Aj keď dánsku mašinu MNEMIC zasiahlo minulý rok kruté personálne zemetrasenie, vyzerá to, že ju to nijako nevykoľajilo a naďalej si razí svoju cestu minimálne tak sebavedomo, ako na začiatku nového milénia, keď začala nekompromisne burácať metalové kolbištia. Posilnená o novú posádku naakumulovala do svojich akumulátorov dostatok elektrizujúcej energie a prichádza s novinkou „Mnemesis“, s ktorou už iba upevňuje svojbytné postavenie na scéne.
Pevné jadro kapely – zakladajúci člen a gitarista Mircea Gabriel Eftemie, ako jediný pôvodný pozostalý nestráca žiadne nádeje a poodhaľuje nám skutočnosti, ktoré sa udiali v poslednom období a čo nás čaká.

Nedávno vás postihli personálne rošády. Do akej miery s vami zatriasli? Mali ste v tomto období krízu, keď to vyzeralo, že kapela stojí pred rozpadom alebo ste to brali s pozitívnou víziou, že život ide ďalej?
Práve tieto personálne zmeny umožnili kapele pokračovať v činnosti. Je to niečo ako nový motor v starom balení, ak to tak môžem povedať. Keď sme boli v starom zložení, neustále sa objavovali rôzne komplikácie, ktoré nám znemožňovali vybrať sa na turné a byť ako kapela skutočne aktívni. Bolo toho na nás priveľa, niektorých z nás hudobný priemysel jednoducho vyčerpal, iní si zase určili životné priority iné, ako kapelu alebo hudbu celkovo. Chcel som ísť ďalej, ale nechcel som nasilu nútiť ostatných, tak sme sa dohodli, že sa rozdelíme a ukázalo sa, že to bol dobrý krok. V priebehu roka 2011 sme teda zmenili zostavu. Napríklad aj čo sa týkalo skladania hudby, na to, čo sme vyprodukovali sme sa predtým pozerali dosť kritickým okom. Noví členovia kapely sú však otvorení všetkým možným myšlienkam, ktoré na nich chrlím. Máme fakt skvelého gitaristu Victora Salomonsena, ktorý pochádza z muzikantskej rodiny. Obaja jeho rodičia sú známi a uznávaní v celej krajine. Má síce iba 23 rokov, ale dlho bol fanúšikom kapely, takže je pre mňa ľahké písať preňho hudbu. Jediným problémom je, že teraz mi zase tá predošlá kritika mojich nápadov trochu chýba, bolo to zdravé pre mňa samotného aj pre celú kapelu. Výsledok si môžete vypočuť na albume. Brian Larsen kedysi s Victorom hrával, mali spolu dosť technickú kapelu s názvom VIRA a boli fanúšikmi MNEMIC, takže sa dá povedať, že pre nás boli ako spolupracovníci vhodní. Okrem nich ešte máme talianskeho basgitaristu Simone Bertozziho. V apríli 2011 nám jeho kapela robila predskokanov a odvtedy spolupracujeme. Je to super chlap, má podobné vízie ako my a výborne do kapely zapadol. Aby som to zhrnul, noví členovia priniesli kopu energie, a to je možné počuť aj na kompozíciách.

Vieš si predstaviť, ako by znel “Mnemesis”, ak by k tomuto kroku nedošlo?
No, ani nie, pretože v starej zostave by sme sa neboli zhodli na hudobnom smerovaní. Predstavujem si, že my by sme na to išli jemnejšie, skôr smerom podobným k FILTER. A to sa na MNEMIC nepodobá. Teda, chcem povedať, že netuším, ako by to vyzeralo, ale jedno je isté – bicie by sme mali naprogramované. Náš bývalý bubeník sa ku koncu vyjadril, že bicie nechce nahrávať, ale programovať. Dostalo sa to do bodu, kde to už bolo smiešne, absolútne stratil akýkoľvek záujem.

Podieľali sa noví členovia na aranžmánoch alebo dostali všetko pripravené a iba nahrali svoje party?
Tvoriť sme začali vlani, v septembri 2011 a skončili sme v januári 2012 – tesne predtým, ako sme išli do štúdia. Je to prvý album, ktorý sme predtým ako kapela okrem jednej alebo dvoch piesní nenaskúšali. Počas toho obdobia sme premenili moju obývačku na štúdio, v podstate sme si s Victorom sadli a skúšali sme riffy, pasáže, linky v bicích a skladali sme demo pesničky. Občas prišiel Brian a tie bicie nám nahral.
Koncom minulého roka prišiel aj Guillaume a s Victorom napísal 2-3 piesne, jednu skladbu napísal dokonca aj basák Simone Bertozzi. Všetko bolo v podstate nahrané do počítača a jednotlivé pasáže sa rôzne vymieňali, takže sme nemali možnosť materiál pred nahrávaním v štúdiu nacvičiť tak, ako sme to doteraz robili pri každom albume. Každý člen prispel nápadmi, riffmi, linkami v bicích alebo aj celými skladbami. Pracovali sme tradične ako jednotka, ale tentokrát v digitálnom zmysle.

Možno považovať producentra Tue Madsena za akéhosi šiesteho – skrytého člena kapely? Pokiaľ viem, občas vás sprevádza aj na koncertoch.
Keď je s nami v štúdiu, vždy prináša nápady. To, že ho berieme ako šiesteho člena kapely je jeden z hlavných dôvodov, prečo s ním spolupracujeme. Pozná náš zvuk a okrem toho je proste skvelý. Občas s nami naozaj ide aj na turné, ale hlavne tam chlastá a zabáva sa (smiech).

Čo bolo tentokrát zdrojom vašej inšpirácie? Svet okolo, jeho smerovanie? Podľa textov usudzujem, že to vnímate dosť realisticky.
Texty sú o závislostiach, obsesiách a ilúziách. Hlavná inšpirácia pochádza zo skutočného života, vlastne sa mi veľa z tých vecí naozaj stalo. Je to pre mňa veľmi osobné, ale koniec koncov, interpretácia textov predsa vždy ostáva na poslucháčovi. Aby som to upresnil, chodil som s dievčaťom, ktoré trpelo psychickou chorobou, veľmi som ju miloval a chcel som ju zachrániť, ale nebolo to možné.
Tak ma to ovplyvnilo, že som sa musel odsťahovať z mesta, v ktorom som vyrástol a odišiel som do Kodane. Bolo to ťažké životné obdobie, veľa vecí sa mi vtedy rozpadlo, ale hudba mi dala silu. Použil som ju ako terapeutický prostriedok na vyventilovanie trápenia. Po tomto chaotickom zážitku som sa presťahoval do nového mesta, s MNEMIC sme nahrali nový album a okrem toho som sa pustil do bočného death metalového projektu s niekoľkými prominentnými dánskymi metalovými hudobníkmi, z ktorých niekoľkí sú mojimi dobrými priateľmi. Môžem povedať, že môj život po tomto nabral pozitívny smer a som za to veľmi vďačný.

Niektorí ľudia veria, že rok 2012 má  byť plný extrémnych zmien pre našu planétu. Čo si o tom myslíš?
Svet sa mení každý deň, každý rok, každú dekádu. Z hľadiska politiky, tento rok sa okrem prezidentských volieb a mocenských rošád vo svete, „nič” nedeje. Z hľadiska ekológie, skúšame ochladiť zem rozprašovaním umelých sírnatých aerosólov alebo sa snažíme napodobniť vulkanické efekty, takéto experimenty môžu nakoniec ublížiť Zemi, narušiť klímu. Z hľadiska technológie, máme čoraz viac gadgetov, konzumná spoločnosť je čoraz nenásytnejšia a opäť to má vplyv na životné prostredie. Keď to porovnáme, tak pred dvadsiatimi, tridsiatimi alebo štyridsiatimi rokmi sme planétu ani zďaleka takto nevyčerpávali. Predstavte si všetky tie iPady, iPhone-y a iShity, ktoré idú na odbyt; počítače, ktoré nám zaberajú všetok čas a robia nás závislými od internetu. Nevieme sa zaobísť bez neustáleho prísunu zbytočných informácii a dalo by sa ešte pokračovať. Rok 2012 je iba detský krôčik v ústrety celosvetovému úpadku a o to ide. Teda, nehovorím, že všetko je iba o smrti a deštrukcii, len rozmýšľam, akým tempom to pôjde o takých 10-20 rokov, keď si vezmeme ako technológie formujú náš každodenný život dnes. Dúfam v to najlepšie, dúfam, že človek sa stane osvietenejším a menej egoistickým.

Ste kapela naplno využívajúca moderné technológie a technické možnosti a dá sa povedať, že v tomto smere idete s dobou. Na jednej strane to možno považovať za prínos. Myslíte, že práve takéto rapídne technologické pokroky sú pre ľudstvo pozitívne alebo naopak negatívne?
Samozrejme, všetko záleží od účelu, cieľa a vízie. Hovorím iba za túto kapelu, ale vždy sme sa snažili byť o krok vpred, čo sa týka technológií. Ako každý, kto bojuje a chce byť v tejto hre jednotkou. Nanešťastie, je to dosť ťažké, pretože naše finančné zdroje sú obmedzené. Od prvého dňa sme boli vizionármi, čo sa týka živých vystúpení a vždy sme mali otvorené mysle, ale vždy nás obmedzuje práve ten rozpočet. Ale v niečom máme aj šťastie, vďaka môjmu vzdelaniu, čo je bakalár z mediológie, sa orientujem v kombinovaní umenia a technológie. Vytvoril som napríklad audio-vizuálny softvér, ktorý používame pri živých vystúpeniach. Pomohlo nám urobiť naše vystúpenia pôsobivejšími a interaktívnejšími, osviežilo ich to. Tento softvér napríklad na základe zvukov bicích a gitár mení grafiku na plátne za bubeníkom. Každá pesnička je predprogramovaná a bubeník je VJ (pozn.prekl.: video-jockey), nastavenia mení pomocou drum-padu. Čoskoro tento softvér od mojej firmy www.creativeactive.com vyjde ako freeware.

