Hammerheart je kapelou, ktorá existuje na slovenskej scéne už pekných pár rokov. Za ten čas si získala určite aj skalných fanúšikov, a tí, ktorí nemali možnosť sa s touto heavymetalovou kapelkou stretnúť, majú teraz najlepšiu možnosť prostredníctvom ich debutu Dreamworks. Vyspovedala som hlavný mozog, speváka a gitaristu kapely, Denisa Beláčika.

Ako dlho existujete, koĺko nahrávok máte za sebou, vaše najväčšie úspechy?
Prvú skupinu som si založil uz na začiatku strednej školy, nejako v 1993 roku, ale to boli len také hlúposti, čo sme s mojím dobrým kamarátom skúšali dať dohromady. Mám z tohoto obdobia dokonca aj pár audio záznamov, takže to raz môže byť skutočnou raritkou. Každopádne to ale s našou súčasnou tvorbou a ani názvom nemalo vtedy nič spoločné. Pre názov Hammerheart sme sa rozhodli až niekedy v auguste 1994, kedy naše plány o založení skutočnej skupiny začali naberať reálnejšie kontúry. Aj napriek tomuto však ako dátum vzniku treba brať až rok 1995, kedy sa nám podarilo zložiť kompletnú zostavu a odohrať aj prvé vystúpenie. Od tohoto obdobia sme vyprodukovali pár nahrávok, no išlo iba o demo verzie a jednu kompiláciu, za ktorú vdačíme firme Metal Age. Potom sme sa začiatkom roku 1999 prihlásili do súťaže Rock Made In Gambrinus a po postupe do samotného finále (konečné 2.miesto z vyše 700 prihlasených skupín:-)) sme sa dostali v podstate na úroveň, na ktorej sa pohybujeme dodnes. Pokiaľ by som mal hovoriť o najväčších úspechoch, tak medzi ne rozhodne patrí práve táto súťaž, ktorá nám napríklad otvorila dvere na prestížny festival Noc Plná Hvězd alebo koncertovanie s legendou Alice Cooper-om v roku 2000. Taktiež asi len veľmi málo ľudí vie, že sme boli pred asi 3 rokmi oficiálne pozvaní na jeden z najväčších metalových festivalov v USA - Milwaukee Metal Fest. Túto akciu sme ale bohužial aj z finančných dôvodov museli nakoniec zamietnuť. Pevne ale verím, že to najlepšie máme snáď ešte stále iba pred sebou, nakoľko práve oficiálne vydané CD býva tou najväčšou prekážkou pre dosiahnutie výraznejších mét.

Ako vznikol Hammerheart?
Dá sa povedať, že už zhruba v 3 rokoch som začal prejavovať záujem o hudbu ako takú a doma som často simuloval rôzne hudobné nastroje (smiech). Zaujimavé sa môže zdať, ze mojím snom bolo vždy hrať na klávesy ... o gitare som ani nesníval, nakoľko som bol vtedy opantaný tvorbou Alphaville (smiech). Neskôr, keď mi otec priniesol z rodičovského domu jeho vlastnú gitaru, ma rodičia prihlásili na husle a pomaličky som začal snívať o vlastnej skupine a hre na tento nástroj. Vo veku 10 rokov som narazil cez spolužiaka prave na Iron Maiden a myslím, že sa mi do rúk dostal hneď ich najlepší album "Seventh Son ... ". V tomto období som ešte nejaku chvíľu prechádzal dilemou, či sa mi viac páčia Maiden alebo Def Leppard (smiech)... každopádne dnes viem, že som sa rozhodol správne a to ma definitívne presvedčilo, že raz musím aj ja mať svoju vlastnú skupinu a pokúsiť sa aspoň pribížiiť ich tvorbe, ktorú považujem v rámci heavy metalu za absolútny vrchol.

Mohol by si popísať váš nový album zo svojho pohľadu?
Myslím, že jednotlivo je veľmi zložité popísať každú pieseň, nakoľko ich texty sú dosť abstraktné. Navyše takmer v každej vete sa dá nájsť aj istý skrytý význam, ktorý si každý môže vyložiť podľa seba. No aj napriek tomu boli všetky písané ako jeden tématický celok a mali by byť akousi mojou osobnou výpoveďou na tému, ktorá ma najviac zaujíma a zároveň aj trápi - strach z toho, k čomu to všetko môže dospieť, ak sa ľudstvo nepoučí na svojich vlastných chybách. Všeobecne ide hlavne o nenávisť, rozbroje a zlo, ktoré je páchané na tomto svete. Tak napríklad v prvej skladbe je možné sledovať príchod antikrista na Zem, ktorý sa ďalej rozvíja v udalostiach opísaných v nasledujúcich skladbách. Následne po apokalypse z tretej veci nasleduje úplný úpadok ľudstva a jeho znovuzrodenie v piatej skladbe. Šiesta a siedma záležitost rozoberá spätný pohľad na udalosti, čo sa udiali a kladenie si otázky, či je v našich silách sa v rozhodujúcom bode zomknúť a vzoprieť sa osudu. Posledná vec, ktorú som mimochodom napísal ako úplne prvú pre tento album, je už iba akýmsi dozvukom celého materiálu. Text bol do značnej miery inšpirovaný jedným pamätným prejavom vojnového veterána z 2. svetovej vojny Ellieho Wiesla , ktorý predniesol v médiách k 50. výročiu jej ukončenia.

