Kapela pôvodne pochádzajúca z Blízkeho východu, no v súčasnosti už udomácnená v Európe. V ich hudbe sa prepletajú prvky orientálnej hudby s black metalom. O kom hovorím? No predsa o spolku MELECHESH. Koncom minulého roka im vyšiel ostatný, mimochodom veľmi dobrý, album "Emissaries" a tak som bol zvedavý, ako ho s odstupom času kapela vníma. Na pretras sa dostali samozrejme aj iné veci ako posledná nahrávka. Na moje otázky odpovedal komplikovanou angličtinou gitarista Moloch.

Nie je tomu dlho od vydania vašej poslednej nahrávky „Emissaries“. Ako si po tomto krátkom časovom úseku spokojný s albumom a s reakciami naň? A ako vidíš jeho postavenie v diskografii Melechesh?
Sme veľmi spokojní a sme hrdí na „Emissaries“. Reakcie boli extrémne pozitívne, najmä mediálna odozva v Európe a v USA; album bol ohodnotený ako album mesiaca a viacerí ho považujú za album patriaci do ich osobných Top 10 roka. „Emissaries“ má prirodzené miesto v diskografii Melechesh a spája rôzne polohy všetkých našich predchádzajúcich albumov. Myslím si, že nesie znaky vyzretosti a zabehnutosti kapely vo svete extrémneho metalu.

Súhlasíš s mojím názorom, že vaše „posledné dieťa“ je sofistikovanejšie a aj o trochu viac extrémne ako jeho predchodcovia?
Áno, súhlasil by som s tým, ale nezdá sa mi viac extrémny ako „Sphynx“. Možno produkcia tomu dodáva tento dojem... neviem.

Aké je textové pozadie albumu? Je v ňom nejaký koncept, alebo sú piesne oddelenými kapitolami?
Tento album nie je koncepčný. Väčšina textov sa zaoberá mezopotámskou mytológiou a myšlienkami o mezopotámskych bohoch, prichádzajúcich z inej planéty (Nebiru), prinášajúcich civilizáciu ľudstvu. Je to myslené ako určité radikálne vysvetľovanie pôvodu ľudstva a jeho eschatológie ako ho ponímame my. Nie je to úplne teória, ale skôr umelecký spôsob bádania a pochopenia mytológie. Ale na albume sú aj piesne zaoberajúce sa inými témami, ako napríklad Kabala („Touching the Spheres of Sephiroth“), alebo náš osobný vzťah ku Jeruzalemu, odkiaľ pochádzame ako kapela („Lepper Jerusalem“).

„Sphynx“ vyšiel iba rok po „Djinn“. Prečo to trvalo tri rkoy, kým došlo k vydaniu „Emissaries“?
„Sphynx“ vyšiel dva roky po „Djinn“, ale zabudol si, že „Djinn“ bol napísaný o nejakú dobu skôr (polovica albumu bola hotová v roku 1998) a bol kompletne nahratý v roku 2000. Takže „Sphynx“ zabral toľko času ako „Emissaries“ ak nie viac. Sme proste takí. Je lepšie vytvoriť niečo, čo ti zaberie viac času a môžeš zvažovať, čo s tým... a okrem toho, načo sa náhliť?

Nemalo na zdržanie vplyv aj to, že došlo k nejakým problémom pri mixovaní albumu?
Album bol nahratý vo Woodhouse studios a bol pôvodne mixovaný Attiem Bauwom (Judas Priest, Scorpions, Halford, Gorefest, The Gathering...), ale mix bol otrasný. Všetci sme očakávali od producenta, ktorý vyhral Grammy, výbornú prácu a Osmose investovali veľa v tom istom očakávaní. Výsledok však znel horšie ako hrubé podklady, ktoré sme nechali vo Woodhouse a viacerí zvukoví inžinieri potvrdili, že Attie odviedol hroznú robotu. Museli sme teda nájsť alternatívne riešenia, jednať o rozpočte atď. Nakoniec sme sa vrátili ku Dennisovi Koehnovi, ktorý je inžinierom vo Woodhouse a spolu s Ashmedim urobili mix v jeho štúdiu.

Zaujímalo by ma, ako Melechcesh vlasne pracujú. Pochádzate z rôznych krajín.
V podstate, kapela je situovaná v Holandsku. Ja som žil na severe Francúzska, asi tak tri hodiny od Amsterdamu. Je to najmä Ashmedi, kto sa zaoberá skladaním piesní, potom naprogramuje bicie a nahrá demá s AlHazredom. Ja sa potom pravidelne stretávam s Ashmedim, aby som sa naučil riffy a aby sme urobili nejaké ďalšie práce.

Nápad využiť vo vašej hudbe blízkovýchodné prvky sa dostavil prirodzene, alebo bolo vaším cieľom prísť s niečím novým a tak trochu spropagovať folklór vašej krajiny?
Bolo cieľom kapely zakomponovať tieto prvky folklórnej hudby do metalu a je to počuteľné už na našich prvých demo kazetách z rokov 1993-1994, kde sme hrali black metal v štýle Bathory s tradičnými arabskými rytmami na bicích. Prišlo to prirodzene v tom zmysle, že tieto rytmy a stupnice sme mali okolo seba počas nášho žitia v Jeruzaleme. Všetci sme vyrástli na metale a jedného dňa sa Ashmedi rozhodol spojiť to všetko dokopy. Tak sa vlastne zrodil Melechesh.

Chcel by som takisto vedieť, kde beriete inšpiráciu, či už v hudbe, alebo v lyrike...
Mnoho vecí nás inšpiruje. Môže to byť počúvanie klasickej orientálnej hudby, či už arabskej, perzskej, alebo indickej cez hard rock, až po extrémnu hudbu... ale sú to obrazy a vízie v pozadí hudby, ktoré sú skutočnou inšpiráciou: Jeruzalem, Stredomorie, Mezopotámska mytológia, Zecharia Sitchin (pozn. aut.: spisovateľ píšuci o príchode života na Zem z inej planéty, o starovekých kozmonautoch a pod.), Kabbalah, mystické sekty, ako Sufiovia... je to nekonečné!

Iste na túto otázku odpovedáš v každom rozhovore, ale musím sa ťa opýtať na tvoj názor na konflikt medzi Izraelom a Palestínou a na všetko, čo sa deje v tvojej krajine.
Ako kapela nemáme žiadne politické stanovisko. Zaoberáme sa hudbou a naše témy sú vzdialené veciam ako politika. Ako jednotlivci však máme svoje názory a postoje. Môj náhľad na konflikt je jednoduchý: Izrael disponuje ilegálnou mocou a praktikuje na Palestínčanoch systém rasovej segregácie. Nie je to vyrovnaný konflikt medzi dvomi krajinami, ale okupácia jedného ľudu iným.