V prvú májovú stredu sme opäť raz zavítali na pražský Smíchov. Dnešný koncertný večer v klube Futurum totiž sľuboval široké spektrum doomovej kvality. Fínski melancholici SWALLOW THE SUN sa v rámci "Moonflowers tour" konečne vrátili do Prahy, navyše so sebou priviezli dva „supporty“, ktoré rovnako stáli za pozornosť.

Ako prvá sa nám predstavila „skvadra“ menom SHORES OF NULL. Talianov som naživo objavil v roku 2016, keď predskakovali svojim krajanom NOVEMBRE. Od úvodných tónov bolo jasné, že odvtedy pekne povyrástli. Hudobne stavajú na poctivej melodike, ktorú podávajú vo viacerých polohách, od relatívne blackových až po kľudnejšie gothic/doomové. Skladby rýchlo odsypali, žiadne ultra-pomalé tempo sa nekonalo. Vystúpenie „moderoval“ frontman Davide Straccione, ktorý vkusne kombinoval precízny čistý spev s extrémnym vokálom. Zvuk bol veľmi solídny, no celkový výsledok predsa len ničím prevratný. Najviac ma zaujal už úvodný song "Destination Woe" z čerstvej novinky "The Loss of Beauty", na ktorej páni postavili väčšinu svojho setlistu.

Netrvalo dlho a na scéne sa už objavila švédska partia AVATARIUM. Hudobne sa jednalo o najmäkšiu formáciu večera, ich produkcia však stála za to. Pódiu dominovali dvaja zakladajúci členovia – speváčka Jennie-Ann Smith a gitarista Marcus Jidell. Vokálny prejav Jennie-Ann bol vskutku famózny, plný emócií všeho druhu. V niekoľkých skladbách zároveň hrala na akustickú gitaru, medzitým sa s úsmevom prihovárala publiku a spomeňme aj jej vkusné, červeno-čierne šaty. Spomínaný Marcus sypal z rukáva, okrem dunivých riffov, jedno košaté gitarové sólo za druhým a predviedol sa ako hráč svetových kvalít. Najviac sa „vyřádil“ v závere songu "Pearls and Coffins", ktorú svojim oduševneným výkonom vygradoval do ťažko popísateľných sfér.
 

Zahanbiť sa nenechali ani zvyšní spoluhráči, hlavne klávesák, ktorý vyzeral ako mladšia verzia Mikael Åkerfeldta. Práve jeho zvukový prídel v štýle „hammond“ posúva doom metal týchto Švédov do rockovejších žánrových odbočiek. V piesňach sa striedali pomalšie i rýchlejšie pasáže, mnohé z nich pôsobili až hitovým dojmom ("Rubicon", "God Is Silent", balada "The Fire I Long For" a ďalšie). Záverečný "Moonhorse" si s kapelou zanôtili aj diváci, akurát jeho naťahovanie bolo trochu pridlhé. Každopádne nám AVATARIUM pripravili veľké koncertné chvíle a zožali zaslúžený, búrlivý potlesk.

Napriek ich zmieňovaným kvalitám sa najviac z približne 300 prítomných nadšencov nazbieralo na headlinera SWALLOW THE SUN. Fínski „zaDoomaní“ melancholici sa do Prahy vrátili po štyroch rokoch, konečne odprezentovať svoj zatiaľ posledný album "Moonflowers". Ide o ďalšie mimoriadne dielo, preto som dnes od jeho autorov očakával veľké veci…
Ale poďme postupne! Úvod obstaralo zbytočne dlhé intro v podobe pustenej ukážky z "The Fight of Your Life", skutočná show začala až s prvými tónmi klipovky "Enemy". Základom prevedenej hudby bola harmónia dvoch šikovných gitaristov. Hlavný mozog formácie, Juha Raivio, a služobne mladší Juho Räihä si starostlivo rozdelili drtivé riffy, plačlivé melódie i sóla. Vokalista Mikko Kotamäki, tradične v tričku TYPE O NEGATIVE a s kapucňou, je večne kľudný frontman, avšak jeho hlasový fond ponúka jedovaté škreky, šťavnatý growling i presvedčivo čisté, prevažne hlboké spevy. Pomaly, ale isto sa z neho stáva doomová ikona. Mrzí za, že kapela hrá a funguje bez klávesáka; chcelo by to znovu obsadiť túto pozíciu. Našťastie však nechýbal basák Matti Honkonen, ktorého najväčšie chvíle nastali v piesni "Swallow". A doomový koráb zozadu v nenápadne riadil Juuso Raatikainen.
 

Kapelu po celý čas sprevádzal lahodne namiešaný zvuk, ako aj podpora vďačných fanúšikov, ktorí sa nehanbili zaspievať si s ňou niektoré melodické refrény. Naši fínski hostia nám predviedli všetky atribúty svojej vznešenej hudby. Väčšina songov sa niesla v pomalých tempách, kedy najviac vynikli emotívne motívy z ich dielne. V tomto smere presvedčili hlavne "Falling World", "Stone Wings", ale tiež novšia "Woven Into Sorrow", ktorá bola jedným z vrcholov večera. Z aktuálnej dosky ešte zazneli "Keep Your Heart Safe From Me" a ďalšia klipovka "This House Has No Home", v ktorej páni plynule prechádzali z blackových náklepov do funeral doomovej bažiny.
Žiaden setlist nemôže byť dokonalý a platí to aj u SWALLOW THE SUN. "10 Silver Bullets" patrila medzi slabšie kusy, blackovo ladená "These Woods Breathe Evil" zase až príliš tlačila na pílu. Jedinou starou skladbou bola spomínaná povinnosť "Swallow", s ktorou sa s nami Fíni už klasicky rozlúčili. Je škoda, že neponúkli viac ukážok zo svojich začiatkov. To je však jediný a len drobný nedostatok z dnešného vystúpenia.

Sečteno a podtrženo:
SWALLOW THE SUN svojou emotívnou produkciou dokázali divákov strhnúť. Priestor klubu naplnili melancholickou náladou, potemnelou atmosférou i nádejeplnou energiou. 75 minút v ich spoločnosti ubehlo ako voda, väčšina fanúšikov by určite ešte niečo zvládla.
K magickému večeru s veľmi dobrou účasťou prispeli aj ich hostia, ktorí tu určite neboli len „do počtu“. Každá z prítomných kapiel nám predviedla svoj vlastný pohľad na doom metal, aby nakoniec dosiahli spoločný cieľ – zhudobnené emócie a silný umelecký zážitok. Finálny verdikt je jasný: máme tu vážneho adepta na klubový koncert roka!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography