Rok sa zišiel s rokom a my tu opäť máme august. Tomuto letnému mesiacu už tretíkrát nevládne len Brutal Assault, ale týždeň po ňom aj ďalší open air, domáci Gothoom Open Air. Poďme sa spoločne obzrieť za pekne sa rozvíjajúcim, ambicióznym a v podstate jediným slovenským metalovým festivalom.

ŠTVRTOK:

Fakt, že už vo štvrtok sa nielenže otvorí areál, ale aj začne hrať, ma trochu prekvapil, pričom kvôli únave som sa rozhodol „warm-up day“ vynechať. Pár nedočkavcom, respektíve tým, ktorí spomínaný Brutal Assault nenavštívili, to istotne vrásky na čele nerobilo, veď (oproti predošlým rokom) jeden deň navyše nie je problém a v príjemnom prostredí areálu jazera Tajch bude stále čo robiť.

Jedine škoda tých kapiel, keďže: MÄSO a BAD FACE predviedli len svoj štandard (čo tiež nie je na škodu) a inak sa skôr oplatilo vypiť si a pokecať s priateľmi. Pri mojej neúčasti mi ako zdroj poslúžili kolegovia z nášho webzinu.

PIATOK:

Prvá zaujímavá formácia tohto dňa sa volá NONPROLIFIC. Že ste o nich ešte nepočuli? Tak to rýchlo napravte! Bratislavskí „psychedelic brutalisti“ pred časom vyhrali hlasovanie o divokú kartu hrania na Gothoome, a treba povedať, že na rozdiel od zvyšných dvoch kapiel, zaslúžene. Akurát gitarista Kamil ich vlastný set skoro zmeškal. Ja zatiaľ vchádzam dnu cez jediný oficiálny vstup a hneď zisťujem, že celý areál je profesionálne oplotený, čo je prvé plus - takto máme istotu, že sem preniknú naozaj len ľudia so zakúpeným lístkom. Po príchode do areálu sa okrem iného dozvedám nemilú správu o neúčasti hneď niekoľkých kapiel, väčšinou zrušených na poslednú chvíľu. HECATE napríklad dali prednosť Sliačskemu Rockovému Letu, ešte viac však mrzelo odrieknutie HROMOVLAD.

Po ubytovaní sa (namiesto penziónov/ubytovní dala väčšina fanúšikov prednosť stanu), rozhliadnutí sa po okolí a ochutnávke prvých pív sa nestačím diviť, koľko známych tvárí tu stretávam. Metalisti z celého Slovenska (prevažne Stredoslovenský región + Nitriansky kraj), ale aj z Moravy, ba dokonca pár Poliakov vedúcich stánok s CD-čkami a tričkami.
Ale kapela FAR 'n' HATE, tá dorazila až z ďalekého Španielska, aby nám spestrila program svojim moderným, hopsavým metalcorom. Nechýbali skočné pasáže, growling i čisté spevy, no najmä výborná komunikácia s publikom.

Areál sa začína riadne napĺňať, opozdenci si prišli pozrieť aj jednu z veľkých českých deathmetalových legiend - TORTHARRY. Konečne kalba! Títo postarší kluci spoluorganizujú fesťák podobného typu (MetalGate Czech Death Fest), čo tiež nezabudli spomenúť. Svoju show si užili s výrazne úprimným úsmevom, čo mi trochu evokovalo minulotýždňový NILE, nejdem však porovnávať jablká s technical/brutal jablkami.
Keď sa už pomaly začalo stmievať, nastupuje usporiadateľská kapela DOOMAS. Za ten rok sa toho u nich veľa nezmenilo, teraz hrajú stále ako čisto pánske kvarteto, stále to bolo o atmosfére, melódiách i krvi, no a čo ma najviac potešilo, je dostatočný pohyb na pódiu, najmä od služobne mladších členov.

