti a v tomto prípade omnoho lepšie vyznel plný (ale nie prepchatý) Randal, než poloprázdne MMC.

V setliste sa konala prehliadka samej kvalitnej produkcie. Pod pódiom sa veľa spievalo, najvernejší fans poznali celé refrény a bolo ich počuť napr. pri "Monochromatic Stains", "The Wonders At Your Feet", "ThereIn" či "Final Resistance". Občas však stačili samotné melódie a kým pri "The Treason Wall" a "The Lesser Faith" som mal "len" zimomriavky, tak za tónov záverečnej, pre mnohých najlepšej skladby DARK TRANQUILLITY - "Misery's Crown", sa až tisli slzy do očí. Škoda len, že chýbala hitovka "Lost To Apathy", ako aj čokoľvek z prvých troch dosiek. Každopádne sme si vychutnali až 20 piesní v trvaní viac než 90 minút, čož bola znamenitá dĺžka, svieža jazda a krásny zážitok. Tak vydarené predstavenie som vážne nečakal a na ubezpečenie, že to nie je len sen, mi moje pozitívne dojmy potvrdili aj ohlasy od kamarátov, ktorí boli takisto nadšení.

V závere už len dodajme príjemný fakt, že kým kapelníci spolu s technikmi balili po koncerte aparatúru, spevák Mikael Stanne sa, síce unavený, ale predsalen s otvoreným srdcom, prišiel "pomojkať" s fanúšikmi a strávil s nimi pri bare niekoľko desiatok minút. Ale zase vždy lepšie, než len bezcieľne sedieť v tourbuse…

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion a klubu Barrák.

FOTO: Mišo Patz