Trenčianska formácia DEPRESY po dlhých rokoch vydala nový album s názvom "Psycold". Gitaristu  Romana "Dirrt" Špatného som sa pýtal, kam sa na novinke posunuli a ako si spomína na svoje začiatky. 

Ahoj Roman, nedávno vám vyšiel nový album „Psycold“. Ako by si definoval hudobný posun, ktorým ste sa vydali?

Ahoj. Posunuli sme sa viac do osobnej temnoty. Celé sme sa to snažili evokovať pridaním väčšieho počtu akustických pasáži, zrýchlili sme.. Viac sa zamerali na to, aby kompozície vyzneli ako „pesničky“ a album neznel ako jedna dlhá skladba, ale každý song bol rozpoznateľný a jedinečný. Pritom nestratili tvár a stále si zachovali svoju typickú „depresáckosť“.

Nahrali ste ho v GM Recording Studio v Jablunkove. Prečo ste šli práve do tohto štúdia a ako je to s úrovňou nahrávacích štúdií na Slovensku prípadne v Čechách? Máte nejaké vysnívané štúdio, kde by ste chceli v budúcnosti nahrávať?

Doba neuveriteľne v rámci technického pokroku napreduje a nahrávacie štúdia na Slovensku a v Čechách v ničom nezaostávajú za zvyškom sveta ani technicky, ani čo sa odbornosti personálu týka. Mali sme vybraných viac možností, ale nakoniec pre Jablunkov rozhodol ľudský element, nakoľko sa s Martinom Roženekom vďaka ADOR DORATH, kde hrá na klávesoch, poznáme dlhé roky. Vyhovuje nám jeho prístup k nahrávaniu, je podobne „trafený“ ako my, ale hlavne: „Je to najväčší a najrýchlejší démon z Jablunkova“!  Vysnívané štúdio by bolo asi niekde ďaleko od civilizácie v horách, najlepšie pri jazere a so svojím pivovarom.

Kto vám vypomáhal s klávesmi a kto naspieval ženské vokály ?

Niečo sme „zbúchali“ priamo v štúdiu s Martinom a o zvyšok sa postarala naša klávesáčka Džana. Vokály naspievala tiež ona. Pre zaneprázdnenosť s nami nehráva koncerty, preto o nej veľa ľudí nevie, ale je súčasťou DEPRESY, už od albumu "Psychomantium Phenomenon".

Na koncertoch používate zosilňovače Kemper (ak som si dobre všimol), čo sú špecifické profiler aparáty. V komunite gitaristov je na tieto aparáty množstvo odlišných názorov. Aké vidíš výhody, prípadne nedostatky tohto aparátu?

Trochu poopravím. Ja som na Kemper nikdy nehral. Od doby kedy som prešiel na digital som vyslovene „fractalista“. V súčasnosti už aj zvyšok kapely hrá cez procesory Fractal a konkretne cez podlahové verzie AX8. Ja používam Axe FX II Mark II s midi ovládačom Behringer FCB1010 a hrám s tým do aktívneho monitoru FBT Verve115MA. Chalani používajú aktívne monitory Mackie HD1521. Výhody sú v malých rozmeroch a hmotnosti, kompatibilite, zvukových možnostiach, ktoré sú prakticky nevyčerpateľné, podpore od výrobcu... Nevýhody? Tak, sú to stále len jednotky a nuly. Aj keď sú tie algoritmy dotiahnuté skoro k dokonalosti, pretože okrem simulácie zvuku už rátajú aj s „fyzikou“ toho ktorého aparátu (v tom je Fractal určite najlepší) a tým pádom aj pocit z hry je skoro identický, akoby si hral na konkrétny „živý“ aparát, tak stále je to len simulácia. Samozrejme sú názory na modelingové procesory značne odlišné, ale to je úplne v poriadku. Každý si hľadá svoje cestičky a ja nebudem nikoho presviedčať, že práve toto je to „správne orechové“. Hľadanie „svojho zvuku“ je aj tak večná alchýmia a ani za seba nie som určite na konci svojej cesty. Možno sa opäť vrátim ku klasickému „lampa“ zvuku, ale momentálne mi Fractal ponúka možnosti, ktoré mi vyhovujú.

Mimochodom, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch, keď ste začínali, s prístupnosťou nástrojov či aparátov? Ako v tej dobe fungovalo organizovanie koncertov a festivalov?

