JON OLIVA'S PAIN - Jon Oliva

Savatage žije nielen v našich spomienkach

JON OLIVA'S PAIN - Jon Oliva

Mnohí fanúšikovia Savatage asi dodnes v kútiku duše dúfajú, že jedného dňa mozog tejto kapely Jon Oliva oficiálne obnoví jej činnosť. Tento charizmatický a hlavne svojský chlapisko však nič také neplánuje. Savatage podľa neho totiž existuje ďalej, hoci nie pod svojím oficiálnym názvom... To vám okrem iného v nasledujúcom rozhovore prezradí samotný Jon. 

Nedávno uzrel svetlo sveta tvoj tretí album „Global Warning“. Aké sú zatiaľ odozvy? Pokiaľ viem, tvoje prvé dva albumy mali vynikajúci ohlas od kritiky aj fanúšikov.
Tak vieš, názory sú asi ako análne otvory. Každý má ten svoj. Ale podľa mňa je to dobré, nemôžeš sa zavďačiť každému. Nový album je iný, ja viem, a preto ho možno každý neprijme, ale ja som už po vydaní minulej dosky avizoval, že jednoducho bude iný. Mne nejde o popularitu a vlastne seriem na to, kto si čo myslí. Ak sa to ľuďom páči, je to super, a ak niektorým nie, fuck off, je mi to jedno. Ale chcem tým povedať vlastne to, že nech sa snažíš akokoľvek, vždy sa nájde niekto, kto na tom bude len hľadať chyby. 

Nový album je podľa mňa oveľa rozmanitejší. Nechýba mu tvoj typický rukopis, ale obsahuje aj prvky klasického rocku, ešte viac progresívnych prvkov...
Áno, je pestrý, má niečo z každého. Vlastne k tomu došlo tak, že som mal napísaný základ pre skladby a v štúdiu sme experimentovali, pridali nejakú tú jazzovejšiu pasáž a podobne... Vôbec som nenahrával album s úmyslom - tak, a teraz mám chuť spraviť niečo progresívnejšie, rockovejšie, pestrejšie. Tak to proste prišlo. A okrem toho, hudobník sa občas dostáva k bodu, keď urobí niečo, čo znie inak, lebo ho nebaví robiť dookola to isté. V našej kapele nie sú žiadne pravidlá, na novej nahrávke môžeš počuť niekoľko rôznych elementov rocku. 

Ako si prišiel k názvu nového albumu a upozorneniu na globálne problémy?
Nuž, úplne náhodou, pracoval som na nových skladbách a v telke práve dávali program o globálnom otepľovaní (v angličtine global warming, pozn. autora). Zmenil som jedno písmenko v slove warming na warning a bolo to, námet bol hotový. Povedal som si, že dnes je tá téma veľmi aktuálna a každý o nej hovorí. 

Mimochodom, keďže tvoje albumy znejú často ako rockové opery, dnes je veľmi populárne zúčastniť sa nejakej ako hosťujúci spevák. Šiel by si do toho?
No, podľa toho, koľko by zaplatili (smiech). Ale vážne, niekoľkokrát som už dostal takúto ponuku. Ale nemám na to čas. Všetok môj čas venujem Jon Oliva´s Pain alebo Trans-Siberian Orchestra. 

Vraj si na novinke, podobne ako v prípade minulého albumu, použil aj Crissove nápady...
Áno, bolo ich niekoľko. Teší ma to. Dokonca je ich viac než na minulom albume, keď sa to týkalo prevažne riffov. Pre mňa to veľmi veľa znamená. Je krásne, keď je Criss aj dnes súčasťou toho, čo sme kedysi spolu robili. Myslím, že je vlastne spoluautorom asi piatich skladieb na novinke. 

Ktorá je tvoja najkrajšia spomienka, týkajúca sa Crissa?
Zrejme letné prázdniny z našich detských čias. Žili sme v severnom New Jersey a keď som mal zhruba 12 a Criss asi 9, otec nás vždy brával približne na mesiac na pláž na miesto s názvom Seaside Heights. Boli tam aj húsenkové dráhy a také veci. Vždy sme si tam prenajali dom a chodievali sme každý deň do drive-in kina. Bol začiatok 70-tych rokov a vtedy frčali bondovky, náš otec bol ich veľký fanúšik. Ja a Criss sme si spravili takú pevnosť, kde sme sa hrávali na tieto filmy. A potom sme sa ešte prezliekali za Batmana a Robina. Ja som bol Batman a Criss bol Robin. Toto sú také skvelé spomienky. Nikdy na to nezabudnem. 

Vráťme sa ešte na chvíľu k hudbe. Pred časom som navštívila tvoj koncert, kde si odohral množstvo skladieb od Savatage, pritom máš vonku už tri sólové albumy. Robíš to len kvôli fanúšikom, alebo preto, že naozaj chceš?
Set koncertu je vyvážený približne pol na pol. No je pravda, že fanúšikovia prídu a chcú vidieť „Gutter Balet“ alebo „Hall Of The Mountain King“, tak im to chcem dopriať. Keby som to neurobil, tak by som ich určite naštval. Vieš, ale ten materiál od Savatage, čo hrávame, hráme trocha odlišným spôsobom, nie presne tak, ako znie na albumoch. Jednoducho skladby prispôsobujeme súčasnej kapele. A vieš, tiež by ma vytočilo, keby som videl Lemmyho a nezahral by „Ace Of Spades“. Každý má svoj hit a keby som nezahral „Hall Of The Mountain King“, „Gutter Ballet“, alebo „Believe“, tak by ma asi ubili. Hnusní malí bastardi (smiech)!

