V novembri sme mali šancu zastihnúť niekdajšieho člena Nevermore Jeffa Loomisa u nás v Bratislave. Metalirium túto príležitosť využilo a spravilo s týmto veselým a veľmi príjemným gitaristom/skladateľom menší rozhovor.

Moja prvá otázka sa bude vzťahovať k tvojej, nie prvej, návšteve Slovenska. Už si tu raz mal gitarovú „kliniku“...
...Ó áno, to je pravda. Kde to bolo presne?... 

...bolo to v Banskej Bystrici, ak sa nemýlim, asi tak pred dvomi rokmi nie?
Môže byť. 

Takže, nie je to po prvýkrát, čo vidíš našu krajinu, odniesol si si už vtedy nejaké pekné spomienky na Slovensko? Či dokonca si nejaké odnášaš už aj z tohto turné?
Mali sme vtedy tak nabitý program, že nebol čas na prehliadku miest či nasatie atmosféry, takže vlastne až dnes som si našiel chvíľku a prešiel som sa k pevnosti na kopci. Neviem si spomenúť, ako sa volala, ale odfotil som si ju (Jeff hľadá a ukazuje mi fotku v mobile).

Na Bratislavskom hrade…
Áno, áno, tak som si tam vyšiel, checkol som to, videl som trochu mesta a bolo veľmi krásne. Človek toho chce vidieť veľa, ale časovo je to obtiažne a tak som pri poslednej návšteve nemal možnosť niečo vidieť. 

Tvoj hlavný slot sú na tomto turné inštrumentálne skladby z oboch tvojich sólových albumov, čo je pochopiteľné, ale hrávaš aj napríklad skladbu “Surrender”, v ktorej na albume hosťuje Ihsahn za mikrofónom. Čo ťa viac láka, hrať inštrumentálne skladby alebo práve tieto vokálne založené piesne?
Na tomto turné sa sústreďujem najmä na inštrumentálne skladby. Napísali sme nejaké nové skladby pre toto turné, ktoré majú vokálne pasáže v štýle viac old-school thrash vokálneho spôsobu spevu a Joe, druhý gitarista, má tieto všetky skladby na starosti po vokálnej stránke. Rovnako tak spieva aj skladbu Surrender. Takže dohromady máme 3 vokálne skladby a zrhuba 8 inštrumentálnych. Neviem, či sa v budúcnosti primárne zameriam len na vokálne skladby, ale toto turné je hlavne o inštrumentálnom aspekte mojej tvorby a hrám skladby z oboch albumov “Zero Order Phase” a “Plains of Oblivion”.

Spomínal si nové skladby, ktoré hrávate naživo, tak ma zaujíma či už aj chystáš nejaký nový album?
Aj áno, mám kopec voľného času potom, čo toto turné skončí a plánujem napísať ďalší album, tentokrát však s vokálmi. Mám pocit, že som spravil svoje, čo sa týka inštrumentálneho aspektu a myslím, že dva albumy na to bohate postačujú. Na to, aby som ukázal môj štýl a predviedol, čo robím, čo dokážem na gitare. Ale v konečnom výsledku chcem mať kapelu, kde bude vokalista pevnou súčasťou. A chcem to poňať veľmi, veľmi tvrdo a ďalšie tri mesiace strávim písaním tohto materiálu. 

A tvoja štúdiová kapela budú hráči tvojej živej kapely?
Som si celkom istý, že áno. Vychádzame spolu veľmi dobre, to je veľmi dôležité, aby sme spolu vychádzali. Sú to veľmi talentovaní muzikanti, takže som veľmi rád, že ich mám so sebou na turné. A verím, že sa to posunie do ďalšieho levelu s novou hudbou. 

Čo hovoríš na kapely, ktoré s tebou zdieľajú pódium? Poznáš ich aj hudobne alebo to bolo pre teba prekvapenie?
Ak mám byť úprimný, tak viacej poznám jedine Stealing Axion, ktorí pochádzajú, odkiaľ ja, zo štátu Washington a oni žijú v Tacome, čo je asi tak 45 minút od Seattlu, kde bývam. Takže som zrhuba vedel o čom sú ako kapela. Ale čo sa zvyšných dvoch týka, teda Monuments a Vildhjarta, tak tie mi boli predstavené až na tomto turné. A myslím si, že sú úžasní. Prinášajú tento nový štýl hudby ďalšej generácii a znie to veľmi zabijácky, veľmi hudobné, veľmi polyrytmické, veľmi tvrdé, čo je niečo, čo sa mi páči. Mám rád kapely ako Meshuggah a tieto kapely zhromažďujú podobné vibrácie vo svojej hudbe. Som zbrusu novým fanúšikom týchto kapiel. 

Okrem týchto dvoch najnovších objavov, čo ešte počúvaš?
Pravdepodobne mojou najobľúbenejšou kapelou sú práve Gojira, mal som možnosť vidieť ich naživo asi pred týždňom v Gottenburgu a boli úžasní. Mám rád ich celkový prístup k metalu, udržiavajú to v rovine jednoduchosti, ale zároveň sú tiež technickí. Takže Gojira, Meshuggah, Guthrie Govan, to je môj najobľúbenejší gitarista momentálne. Technicky je neuveriteľný, vie hrať všetko od jazzu cez country, rock, metal, je tak rozhľadený ako muzikant a to je to, čo sa mi vždy na hudobníkoch páčilo, schopnosť zahrať akýkoľvek žáner. Verím, že naňho narazím na nadchádzajúcej gitarovej konvencii a že si s ním potrasiem rukou.