Po revolúcii v 89tom sa situácia s dostupnosťou začala zlepšovať, ale na naše možnosti to bolo všetko príliš drahé, nakoľko sme ešte všetci chodili do školy. Takže zostávala len podpora zo strany rodičov a brigády.. Ponúkaný sortiment sa ale s dnešnými možnosťami samozrejme nedá porovnať. My sme začínali na starých Jantarkách a zosikoch vyradených zo školy, robených boosteroch, kábloch z dvojlinky bez tienenia... Po technickej stránke sme o tom vedeli hovno, takže nám to ani moc nevadilo. To čo nám chýbalo po materiálnej stránke, sme ale vyvažovali našim nadšením. S organizovaním akcií to bolo úplne super. Zrazu mal každý plnú hubu demokracie, takže sa nič nezakazovalo, nekontrolovalo... Stačilo vybaviť sálu, dohodnúť podmienky prenájmu, zohnať zvukára. V podstate podobne ako dnes. Dokonca nám pár akcií zastrešila aj škola, do ktorej chodili gitarista, spevák a bubeník. Neskôr nám aj poskytli priestor na skúšanie s erárnymi nástrojmi. Luxus! 

Plánujete nejaké turné na podporu novinky?

Určite niečo podnikneme. Nemáme zatiaľ konkrétny plán, ale ten priebežne dopilujeme.

Kde vidíš pokles záujmu o živé koncerty na Slovensku za posledné roky? Prípadne aké máš s ňou skúsenosti v závislosti od regiónov ?

Ľudia spohodlneli. Je pre nich jednoduchšie párkrát kliknúť, ako sa niekde vybrať osobne. Sú presýtení a leniví. Majú v piči. Bohužiaľ, zrkadlo dnešného sveta. Vďaka za každého, kto je ochotný dvihnúť riť a prísť podporiť svojho favorita a užiť si tú jedinečnú atmosféru živých vystúpení!! Regionálne rozdiely tiež isto sú, ale tie myslím súvisia s poklesom alebo rastom životnej úrovne.

Čo by si zlepšil na klubovej scéne od organizácie koncertov až po technickú vybavenosť klubov? Máte nejaké obľúbené kluby, kde radi hrávate?

Určite by som vedel relevantne odpovedať, keby som nejaký klub prevádzkoval. Takto sa mi zdá, že všetko klape ako má a so situáciou som spokojný. Nemali sme nikde nejaké zásadné problémy. A čo sa techniky týka, tak dnes má hádam už skoro každý klub solídne zvukové vybavenie alebo si ho vie na danú akciu prenajať. To je základ, bez ktorého by to dnes už ani nešlo. Trochu by sa dalo polemizovať o zvukároch, ale určite tu nebudem nikoho haniť. Naposledy ma veľmi príjemne prekvapil zvolenský klub Wake Up. Super riešený priestor s moderným interiérom, ale čo je najpodstatnejšie, tak nám spravili hádam najlepší zvuk, aký sme na Slovensku mali. Naozaj výborné vybavenie a zvukár, ktorý s tým vedel robiť. Super je tiež Mlyn vo Vrútkach. Tam je výborný zvuk samozrejmosť a naviac ešte majú luxusný backstage. Super je tiež košický Collosseum, prešovská Ponorka, nitriansky Naozzay a totálna pecka je náš trenčiansky Hangár! 

Ako vnímaš domácu metalovú scénu, máte s kapelami dobré vzťahy a podporujete sa? A cítiš aj nejaké negatívne tendencie medzi vami?

Teší ma, že na tak malú krajinu máme v metalovom undergrounde svetu čo ponúknuť a je tu veľa kapiel, ktoré dokážu poslucháča posadiť na prdel. K starým harcovníkom, ktorí túto scénu budovali od jej počiatkov sa stále pridávajú nové kvalitné kapelky. S prehľadom by som vedel spraviť minimálne 2 dňový festival vyskladaný len zo slovenských kapiel a bolo by sa na čo pozerať aj počúvať. Čo sa týka toho negativizmu.. Ohováranie, závisť a podobné negatívne vlastnosti idú s civilizáciou od počiatku, takže sa ani scéne nevyhnú. My nie sme intrigáni, nešírime nenávisť a do žabomyších vojen sa nezapájame. Z času na čas sa nám do uší na našu adresu donesú nejaké klebety, ale to nestojí za reč. Sme vo veku, kedy už vieme rozlíšiť podstatné od pičovín. Závisť je jedna z najhorších ľudských vlastností. Rozhodne sa nenecháme ovládať takouto zápornou energiou. Bude to znieť asi divne, ale na scéne máme len priateľov. 

Ako sa vám darí v predaji fyzických nosičov? Je to tak zlé, ako si sťažuje väčšina hudobníkov v posledných rokoch?