Ktorý album Savatage ti najviac prirástol k srdcu?
Asi „Streets“. Ja a Criss sme vtedy veľmi tvrdo pracovali a v celej kapele panovala tá povestná hudobná chémia. Mám na to obdobie mnoho krásnych spomienok... ktoré mali byť počas ďalších rokov zničené, ale vieš, to je život...

A skladba, ktorá ti je najbližšia?
Asi „Believe“. Je to hlboká pieseň, napísal som ju pre Crissa, takže je veľmi osobná. A potom ešte asi „If I Go Away“ z albumu „Streets“, ktorú som tiež venoval bratovi. Skladba bola napísaná predtým, než umrel a a ak si vypočuješ text a vieš, že spievam o svojom bratovi, je to veľmi silné. Raz sme hrali pred 2000 ľuďmi a pri tomto songu snáď všetci plakali. A potom do tretice „When The Crowds Are Gone“. 

Je o tebe známe, že si veľmi všestranný hudobník, vieš hrať na klávesy, gitaru, basgitaru, bicie, saxofón a violončelo. Ktoré inštrumenty by si chcel ešte skúsiť?
Hmm, neviem, vyskúšal som už snáď všetky, čo som chcel a na väčšine som sa aj celkom schopne naučil hrať. No, možno na lyžičkách nič nezahrám. Ale Chris Caffery áno. 

Tvojou najväčšou láskou sú ale klávesy, však? Prečo ti prirástli k srdcu práve tie?
Veľkú úlohu v tom iste zohral môj otec. Bol koncertným pianistom a hrával s dosť známymi ľuďmi. Pokúšal sa ma naučiť hrať na klavír, ale ja som bol vždy tvrdohlavý a stále som chcel hrať úplne niečo iné, ako on po mne chcel, aby som zahral. Tak sa na to vykašľal a povedal mi, ak chceš, nauč sa to po svojom. Potom som si vytvoril svoj vlastný spôsob učenia hry na klavír. Polepil som si ho farebnou páskou. Sedel som pri nahrávkach a snažil som sa na klavíri nájsť pri počúvaní tú správnu notu a následne som jej priradil farbu. Takto mi trvalo asi dva mesiace, kým som sa naučil jednu skladbu. Bol som veľmi tvrdohlavé decko. 

Ako si sa vlastne dostal k metalovej hudbe?
No, to bolo vďaka obrázku na prvom albume Black Sabbath. Mal som asi desať rokov a bol som u kamaráta na návšteve. Išiel hore na poschodie a po chvíli sa vrátil s touto doskou. Oboch nás vďaka svojmu obalu poriadne vystrašila. Pochopiteľne sme si ju pustili a bol som z toho hneď hotový. Malo to v sebe toľko sily a energie... dovtedy som totiž počúval len popovú hudbu ako The Beatles. Mal som také veci rád, ale vtedy som po prvýkrát počul niečo, čo znelo tak temne a goticky. Samozrejme si ma to úplne pripútalo. Potom neskôr, keď som mal trinásť, som bol prvýkrát na koncerte Sabbath. Mám ešte jedného brata, o šesť rokov staršieho, on ma tam vzal. Decká majú radi strašidlá a horory. Black Sabbath mali taký ten temný zvuk a tým si ma úplne získali. Dodnes sú pre mňa jednotky v metale. Niektorí ľudia vravia, že milujú Deep Purple alebo Led Zeppelin, pretože sú zakladateľmi žánru, ale ja ich vlastne nepovažujem za metalové kapely. V mojich očiach boli prví Black Sabbath a otvárali dvere nám ostatným.

A ako vidíš jej budúcnosť?
Neviem to posúdiť. Hudobníci skúšajú mixovať rôzne štýly, ako tu v Amerike napríklad heavy metal s rapom. Niekoľko rokov to bolo populárne a potom to zdochlo. Chcel by som, aby sa na scéne zjavila nejaká unikátna kapela s perfektnými hudobníkmi a výborným spevákom. Podotýkam, spevákom, nie s extrémnym vokálom, growling je teraz veľmi populárny. Som spevák, takže je pre mňa prirodzené, že sa mi páči melodický vokál. Stále čakám na nového Roberta Planta alebo Freddieho Mercuryho. Niekoho výnimočného. Zatiaľ neviem o nikom, ale dúfam, že v budúcnosti sa taký talent objaví. 

A budúcnosť Savatage? Je ešte nejaká?
Nie. K reunionu Savatage už nikdy nedôjde. Väčšinu popularity hlavne v USA teraz zožne Trans-Siberian Orchestra a úprimne, dosť to vynáša, keby som s tým skončil, bola by to profesionálna samovražda. A vieš, fanúšikovia Savatage nie sú sprostí. Vedia, že nesiem pochodeň Savatage ďalej s Jon Oliva´s Pain. Aj to je dôvod, prečo hrám tak veľa skladieb Savatage naživo, na čo si sa pred chvíľou pýtala, preto aj používam Crissov materiál a takéto albumy by som písal pre Savatage. Zmenilo sa vlastne iba meno, Savatage prakticky stále existuje. 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Jon Oliva

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-06-19 17:16:20

Prečítané: 1153x

Autor: Adela Melová

Adela Melová

Názory redakcie

Chýba názor redakcie