Nasleduje prestavba pódia a s ňou spojená gradácia chvíľ čakania. Skandovať počas intra kapely jej meno, to je také svetové… Ale skandovať počas intra slovo „euroval“, to je také slovenské. Áno, SEPTICFLESH prišli z Grécka, aby nám fenomenálnym spôsobom predviedli svoje jedinečné kompozície. Death metal so symphonicko-orchestrálnymi pasážami - presne to hrajú na posledných troch albumoch a práve (škoda, že len) z nich sa hralo. Okrem kúskov z najaktuálnejšieho "The Great Mass" potešili "Persepolis" či "Communion". Všetko by to bolo dokonalé, len škoda, že nemetalová mozaika bola pustená len zo samplov. Dokonca aj čisté spevy, keďže ich autor, inak gitarista Sotiris Vayenas, tentokrát chýbal. Aj preto nemôžem SEPTICFLESH ohodnotiť na výbornú. Show skvelá, Seth burcoval s patričným elánom, na pódiu im to všetkým sekne, niečo tomu však chýbalo. Po skončení dostávame informáciu, že sa páni musia ponáhľať na ďalší výlet, tuším do Francúzska. Napriek tomu si našli čas na pofotenie sa a porozdávanie podpisov, čo je veľké plus.

Po miernom ukľudnení prichádzajú moji miláčikovia GALADRIEL, opäť v značne pozmenenej zostave (tentokrát chýbal aj Tomax), ale predsa len. Ich set ma však ešte nikdy nesklamal a rovnako tomu bolo i dnes. Alkoholové orgie sa po nich rozpútali naplno a zo SKYFORGER som videl len kúsok - aj oni hrali v oklieštenej zostave, no s veľmi priateľským vystupovaním.
Podobne u mňa dopadli Česi PANYCHIDA (melodic black s dávkou pagan/folku), avšak záverečnú záhubu noci v podobe ich krajanov ET MORIEMUR som si ujsť nenechal. Nádherne melancholický doom/death sťaby z polovice 90. rokov, rôzne pomalé, dunivé i čisté motívy. A vokalista Zdeněk, ktorý má vcelku precízne napozeraného Aarona z MY DYING BRIDE, najmä svojimi precítenými pohybmi a prežívaním celého vystúpenia.

SOBOTA:

To, že prvá kapela hrá už o 10:00 ráno, sa minulý rok ukázalo byť bezproblémové. S opicou to dnes bolo ťažšie, niektorí jedinci sa javili pomerne rozospatí, mňa však otvárací ACHSAR prebrali dokonale. Predstavte si staré albumy ENSIFERUM, menej folkové, zato viac melodeathové, a máte jedno z najpríjemnejších prekvapení tohto festivalu.
Pozdraviť kolegov PEORTH (hrali druhí) bola povinnosť, hoci dnes hrali chvályhodne a dokonca s výborným zvukom. Potom už ale prichádza na rad ďalšie užívanie si rodinno-priateľskej atmosféry Gothoomu - spoločne si vypiť, zajesť, no najmä sa okúpať v jazere Tajch. To vám fakt odporúčam, budúci rok si berte plavky, tá voda za to stojí!
Po návrate s kľudom sledujem NOOSTRAK, najnovší prírastok do rodiny Gothoom Productions, ktorí síce hrajú mnou neobľúbený deathcore, avšak hrajú ho výborne. Aspoň dnes. Došlo aj na minimalistický wall of death či circle pit, proste zábava v plnom prúde.

Čo tu máme ďalej? SUBURBAN TERRORIST - moje tajné kone a záruka kvality. Hrá sa najmä z nového albumu "Cut-Throat From The World of Obsession", k tomu pár starších chuťoviek, prevedenie masakrálne... Proste, naživo mi prídu zakaždým lepší a lepší.
V prípade BRAINSCAN je moja účasť povinná, veď táto kapela pochádza z Banskej Bystrice. Môžete ich kritizovať za čoraz postupnejší prechod do mainstreamu, ale na Gothoome len potvrdili svoju prvotnú pozíciu v slovenskom metalcore - skvelý hudobný výkon, pohyb i skákanie, komunikácia s publikom a podobne.