Ten pokles tam samozrejme je a tie čísla z 90tych rokov sa budú už len veľmi ťažko dobiehať, ak vôbec. Z nového CD "Psycold" sme ako kapela predali za prvé 2 týždne 150ks, čo je na túto dobu celkom pekné číslo, ak zoberiem do úvahy, že sme mali za ten čas len 2 koncerty a že veľa ľudí si to CD už ani nemá na čom prehrať. Akú predajnosť má vydavateľ Metal Age, zatiaľ neviem.

Do akej miery je pre teba dôležitá odozva fanúšikov a kritikov pri tvorbe novej hudby?

Pre mňa je to dosť zásadná vec, pretože to robím kvôli nim. Ak by ma ich názor nezaujímal, tak si hrám len zalezený v skúšobni pre seba. Pozitívne odozvy sú palivom a zadosť učinením. Potvrdením, že cesta je správna. Negatívne inšpiráciou.

Ako to máte s vizuálnou stránkou vašej hudby? Od grafiky nosičov až po imidž kapely.

Všetko si riešime sami. Nestojí za tým žiadne štúdio ani manažment.

Ako vnímaš fungovanie metalových zinov, webzinov či časopisov? Sledujete nejaké médiá pravidelne?

Veľmi pozitívne. Bez nich by to nešlo, alebo oveľa horšie. Sú pevnou súčasťou scény. Nažívame vo vzájomnej symbióze. Sú veľmi dôležitým sprostredkovateľom informácii medzi kapelami a fanúšikmi. Osobne sledujem väčšinu internetových zinov, ale nie pravidelne. Skôr v rámci konkrétnych článkov. Na koncertoch, keď je možnosť, kupujem aj tlačené verzie.

Čo si myslíš o hudobných cenách všeobecne? Považuješ ich v dnešnej dobe za niečo potrebné či skôr za prežitok?

Myslím, že každého hudobníka poctí a inšpiruje, keď jeho tvorba osloví ľudí do takej miery, že sa mu rozhodnú udeliť cenu. Závisí samozrejme na tom, kto tú cenu vyhlasuje a udeľuje. 

Sú v hudbe témy, do ktorých by si sa nepúšťal? Myslím tým politiku a s ňou spojené extrémy?

Áno, sú a práve si ich spomenul. Tým sa v hudbe rozhodne špiniť nebudem.

Čo ti metal ako hudobný žáner ponúka k vyjadreniu emócií oproti iným?

V podstate to isté, len je to všetko oveľa hlasnejšie, rýchlejšie, brutálnejšie...

Aká muzika ťa oslovuje mimo metalový žáner?

Mám široký záber od Gorana Bregoviča, cez elektroniku, až po filmové soundtracky. Nedelím muziku podľa škatuliek. Je len dobrá a zlá.

Počúvaš hudbu skôr z fyzických nosičov (CD,LP) či rôznych internetových platforiem?

Aj aj, ale listovať si pri počúvaní „voňavý“ booklet z CD je predsa len iný zážitok.

Mnoho mladých umelcov začína fungovať bez toho, aby vydávali dlhohrajúce nahrávky. Vydávajú skôr v kratších intervaloch single. Vieš si predstaviť takto fungovať a ako to máte s počúvaním hudby? Je pre teba prirodzenejšie si vypočuť celý album alebo jednotlivé skladby?

Tiež to registrujem. Má to svoje výhody. Venuješ sa len jednému songu, lepšie ho vyprodukuješ, vychytáš zvuk.. Pokiaľ už máš vonku aspoň jeden album (aby si mohol koncertovať), môžeš v pohode fungovať aj na singloch. Žijeme rýchlo a v rýchlosti aj počúvame hudbu. Každý nech si to rieši tak, ako mu vyhovuje. Nevadí mi to a vedel by som si predstaviť fungovať aj takto. Tiež máme niečo v pláne. Čo sa týka počúvania hudby, tak to závisí od nálady, alebo konkrétnej činnosti. Niekedy si tiež nahádžem do playlistu len určité songy a baví ma ta pestrosť rozdielnych interpretov. Inokedy si v kľudne dávam celé albumy.

Tvoríte hudbu spontánne alebo skôr pilujete veci v skúšobni, kým vám to celé zapadne do seba?

 Áno, niektoré veci vznikli aj spontánnym jammovaním v skúšobni, ale častejšie sa stáva, že prinesiem už hotové časti, alebo rovno celé songy, ktoré si doma nahrám a následne sa už len dopilujú, naskúšajú a pridajú spevové linky.

Vďaka za tvoj čas a nech sa vám darí ako v osobnom, tak aj hudobnom živote.
Vďaka patrí aj Tebe. Opatrujte sa!