Dosť dlho trvalo, kým ste vydali tento regulérny debut. ako dlho ste pripravovali material naň? Vyskytli sa nejaké problémy, že vyšiel na svetlo sveta až teraz?
Materiál sa pripravoval takmer 5 rokov a najviac jeho časový posun ovplyvňovali rôzne personálne zmeny, naše finančné možnosti a v poslednom rade asi najviac moja osobná náročnosť na výsledný produkt. Aby to bolo viac konkrétne, tak môžem povedať, že len bicie sme boli nahravať celkovo až 3 krát, pričom som sa nakoniec rozhodol aj tak pre úplne prvú verziu z roku 2001, ktorú som ale po zvukovej stránke musel ešte pracne hodne poupravovať. Potom sme následne takmer celý minulý rok strávili čakaním na nejakú zaujímavú ponuku, no po zvážení všetkých možností a toho, čo sa nám núkalo, sme sa nakoniec rozhodli pre naše vlastné vydavateľstvo.

Tvoje texty sa aj dosť podobajú na texty Steva Harrrisa. Je aj v tomto pre teba inšpiráciou?
Pokiaľ ide o osobu Steve Harrisa, tak sa dá povedať, že je pre mňa inšpiráciou takmer vo všetkom, čo robím a určite aj vďaka nemu je zo mňa taký človek, akým som. Jediné, čo mu "neschvaľujem", je snáď len jeho rodinný život, ale o tejto veci nemôžem moc rozprávať, keďže nepoznám ani najmenšie detaily jeho rozvodu a podobne. Pokiaľ ide ale o texty, tak som zistil určitú podobnosť až po napísaní pár mojich myšlienok, keď som sa začal zaoberať okrem ich hudby aj o textovú stránku. Na moje veľké prekvapenie som zistil, že naše myšlienky, pocity a názory sú si veľmi podobné.

So Stevom Harrisom si sa aj stretol. Aký si mal z toho pocit?
Bol to rozhodne jeden z najemotívnejších zážitkov môjho doterajšieho života, ak nie aj ten najsilnejší. Aj keď to bolo uz pred deviatimi rokmi, stále to mám všetko silne zapísané v pamäti a často nad tým všetkým uvažujem. Mal som vtedy 19 rokov a bol som strašne oddaný fanúšik, čo ma nakoniec aj priviedlo priamo k Steveovi až do jeho domu v Anglicku. Naše stretnutie síce trvalo iba niečo menej než hodinku, no stihli sme za ten čas hodne vecí, čo ma zaujímali, porozoberať a hlavne sme mu odovzdali naše prvé demo. Neskôr som sa mu ešte pokúšal aj písať a takýmto spôsobom zistiť jeho názor na našu hudbu, no keď si dnes s odstupom času pustím práve túto nahrávku, hneď pochopím, prečo som od neho nikdy žiadnu odpoveď naspäť neobdržal ... (smiech). Každopádne ma Steve ako človek rozhodne nesklamal, prijal nás maximálne úprimne, daroval nam podpísané fotky, tričká s logom "Eddie´s Bar" a ešte nás aj hodil jeho Jaguarom na železničnú stanicu. Jednoducho povedané, super stretnutie s jedinečným človekom, ktoré by som si už v blízkej dobre chcel veľmi rád zopakovať.

Ktoré obdobie tvorby Maiden máš najradšej?
Je to určite obdobie Powerslave a Seventh Son ... tu bol podľa mňa ich vrchol. Okrem toho mám veľmi rád ešte éru Blaze Bayleyho. Samozrejme, že si ale rád vypočujem všetky ich CDs, no posledný Dance Of Death sa mi skutočne páči najmenej. Pripadá mi dosť urobený nasilu a radšej by som ho nechal ešte viac vykvasiť, než ho pustili do obehu (smiech). Konkrétne by som dosť obmedzil nápady od Janicka Gersa, ktoré sú trošku mimo ich klasických kompozičných postupov a práve preto na mňa pôsobia hodne rušivo.

Čo futbal? Maideňáci sú známi svojím nadšením pre tento šport ..
Tak tu sa určite nezhodneme, pokiaľ nemyslíš práve na stolový fotbal, ktorý nás vie dostať poriadne do varu (smiech). Klasický fotbal ako taký ja osobne vôbec nemusím ... keď som bol ešte na základnej škole, tak som ho istý čas hrával na súťažnej úrovni, ale potom som sa dostal ku karate a úplne som od toho upustil. Naopak sa veľmi rád pozerám na hokej alebo tenis.

