Najväčší problém pri písaní tejto recenzie je vyplniť kolónku „žáner“. Nestačilo by tam jednoducho napísať PRIMORDIAL? Možno ešte pridať nejaký slogan o tom, že niekedy je škatuľkovanie do metalových subžánrov úplne nanič, a že tieto kapely sú o úroveň vyššie. Každopádne, Íri PRIMORDIAL, predstavitelia svojho vlastného žánru, vydali svoj ôsmy dlhohrajúci nosič. Predošlý „Redemption at the Puritan's Hand“ nebol vôbec zlý, ale neznel veľmi prístupne a zrejme nebude albumom, aký hreje pri srdci aj o dvadsať rokov. Ale už po prvom posluchu novinky som mal pocit trochu iný.

Ale aby som sa vrátil k úvodnému argumentu - PRIMORDIAL majú vlastnú estetiku. Ich metal je v podstate rozprávaním príbehu – tak, ako sa neustále posúva dej, tak sa vyvíja aj hudba – väčšinou v strednom tempe, odvíjajúc sa od základného riffu, avšak skladateľsky prepracovaná do poslednej drobnosti. Nejde o zbesilé sóla, o muzikantskú virtuozitu, ide o pieseň a atmosféru, ktorú okolo nej kapela vybuduje. To je základný spoločný znak s black metalom. Na druhej strane, tá menej agresívna, zamyslená tvár PRIMORDIAL ťaží z typicky írskych, resp. keltských melódií. Takže teda, zhruba, folk/black metal. Mnohí by možno podotkli, že prísne skladateľský prístup je vlastne nudný, ale napriek všetkému znie tento primordiálny naratív aj na „Where Greater Men Have Fallen“ funkčne a zaujímavo. Osem piesní, osem príbehov, dokopy jedna nádherná cesta od pochodujúceho tempa titulky k melanchólii záverečnej „Wield Lightning To Split The Sun“.

Hudobná epika z dielne PRIMORDIAL je postavená na gradujúcich kvázi-blackových riffoch, ktoré slúžia ako pozadie pre rozprávača Nemtheangu. Ten odvádza fantastickú prácu, aby vtiahol poslucháča do hudby a textov, nielen pomocou svojho nezameniteľného spevu, ale aj pomocou extrémnejších polôh (napríklad v „The Seed Of Tyrants“). Hudobné plochy sú však, oproti predošlému albumu, rozvrstvené na trošku kratšej stopáži, a aj tých päť minút rozdielu albumu veľmi pomáha. Podobne aj veľmi citlivý a vyvážený zvuk. Ten umožňuje vynikať aj mohutným riffom, aj akustickým pasážam.
 

Z jednotlivých skladieb musím spomenúť dve, ktoré stoja o stupienok vyššie, než ostatné, a okamžite sa zaraďujú do zlatého fondu PRIMORDIAL, vedľa „The Coffin Ships“, či „Empire Falls“. Tretia „Come The Flood“ je zase význačná depresívnymi riffmi a nádhernými melódiami, a po pokojnejšej, akustickej pasáži príde klimatický výbuch emócií a zúfalý Nemtheangov krik. Záverečná „Wield Lightning...“ zase dokonale uzatvára album svojou melanchóliou a oplýva nádherným folklórne inšpirovaným sólom. Každý kus je však prepracovaný a ani o ostré momenty nie je núdza, najmä v prvej polovici albumu.

Chcel by som dať „Where Greater Men Have Fallen“ plný počet bodov, čisto preto, lebo ide o PRIMORDIAL. Kapelu, čo spadá do veľmi prestížneho klubu formácií (ako napríklad KATATONIA, ENSLAVED či TRIPTYKON) s nezameniteľným zvukom, ktorý má niekedy omnoho väčšiu hĺbku, než by sa mohlo zdať. Tento album je dokonalým sprievodcom pre upršanú a tmavú zimu, a taktiež jasným členom tohoročnej TOP 10. Ale z čistého strachu z nadhodnotenia mu tú desiatku nedám, hoci racionálne skritizovať naozaj nie je čo. Okrem toho, pol boda hore-dole u jedného neistého recenzenta, to keltských bohov snáď až tak nerozhnevá.