Po tejto plejáde Gothoomovských koní nastal čas na ďalšie milé stretnutia, kecačky s kamarátmi, a tiež dva blacky z Čiech. Najskôr pochmúrnejší TROLLECH zanôtili svoj lesný rachot hromu (zaujímavo vyznela prosba na fanúšikov držiacich vetvičky, nech s nimi idú preč - na túto úsmevnú tradíciu sú vraj členovia kapely alergickí), a po nich, keďže technical deathoví UNMOURNED kvôli Doomasovej prejavujúcej sa viróze (žeby stres?) hranie odriekli, prichádzajú MATER MONSTIFERA. Oproti predchodcom boli jemnejší, až mi trochu vadila prítomnosť warpaintov na tvárach LEN niektorých členov. Tým mám na mysli: buď všetci, alebo nikto. Snáď do budúcna.

A opäť niečo z domova - melodic death/blackoví Trenčania DEPRESY príjemne polahodili svojím mystickým „feelingom“, zaradením viac vecí z debutu "A Grand Magnificence" (žiadne covery), ale aj dobrým zvukom, pri ktorom vynikli melodické pasáže. Tiež bolo milé, ako na diaľku pozdravili svoju ex-klávesáčku.
Naopak, za sklamanie dnes považujem DEMENTOR, ktorí sa po asi dvoch rokoch objavili znovu len v trojici. Možno by to inak nevadilo, lenže chýbal gitarista Paul King, čiže technicky našliapnuté skladby nestačili byť (odhliadnúc od bicích) hnané pánom Schmögnerom + mladým výpomocníkom.

Tak sme sa dočkali - bezmála hodinová prestavba a BEHEMOTH sú tu! Od prvého momentu je zjavné, o akú veľkú kapelu sa dnes už jedná, veď svoj program majú pripravený a vyčačkaný do detailov. Chvíľu mi dokonca prekážali tie naučené postoje i pózy; kto má kedy kde stáť, kedy dvíhať ruky, burcovať, takisto vzhľadom k ich pôvodu zbytočná angličtina. Na druhej strane ma u týchto charizmatických Poliakov tešiate také pastvy pre oči, ako horiace stojany, veľké obrátené kríže, ohňová show (ohne mali takú silu, že ich údajne bolo cítiť aj vzadu pri merch-stánku), pre dámy aj samotný výzor basáka Oriona, a ako vrchol pri poslednej skladbe "Lucifer", vystrelené konfety. Boli všade a každý si mohol nabrať. K setlistu sa vracať nejdem, bol podobný tomu pred pol rokom na Full Of Hate, akurát sa teraz zabúdalo na staré veci. Dodám len jediné: Nergal je veľký umelec, jeden z najcharizmatickejších a najpresvedčivejších frontmanov nielen vo svojom žánri. A dnes to opäť potvrdil.

V závere Gothoomu tu máme už len Čechov PANDEMIA, na ktorých vidno, že aj oni si pochodili kus sveta, a to nielen západ. Kapele nemám čo vytknúť, okrem kvalitnej produkcie tiež dominuje súdržnosť jednotlivých nástrojov. Posledné, čo z hudobného programu registrujem, je "Sede Vacante Aeternum" od Východniarov INFER, a potom nasleduje už len únava spojená s postupnou tmou spokojnej duše.

Zhrnutie:

Návrat k jazeru Tajch dopadol výborne. Oprávnených pochvál na adresu organizátora Petra Beťka bolo neúrekom, rovnako tak vybláznených návštevníkov, ktorých počet sa vraj štveral k číslu 800 (nerátajúc kapely). Gothoom sa teda určite má z čoho odraziť a veľkých mien by o rok mohlo byť viac. Stále je čo zlepšovať, hoci už tento rok bolo mnoho nových vychytávok. Opäť kvitujem tú nádherne priateľskú, ba až rodinnú atmosféru (v tomto možno plus oproti Brutal Assaultu), a ešte jeden fakt stojí za zmienku: napriek tomu, že mnoho návštevníkov bolo v rámci chľastu, ako sa hovorí, „na kašu“, svojim správaním prakticky nenarúšali priebeh či nebodaj bezpečnosť festivalu. Už len dúfajme, že o rok nás bude ešte o čosi viac.

FOTO: Sachtikus