Máš na mysli NAMM?
Áno, NAMM show. Snažím sa zúčastniť každý rok a na nasledujúceom ročníku plánujem byť tiež v zastúpení Schecter gitár, ktoré používam.

Tvoj posledný album “Plains Of Oblivion” je niečo ako metalový all-star projekt. Aké to bolo spolupracovať s týmito ľuďmi?
Bolo to šialené, pretože človek si uvedomí, že vyrastal v dobe 80. a 90. rokov gitarovej shred éry a počúval som mnohých z týchto muzikantov, boli mojimi idolmi, Marty Friedman, Tony MacAlpine, Chris Poland. Takže sme sa v posledných rokoch spriatelili. Marty je môj dobrý priateľ a ja som im doslova poslal maily, že či nechcú byť súčasťou mojho nového albumu a oni odpísali áno (smiech). Takže to pre mňa bolo osobne ako splnenie sna, dostať ich na svoj album. S Christine (Rhodess) to bolo trochu inak. V podstate pochádza zo Seattlu a ja som s ňou vyrástol a je to neuveriteľná hudobníčka, ktorá nie je k ničomu pripútaná, je to taký skrytý talent. Pred rokmi som ju požiadal, či by so mnou nenahrala nejaké skladby a ona súhlasila, takže som v podstate napísal skladby s jej hlasom v hlave. Veľmi melodické, ale veľmi temné a zdá sa, že táto kombinácia funguje. Nahrali sme dokopy tri skladby. Jedna z týchto skladieb je bonusom na japonskej edícii. Áno, je fenomenálny talent a som šťastný, že mohla byť súčasťou nahrávky. Rovnako tomu bolo s Ihsahnom , celá tá skladba Surrender mala byť pôvodne inštrumentálna skladba, ale s producentom sme mali pocit, že táto skladba môže byť niečo viac, viac brutálna a teda sme nabalili Ihsahna a o týždeň neskôr nám poslal túto vokálnu symfóniu, dal celú tú skladbu dokopy a urobil z nej to, čím je. Som naozaj prešťastný z tých všetkých hostí na nahrávke, urobili skvelú prácu.

Všetky kapely na tomto turné používajú sedem alebo osemstrunové gitary? Je to náhoda, alebo je to nejaká skrytá agenda, ktorá ma za účeľ šíriť slovo o týchto stále viac a viac sa rozrastajúcich nástrojoch?
Mhm, neviem, asi by som to skôr chápal ako niečo, čo je súčasťou dnešného zvuku. Ja používam sedemstrunovú gitaru od roku 2000 a v tomto smere som bol obrovsky ovplyvnený Meshuggah a v podstate je to o tom, že to pridáva celý jeden aspekt toho spodného hutného zvuku. A akordovo môžeš dosiahnuť viac dobre znejúcich akordov, ale v konečnom dôsledku je to ten zvuk tvrdosti, ktorý mám na tom všetkom rád. Vždy sa ma pýtajú, či používam osem alebo deväťstrunové gitary. Mám ich pár doma, ale nahrávam a držím sa sedemstrunových, pretože perfektne sedia na moju ruku. Moja ruka sedí ako uliata na hmatník. Sedemstrunová gitara je pre mňa všetko, čo hudobne potrebujem, a tak sa jej teda držím. Stále ale hrám aj na šesťstrunových gitarách, mám doma asi dvadsať šesťstrunových gitár (smiech), takže záleží na nálade, v ktorej sa v tej chvíli nachádzam. 

Nahrávaš niečo aj na týchto šesťstrunových gitarách?
Hlavne na sedmičkách. Mám hlavne zberateľské gitary, ktoré nevyberám ani z púzdra. Nejaké pekné Gibsony, reedície Flying véčok, Jacksony a Sharvely. Ponechávam si ich ako spomienky, špeciálne nástroje, majú aj svoju cenu a hlavne majú pre mňa zberateľskú hodnotu.

Moja posledná otázka znie: Ako si vnímal ty, ako americký občan nedávne výsledky vo voľbách? Bol si spokojný s ich výsledkom?
Ehm, áno, som ochotný dať Obamovi druhú šancu v jeho druhom prezidentskom období, uvidíme, čo sa stane, jedine čas ukáže. Urobil mnohé zmeny, ako legalizáciu marihuany v štáte Washington, čo je priam šialené. Ale som ochotný dať mu druhú šancu, aby som videl, kam krajinu povedie. Volil som ho. Želal by som si… je totižto veľmi ťažké udržovať sa v obraze, keď som na turné tu v Európe, pretože mnohokrát nemám prístup k wi-fi a neviem sa dostať k správam. Ale súhlasím s výsledkom volieb a myslím si, že uvidíme nejaké dobré výsledky. Jeden môže len dúfať, môžeme iba veriť.