Into Darkness Tour 2012 je názov zoskupenia piatich kapiel, ktoré sa spolu vybrali naprieč Európou. Slovensko medzi ich zastávkami nefigurovalo, moje kroky teda v deň výročia Nežnej revolúcie smerovali do moravského Zlína - mesta dostatočne spätým s metalovou hudbou a ako napovedá miesto činu, aj festivalom Masters Of Rock.

Otváračka menom SCAR OF THE SUN, napriek avizovanému času 19:00, začala v skutočnosti hrať už o 18:45. V spojení s množstvom ľudí prúdiacich v tých chvíľach do hlavnej sály môžem konštatovať, že som z nich nevidel ani notu; maximálne tak počul. Podľa slov prítomných vraj ale celkom sklamanie - a to nám bookingová agentúra túto (pred)kapelu avizovala pod kolonkou „special guest“.

Prvá regulérna banda má názov LAKE OF TEARS a pre pravoverných gothicmetalistov je to povinnosť. Štyria páni napriek dĺžke fungovania pôsobili veľmi oduševneným dojmom, krátkovlasý gitarista z nášho pohľadu naľavo vyzerá sťaby večný mladík. Všetko bolo zahraté s precíznosťou profíkov, došlo na novšie veci napríklad z diela "Illwill", ako aj prierez staršou tvorbou. Vrcholom je celkom iste dlhodobý hit "So Fell Autumn Rain".

Na tretej pozícii tu máme melodic doom/death metalový spolok SWALLOW THE SUN. Keďže ich dnes vidím piatykrát (z toho druhýkrát v tomto roku), pozriem sa na nich z viacerých uhlov. V dvoch pripadoch nám títo „zaDoomaní“ Fíni zahrali na Brutal Assaulte, mne sa teraz ale do tretice potvrdilo, že klubová atmosféra a uzavretejší priestor im svedčí omnoho viac, ba dokonca mi to pre nich príde ako nebo vs. peklo. Páni muzikanti začali s kľudom pri eponymnej skladbe z aktuálneho "Emerald Forest and the Blackbird". Spevák Mikko Kotamäki sa s imidžom štandardne neserie - tentokrát zvolil ružové tričko TYPE O NEGATIVE - "Dead Again" - a mňa zarazili nejaké interné posmešky od pseudofanúšikov z publika.
Inak to bola bomba! Teší ma, že oproti letným koncertom sa v rámci novej dosky hrali (až na spomínaný úvod) celkom iné záseky. "Labyrinth Of London" i záverečná "Night Will Forgive Us" naplnili priestor vskutku jedinečnou atmosférou a divákov dokázali strhnúť. Zo starších sa do setu opäť vrátila "Out Of This Gloomy Light", respektíve SWALLOW THE SUN dali prednosť najmä svojim prvotinám. Času bolo pramálo, no napriek tomu mrzela absencia dosiek "Hope" a "New Moon".

Že sa medzi fanúšikmi nezjavovali len tradiční metalisti, ale aj mnoho gotikov a gotičiek, svedčilo o tom, že sa o chvíľu predstaví portugalská legenda MOONSPELL. Portugalcskí vlcvi to podľa očakávania odpálili piesňami zo stále čerstvej nahrávky "Alpha Noir" (dokopy z nej zazneli štyri kusy), ktora je inak dosť kritizovaná. Osobne sa mi aktuálna tvorba naživo pozdáva viac než v štúdiovej forme. Celkovo sa playlist opieral len o tri albumy a išlo vlastne o predĺženú verziu z Brutal Assaultu. Síce zaznelo viac spomínaných noviniek, no zo starých vecí pribudol len "Wolfshade (A Werewolf Masquerade)". Chápem, že najväčšie hity kapela hrať musí, lebo by ju dav nepustil z pódia, ale bolo by fajn obmieňať setlist. "Opium" i "Vampiria" potešili, zato "Awake" určite nebola potrebná. A keďže "Alma Mater" s "Full Moon Madness" majú svoju dĺžku, nezostal už priestor na nahrávky z ďalších ér. A ignorácia dosiek ako "Memorial" či "Night Eternal" naozaj mrzí.
Pódiová show však funguje stále na výbornú, Fernando Ribeiro v tričku BATHORY je burcovač s obrovskou charizmou. Taktiež neopomeňme pána naľavo (Pedro Paixão), ktorý si umne mení gitaru s klávesami, čím tak isto zaujme oko diváka. Okrem toho MOONSPELL na pódiu vyzerajú skvostne, čo istotne potešilo dámy, ktoré tvorili zhruba polovicu publika.

Headlinerom večera i celého turné sa stali švédski industrialisti PAIN, pôvodne bočný projekt Petra Tägtgrena, dnes už veľká kapela, komerčne asi známejšia než HYPOCRISY. Otváračka "Same Old Song" bol úvod ako hrom a ja od týchto okamihov nemám takmer čo vytknúť. Peter zvolil ošatenie à la „zvieracia kazajka“, akurát mu z tých dlhých rukávov trčia dlane, aby mohol hrať. Deň predtým vo Viedni bol vraj nahovno, čo sa mi nechce veriť, keďže dnes spieval priam „krutoprísne“ a aj komunikácia s ľuďmi bola veľmi prívetivá. Nezabudol spomenúť ich nedávnu účasť na Masters (s úryvkami na práve vychádzajúcom DVD), aj to, že tu vždy hrajú hrozne radi. Trochu mi vadilo, že po každej skladbe sa sála ponorila do tmy, ale to je detail.
Setlist bol prierezom takmer celej diskografie, žiadne nasilu sa venovanie aktuálnej tvorbe. Potešili veci zo "Cynic Paradise" (pričom "Follow Me" mi vôbec nechýbala, prednosť majú lepšie), z nových "Dirty Woman", zo starších napríklad "On And On", až sme sa pomaly prepracovali k záveru. "Shut Your Mouth" - obľúbené mobilné zvonenie, pre kapelu PAIN hlavne najväčší hit a povinná jazda na koniec.

Napriek takmer bezchybnej show, akú PAIN predviedli, pasujem za dnešného víťaza MOONSPELL. Stále však platí, že z tejto bohatej zostavy si každý mohol vybrať čosi iné. Enormným problémom (po celý večer) bola preplnenosť v Masters Of Rock Cafe, s čím súviseli fronty i tlačenice, vždy a všade. Takéto niečo som v klube dlho nezažil, dnes každopádne v dobrom. Bola to totiž nadštandardná akcia.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Pragokoncert.

FOTO: Lukáš Urbaník | Xichty.cz