Čítaš knihy, máš nejakých obľúbených autorov?
No úprimne asi moc nevynikám v čítaní, nakoľko by sa počet mojich kompletne prečítaných kníh dal kľudne spočítať na prstoch jednej ruky a to skutočne nežartujem! Skôr si prečítam rôzne články, čo ma zaujímajú, na internete, alebo v časopisoch. Hodne ma zaujímajú nevysvetliteľné javy a podobne a aj preto napr. jedna z mojich komplet prečítaných kníh bola od Dänikena - Späť ku hviezdam.

CD je venované pamiatke Quorthona a váš názov je Hammerheart. Si obdivovateľom kapely Bathory a je váš názov odvodený od ich albumu?
Áno, náš názov pochádze priamo z tohoto jedinečného diela, ku ktorému som sa dostal práve niekedy v lete 1994. Ešte predýym som však videl v Janaray Rock Show ich klip ku piesni One Rode To Asa Bay a hneď mi bolo jasné, že sa stanú mojou druhou srdcovou záležitosťou. Od tej doby som si postupne kúpil všetky ich albumy, aj keď musím priznať, že najviac mi sedia práve tie s Viking tématikou ... majú strašne magickú atmosféru, ktorú som sa aspoň čiastočne snažil naznačiť v piesni Dreamworks. Preto sa ma správa o nečakanom Quorthonovom úmrtí dosť dotkla a tak som sa rozhodol naše prvé CD venovať práve jeho pamiatke, nakoľko bez Bathory by tu určite dnes nebol Hammerheart, a ani naša tvorba (aj keď to tak zatiaľ možno výraznejšie nevyzerá) by neznela práve takto.

Veríš vo veci medzi nebom a zemou? Aký máš názor napr. na osud, prevteťovanie, život po smrti a podobne?
Mám mnoho tendencií a dôvodov aj z vlastných zážitkov sa domnievať, že tam niečo musí existovať. Osobne nie som kresťan, a ani vyznávač nejakého iného náboženstva. Jednoducho len verím, že všetko tak ako sa deje, má nejaky svoj význam a práve tieto sféry sú ešte stále dosť neprebádané na to, aby sa dospelo k nejakému konkrétnemu záveru. Taktiež som presvedčený, že napríklad vo vesmíre nie sme jediné živé bytosti, a možno je to práve nejaká vyššia forma inteligencie, čo sa niekedy snaží riadiť a ovplyvnovať udalosti, ktoré sa dejú okolo nás.

Čo si myslíš o slovenskej metalovej scéne?
Asi by som uvítal viac heavy metalových skupín našeho razenia, ale to je z môjho pohľadu dosť logické. Celkovo ale ako tak už pár rokov sledujem našu scénu, tak tu vždy bolo viac death, thrash metalu, než toho klasického. Teraz sa nanešťastie začínajú vytrácať už aj tieto štýly, čo ma dosť mrzí, lebo veľa domácich skupín bolo vyslovene na veľmi vysokej úrovni. Nakoľko nové skupiny už teraz moc nesledujem, tak sa nemôžem vyjadriť k tomu, ako to bude vyzerať do budúcna.

A čo si myslíš všeobecne o smerovaní metalu, prípadne konkrétne heavy metalu?
Pokiaľ ide o smerovanie metalu, tak to nevidím moc pozitívne, nakoľko všetky jeho terajšie odnože (nu-metal a podobne) ho dosť degradujú. Najviac mi vadí asi image súčasných "metalovych" skupín ... keď vidím nakrátko vystrihané vlasy, skejťácke nohavice a gitary spustené až na kolená a popri tom sa chlapci snažia produkovať strašne drsnú hudbu, tak ma to vie poriadne rozčúliť. Na druhej strane je tu ale aspoň malá útecha v tom, že to skôr považujem iba za taký malý módny trend, ktorý tu dlhšie aj tak nevydrží. Naopak klasické metalové skupiny, ktoré nikdy nemenili svoju tvár, ako napr. Maiden, Judas Priest či Kreator a iné, tu pretrvajú naveky. Jednoducho kvalita zostane a ten odpad upadne našťastie do zabudnutia. Som presvedčený, že ten pravý metal sa bude ľuďom páčit stále ... je to ako s vážnou hudbou - táto je tiež jedinečná a preto sa na ňu nikdy nezabudne.

Aké sú vaše plány v najbližšej budúcnosti?
Teraz sa hlavne snažíme čo najviac spropagovať naše CD a čo najlepšie pokryť jeho distribučnú sieť. Taktiež už máme potvrdených pár koncertov a festivalov, na ktoré sa už veľmi tešíme a súčasne už náš manažér pracuje na menšom jesennom turné mimo Slovenska, ktoré by sme mali absolvovať zatiaľ ešte s neupresnenou nemeckou skupinkou. Potom sa to už dúfajme konečne poriadne rozbehne a my sa budeme môcť v kľude sústrediť iba na náš ďalší album.