Existujú kapely, ktoré vám svojou hudbou poskytnú také množstvo emócií, až je náročné ich vstrebať, ale aj vďaka tomu viete, že živé prevedenie tejto hudby bude silným zážitkom. Jeden taký sme zažili v sobotu 11. mája 2019, kedy sa do Prahy vrátili fínski melodic death/doomoví melancholici SWALLOW THE SUN. Prišli nám predstaviť svoj nový album, priviezli dve mimoriadne predkapely a rovno vám poviem, že túto udalosť si budem ešte dlho pamätať.

Počasie akoby cítilo prítomnosť doomovej delegácie, keďže aj mračná nad Prahou v ten večer takpovediac „prehltli slnko“. Samotný hudobný program v klube Nová Chmelnice otvorila medzinárodná formácia AEONIAN SORROW, ktorá svoj set začala takmer päť minút v predstihu. Čo sa týka krajín pôvodu, kombinácia Fínsko/Grécko vyznieva celkom netypicky a bubeník Daniel Neagoe (o.i. EYE OF SOLITUDE, CLOUDS) prišiel pre zmenu z Londýna. Hudobne sa jednalo o melancholický, takmer až funeral doom metal, s občasnými výpadmi do gothic/doomu. Základom boli plačlivé melódie a dunivé riffy dvoch šikovných gitaristov (škoda, že klávesy boli pustené len zo samplov, chýbal dokonca aj basák). Vokály si spravodlivo rozdelili „kráska a zviera“ - príťažlivá Gogo Melone, ktorej anjelský hlas bol mimoriadne čistý a starostlivo sa dopĺňal s hlbokým growlingom Ville Rutanena. Obaja z dvojice si väčšinou išli svoju linku, no ich občasná súhra znela tiež lahodne a výsledná harmónia mi evokovala takový pomalší DRACONIAN. Kapela odohrala päť ukážok zo svojho zatiaľ jediného CD "Into The Eternity A Moment We Are" a tie nastavili latku pomerne vysoko. Potešil aj dobre čitateľný zvuk a celkovo išlo o mimoriadne kvalitný, silný, emotívny úvod.

Ako druhí sa nám predstavili OCEANS OF SLUMBER z amerického Texasu. Dáma a páni prezentujú o niečo odlišnejší pohľad na súčasný death/doom, hoci aj v tomto prípade sa jednalo o skvostné momenty. Nedávno prekonali väčšie personálne zemetrasenie, avšak súčasní členovia sa ani v šestici (už aj s klávesákom) nenechali zahanbiť. Kapela si ide viac-menej progresívnou cestou, má svoju vlastnú tvár. Základom je doomová precítenosť, za zmienku stoja zmeny tempa od typicky pomalých až po deathmetalové a musím uznať, že miestami to bola poriadna „divočina“. Za mikrofónom sa vlnila éterická Cammie Gilbert - bytosť, akú v metale len tak nenájdete (ktosi spomenul podobnosť s Divou Plavalaguna z filmu "The Fifth Element"). Jej spev skĺbil čistotu, jemnosť a miestami i ohromnú silu. V zopár momentoch ju doprovodili growlingy jedného či druhého gitaristu, no tie neboli príliš výrazné. Za zmienku stoja úderné riffy, gitarové prepletačky a inšpirácia napríkladom OPETHom. V setliste dominovali veci z posledného CD "The Banished Heart" - či už svižná "The Decay Of Disregard", alebo titulná klipovka s dojímavou prostrednou časťou. Záverečná "No Color, No Light" ešte podčiarkla všetky plusy týchto Američanov. Len škoda toho zvuku - mohol byť určite lepší!

Napriek zmieňovaným kvalitám oboch predkapiel sa najviac z približne 300 prítomných nadšencov nazbieralo na headlinera menom SWALLOW THE SUN. Môžeme byť radi, že sa títo „zaDoomaní“ Fíni vrátili s vydareným novým albumom; veď po strastiplnom období, akým si prešiel (a zrejme aj naďalej prechádza) ich gitarista a hlavný mozog, Juha Raivio, už nebola istá ani samotná budúcnosť kapely. Ak neviete, o čom je reč, odpoveď vám dá naša recenzia na jeho bočný projekt HALLATAR. Život ide ďalej, šestica pánov prišla v plnej sile a začala rovno titulnou skladbou z novinky "When A Shadow Is Forced Into The Light". Od úvodu ich sprevádzal parádne namiešaný zvuk, ako aj výrazná podpora publika. Vokalista Mikko Kotamäki, v tričku TYPE O NEGATIVE a s kapucňou, je dosť kľudný frontman, avšak jeho hlasový fond ponúka jedovaté škreky, šťavnatý growling i výborne zvládnuté spevy. V tých ho často podporil klávesák Jaani Peuhu, jeden z dvoch nováčikov v zostave. Tým druhým je gitarista Juho Räihä, ktorý do kapely viditeľne zapadol. Jeho náprotivok, spomínaný Juha, celé vystúpenie dosť prežíval a je fajn vedieť, že ho koncertovanie stále baví. Spolu s basákom Mattim burcovali fanúšikov decentnými gestami, no najmä im nasádzali jedenásť ucelených hudobných zásekov, striedavých temp, zapamätateľných motívov plných melodiky a atmosféry s dávkou melanchólie.

Setlist bol vyskladaný tak akurát; z novej dosky zaujali klipovka "Firelights", či jasná koncertná záležitosť "Upon the Water". Zo staršej došlo aj na rýchlejšie veci a taká "These Woods Breathe Evil" na mňa naživo zafungovala viac, než z CD-čka. V piesni "Cathedral Walls" si prišla zahosťovať Gogo z AEONIAN SORROW, aby s veľkým prehľadom zvládla vokálne party po Anette Olzon. Na moment sa nám zo záhrobia prihovorila i Aleah, konkrétne v úvode "Emerald Forest and the Blackbird", ktorý bol v celej svojej dĺžke jedným z vrcholov večera. A keď už mrzela neúčasť dosiek "Hope" a "Ghosts of Loss", v závere dušu pohladili aspoň pecky "Deadly Nightshade", respektíve "Swallow".

Zhrnutie: SWALLOW THE SUN naplnili priestor klubu potemnelou energiou a dokázali divákov strhnúť. 75 minút v ich spoločnosti ubehlo ako voda, väčšina fanúšikov by určite ešte čosi zvládla. Magický večer s veľmi dobrou účasťou sa síce skončil už krátko po 22:45, následne však nebol problém stretnúť sa s kapelami, pokecať si s nimi a získať podpisy, či fotky. V tomto smere ma teší, že práve členovia SWALLOWu boli rovnako v pohode ako pred desiatimi rokmi. Dokonca i Juha, na ktorom bolo vidieť určitú únavu. Verím, že tento umelec nájde duševný pokoj a skomponuje ešte niekoľko veľdiel, než sa napokon odoberie do večnosti za svojou Aleah.
Finálny verdikt? Dnes sa odo mňa kritiky nedočkáte… Každá z prítomných kapiel nám totiž predviedla zhudobnené emócie, ktoré pretavila v jedinečný doomový zážitok a ja hlásim vážneho adepta na klubový koncert roka!

Za udelenie akreditácie ďakujeme a​gentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography