Industriálna legenda MINISTRY vydala na jar tohto roku už svoj štrnásty album, “AmeriKKKant” a už kontroverzný názov vypovedá o tom, že ho ovplyvnila dusná atmosféra v USA. Zároveň však MINISTRY ukončili veľké americké turné a pripravujú sa na to európske, ktoré zavíta aj do našich končín. Mašina strýka Ala Jourgensena je teda v plnom pohybe, ale nejaký čas na naše otázky o novom albume, atmosfére v kapele a turné si našiel gitarista Cesar Soto.

Keď som prvýkrát počul najnovší album MINISTRY, “AmeriKKKant”, moja prvá myšlienka bola, že tento album je naštvaný a chce naštvať čo najviac ľudí. Obzvlášť v súčasnej spoločenskej klíme v USA. Aká bola nálada v kapele pri práci na “AmeriKKKant”? A podarilo sa ľudí naštvať?

Som si istý, že v súčasnosti je to tak, že akýkoľvek album dokáže naštvať kohokoľvek. V USA sa všetci veľmi rýchlo urážajú voči čomukoľvek, čo umelec otvorene a verejne povie. A pritom verím, že hudba má byť hlasom ľudí, ktorých nie je možno úplne počuť. A presne to bolo cieľom albumu “AmeriKKKant”.    

Považuješ teda MINISTRY za politickú kapelu? Vieš si vôbec predstaviť, že by kapela bola menej otvorená ohľadom sociálnej a politickej situácie?

Nálepku “politická” dostane každá kapela, ktorá sa ozve ohľadom čohokoľvek, čo súvisí s politikou. Podľa mňa je veľmi dôležité pomocou hudby šíriť aj politické témy a celkovo dávať ľuďom možnosť sledovať udalosti, ktoré sa dejú v dnešnom svete. Ako inak chceme dosiahnuť zmenu bez toho, aby existoval hlas ľudu, ktorý vystupuje proti veciam, ktoré považujú v dnešnom svete za zlé?

Po hudobnej stránke je novinka celkom rozmanitá, ale chrbtovou kosťou sú pomalšie, dlhšie a tvrdé piesne. Čakal by som možno niečo zúrivejšie, možno s väčším vplyvom thrash metalu, napríklad ako kedysi “Rio Grande Blood”. Ako vznikol tento “pomalší” zvuk a ako to vyzeralo v štúdiu pri nahrávaní?

Nechceme sa opakovať a nahrávať podobný album dookola. Z pohľadu fanúšika - myslím, že za dlhovekosťou MINISTRY je vôľa Ala Jourgensena skúšať nové veci. Rešpektujem, že Al má odvahu vrhnúť sa do úplne iného štýlu pomaly na každom albume. Je to súčasťou toho napätia! Totižto, všetci chcú vedieť, s čím príde Al najbližšie, pretože jeho nápady sú často úplne obskurné a nečakané. Je ako šialený vedec.

Na “AmeriKKKant” prišli s nápadmi všetci členovia kapely a pracovali sme kolektívne, hoci Al mal samozrejme predstavu, ktorým smerom sa chce vydať. Takže sme všetci prišli s nápadmi a on sa zmenil na šialeného vedca a poskladal z nich tohto Frankensteina menom “AmeriKKKant”. V štúdiu má Al jednoducho jasnú víziu, aký zvuk chce dosiahnuť. Mám pocit, ako keby mal celý album uložený v hlave ešte predtým, než ho nahráme, takže on dokáže pretvoriť každý nápad tak, aby znel ako MINISTRY.

Ak niečo k MINISTRY patrí, je to použitie samplov a na novom albume je ich kopa. Kto je za procesom hrabania sa v týchto samploch a rozhodovania, ktoré a ako sa dostanú na album?

Oddelenie samplov v kapele tvoria Al a najmä John Bechdel (klávesák kapely, pozn. aut.). John je skutočný majster svojho remesla a jeden z mála, čo dokáže toto remeslo robiť na špičkovej úrovni. Je to naozaj remeslo - rešpektujem ho nielen ako človeka, ale aj to, čo robí, pretože má najťažšiu a najúmornejšiu prácu v kapele. Takže on je ten, čo nás drží pokope, v podstate je to náš dirigent.

Metalová scéna je veľmi aktívna a má veľmi živelnou komunitou. Zároveň však mám pocit, že pre začínajúce kapely je ťažšie, aby si ich niekto všimol a prípadne si našli vydavateľstvo. Máš nejakú radu pre tieto kapely, ktoré to s hudbou myslia vážne?

Kľúčom je ostať sám sebou. Nemá zmysel snažiť sa napasovať štvorec do okrúhleho otvoru, pretože to jednoducho nikdy nebude pasovať. Treba sa zabaviť a nesústrediť sa až tak veľmi na úspech, pretože sa nutne dostaví pocit neúspechu, keď veci nepôjdu tak, ako si ich človek predstavoval. Hudobný priemysel má veľa dobrých a zlých momentov, takže najdôležitejšie je prijať každú situáciu a adaptovať sa - so všetkého sa poučiť.

Ktoré metalové kapely v súčasnosti počúvaš sleduješ ako fanúšik?

AT THE GATES, METALLICA, GOJIRA, čokoľvek, na čom robia Cavalerovci, GHOST, FEAR FACTORY, CANNIBAL CORPSE, QUEENSRYCHE, SLIPKNOT, MEGADETH...

A na čom si vyrastal? Čo ťa ovplyvnilo, keď si začínal ako hudobník?

To boli práve METALLICA a MEGADETH. Mohol som mať asi 5 alebo 6 rokov, keď som prvýkrát počul obidve tieto kapely. Bolo to vďaka môjmu staršiemu bratovi, ktorý bol fanúšikom oboch a povedal mi celý príbeh, ako vznikli MEGADETH.

Si aktívny v nejakých projektoch okrem MINISTRY? Aké máš plány?

Mám svoj vlastný projekt s názvom TIDES OF TITAN, ktorý sa snažím dokončiť už niekoľko rokov. Ale nechcem na to tlačiť. Povedal som si totiž, že chcem skúsiť byť jediným skladateľom, takže preto to toľko trvá. Tiež som súčasťou Sinovho (Sin Quirin, gitarista MINISTRY, pozn. aut) projektu s názvom 3 HEADED SNAKE. Je to jeho vízia a ja som hrdý, že môžem byť jej súčasťou. Toho chalana budem vždy podporovať na 100%.

Jedna z ďalších vecí, typických pre MINISTRY sú turné s rôznymi kapelami, často aj mimo tvrdej muziky. Pred pár rokmi to boli napríklad experimentálni hip-hoperi DEATH GRIPS a určite si viem predstaviť, že fanúšikovské základne oboch kapiel sú odlišné. Aké boli reakcie na toto turné?

Turné s DEATH GRIPS bolo úplne super a bolo práve skvelé vidieť, aká široká je ich fanúšikovská základňa. Veľký rešpekt patrí DEATH GRIPS za to, že si robia všetko sami (DIY - “do it yourself”, pozn. aut.)! Ešte som nikoho nevidel tak majstrovsky fungovať čisto na princípe DIY. Nikdy!

Sú nejaké iné kapely, ktoré by podľa teba vytvorili skvelú kombináciu na turné s MINISTRY?

To je ťažká otázka. Ja osobne som vždy chcel hrať s METALLICA. Úplne zabijácka zostava na turné by bola METALLICA, NINE INCH NAILS, KILLING JOKE a MINISTRY.

Už sme sa dotkli toho, že hudba MINISTRY má veľa vrstiev - efekty, samply a podobne. Ako vyzerá proces skúšania pred turné? A ako vyzerajú prípravy na európske turné v júli a auguste, ktoré sa zastaví aj na Brutal Assault v Českej republike? Čo môžu očakávať fanúšikovia?

Proces skúšania je naozaj dosť úmorný. Ako si spomínal, je hrozne veľa vecí, ktoré musia byť nastavené precízne. Ale som rád, že si tým musíme prejsť, lebo venujeme všetok ten čas tomu, aby bol výsledok čo najlepší nielen pre nás, ale najmä pre fanúšikov. Brutal Assault, určite patrí medzi moje najobľúbenejšie európske festivaly. Fanúšikovia, prineste si štuple do uší!

Počul som celkom šialené story z turné s Alom Jourgensenom ešte z čias, keď bral rôzne návykové látky, s ktorými však prestal pred pár rokmi. Ako to vyzerá vo vašom tourbuse v súčasnosti?

Teraz som veľmi rád, že máme v tourbuse veľmi uvoľnenú náladu. Veľa sa smejeme a to mi úplne vyhovuje. Je super, môcť hrať s ľuďmi, ktorých nielenže rešpektujem, ale aj môžem radiť medzi svojich priateľov. Užívame si tie momenty na pódiu aj mimo neho ako kamaráti. To je veľmi obohacujúci pocit.