Metalové vrece s jarnými koncertmi sa úspešne roztrhlo a na tom má už tradične najväčší podiel agentúra Obscure Promotion. Tentokrát si pre nás Assaulťáci pripravili prevažne blackmetalovú zostavu v podobe troch rozdielnych kapiel. Dôvod našej návštevy bol samozrejmý: headliner v podobe legendy PRIMORDIAL.

Akciu otvorila nemecká partia menom KETZER. Rovno sa ospravedlňujem fanúšikom tejto black/thrashovice, ale z časových dôvodov som ich vystúpenie nestihol.
Do sály Rock clubu Nová Chmelnice prichádzam až za zvukov, resp. pazvukov SVARTIDAUÐI. Islanďania hrajú dnes až podozrivo populárny occult black metal, kde namiesto dlhých vlasov dominuje maskovanie (v tomto prípade rúška a v jednom prípade aj kapucňa) a rád by som skonštatoval, že ho hrajú dobre, ale nemôžem. Nech sa snažili akokoľvek, ich vystúpenie takpovediac zabil totálne prepálený a prebasovaný zvuk. Len s námahou registrujem pár skladieb z ich jediného full-length albumu "Flesh Cathedral" a tuším zaznelo aj niečo z čerstvého EP "Hideous Silhouettes Of Lynched Gods".

Hoci mali SVARTIDAUÐI pod sebou početné publikum, hlavným ťahákom večera sú írski potomkovia keltov, PRIMORDIAL. Na pódium postupne prichádzajú štyria dlhovlasí matadori (bubeník, basák, dvaja gitaristi) a medzi nimi jediný holohlavý, ale zato najživelnejší A.A. Nemtheanga. Práve tento spevák je takpovediac srdce celej kapely a ani dnes tomu nebolo inak. V jeho typických roztrhaných šatách, s kapucňou a warpaintom nám prišiel predstaviť jedinečnú kombináciu epického metalu s motívmi inšpirovanými keltskou hudbou. A to Íri vychádzajú z blacku, poväčšinou však v strednom tempe.
Škoda technických problémov, keď už po prvej skladbe odišiel predný monitor, načo Alan v ďalších momentoch opakovane žiadal zvukára o nápravu. Ten mal kopec práce aj s celkovým zvukom, ktorý bol spočiatku dosť prebasovaný (zase tie nešťastné kopáky), takže gitary boli v rýchlejších pasážach zle čitateľné. Ale napokon sa to zlepšilo a zvuk PRIMORDIALu hodnotím síce s výkričníkom, no predsalen v poriadku.

Omnoho viac by mohol zamrzieť vokál, keďže Alan sa už po úvodnej "Where Greater Men Have Fallen", v ktorej všetky refrény odspieval o niekoľko tónov nižšie, ospravedlnil, že je chorý. Našťastie táto skutočnosť sa na jeho hlase až tak vážne neprejavila a odnieslo si to len pár ďalších vynechaných výšok i škrekov, keďže najmä tie dnes pán spevák obmedzil na minimum.
Akékoľvek nedostatky niekoľkonásobne zachránil svojou prirodzenou charizmou a suverénnym vystupovaním. Nechýbajú typické pózy, gestikulácia, burcovanie; pohyb na pódiu je samozrejmosť.
Jeho štyria kolegovia možno nemajú toľko živelnosti, zato však majú dlhé vlnité vlasy, s ktorými si patrične zaheadbangovali. Na ich hre je vidieť (i počuť) všetky tie roky skúseností, pričom oko diváka potešilo najmä sólovanie Ciárana MacUiliam.

K playlistu asi toľko, že kapela ponúkla jedenásť trackov, pričom z posledného CD zazneli tri kúsky, najviac priestoru dnes dostala doska "To The Nameless Dead" a hoci jeden z vrcholov prišiel už v podobe druhej songy "Gods To The Godless", najväčšiu odozvu mala záverečná časť setu, na čele s podmanivou "The Coffin Ships", už tradičnou "Empire Falls", klipovkou "Wield Lightning To Split The Sun" a v prídavku ešte "Heathen Tribes".
Krásna epická jazda v trvaní bezmála 90 minút… ubehlo to ako voda a je tu koniec s konštatovaním, že klub Nová Chmelnice nutne potrebuje doladiť, čo sa zvukových podmienok týka. Inak organizácia super, kapely odviedli dobrú prácu a hoci bola nedeľa, aj tých približne 170-190 hláv ich muselo potešiť.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.