A do akej miery ťa osobne fascinujú technológie ako také? Vidím, že sa o to aktívne zaujímaš. Sleduješ trendy a ich budúcnosť alebo ich berieš ako samozrejmosť a siahneš po nich iba ak treba?
Nové technológie ma skutočne veľmi zaujímajú. Som mediológ, takže táto oblasť sa ma veľmi intenzívne dotýka. Mediológia je vlastne spojenie umenia a technológie, pochopiteľne, základom tohto odvetvia sú programovanie a matematika. Práve môj odbor mi pomáha vymýšľať rôzne vychytávky pre kapelu, robil som to odjakživa. Mojim najväčším snom je pre živé vystúpenia vyrobiť 3D holografický systém. Škoda, že na to treba ohýbať – modelovať svetlo, ako keby bolo hmotné a to je z hľadiska fyziky nemožné a vymyká sa to mojim schopnostiam a vedomostiam. Ale dúfam, že raz niekto vynájde nejakú cool zverinu, ktorá toto dokáže.

Na novinke je evidentné, že Guillaume zapracoval na vokáloch. Používa naozaj širokú škálu. Okrem toho, že to vnímam ako určitý profesionálny krok vpred, možno v tom okrem toho hľadať aj iné posolstvo? Niektoré linky mi prídu značne naliehavé.
Toto je skôr otázka na Guillauma... Ale poviem ti asi toľko, že sme prišli do štúdia, vypili dve fľaše ginu a nasledujúci deň sme si pustili materiál. Bol to jeho najlepší spevácky výkon, aký kedy podal. A fakt netuším, ako to urobil. Buď jeho vokálny rozsah nejako drasticky dozrel, alebo to bol proste chlast... (smiech) Ťažko povedať.

Dovolím si povedať, že novinkou ste sa stabilizovali na svojskom hudobnom výraze. Až na detaily nejde o výrazný hudobný posun. Ako poslucháč máš rád, keď sa tvoja obľúbená kapela výrazne mení alebo skôr preferuješ, keď ide v zabehaných koľajách?
Veľmi zaujímavá otázka... Skúsme porovnať napríklad SLAYER s METALLICOU. SLAYER vydával stále rovnaké albumy a nikdy nesklamal. Naproti tomu, METALLICA sa s albumami „Load“ a „Reload“ vyvíjala, boli to skvelé veci. Takže ako vidíme, oba aspekty môžu byť pozitívne a je jedno, či je onen dobrý materiál overený alebo nový.

Čo sa týka mainstreamu, neláka vás spraviť krok smerom k nemu? Alebo chcete ostať verní svojmu zvuku?
Skúšali sme byť mainstreamový na albume „Passenger“. Náš starý manažment sa nás pokúsil presvedčiť, aby sme napísali hudbu, ktorá sa bude hrať v rádiu a absolútne sme to nezvládli. To, ako píšete hudbu, sa nedá zmeniť, nemôžete niekomu zmeniť osobnosť – a hudba je vecou osobnosti, minimálne pre nás. Nemôžete požiadať kapelu ako SUFFOCATION, aby zrazu začala hrať ako NICKELBACK. Ostať verný svojmu zvuku, to je niečo ako chrániť si svoj priestor, nad tým sa nerozmýšľa, deje sa to prirodzene. Píšeme hudbu srdcom, robiť to inak nedokážeme.

Nedávno ste dostali pozvánku na krst albumu slovenských RUST2DUST a prišli ste zahrať na Slovensko. Ako spomínate na túto akciu? Museli vás dlho prehovárať? Dostávate podobné ponuky často?
Bola to super akcia a s chalanmi sme sa skamarátili. Myslím, že toto pozvanie išlo cez nášho producenta Tue Madsena. Občas dostávame fakt kadejaké pozvania na hranie, ale skoro nikdy neodmietneme, pretože máme radi dobrodružstvo a strašne radi stretávame nových ľudí. Nie sme žiadni namyslení blbci, ale jednoducho obyčajní ľudia ako všetci ostatní.

Mimochodom, čo vravíš na ich nový album „Daymare”, ktorý takisto vznikal v štúdiu Antfarm?
Myslím, že je super, je na ňom pár výborných melódií. Aby som bol úprimný, zase tak často podobnú hudbu nepočúvam. Teraz počúvam hlavne oldschoolový death metal z 90-tych rokov, grindcore a vlastne aj veľa undergroundu.

Stretol si sa v poslednom čase s nejakou nahrávkou, ktorá ťa zaujala? Sleduješ súčasnú presýtenú scénu? Myslíš, že kvantita prevažuje nad kvalitou?
Áno, myslím, že scéna je strašne presýtená a aj pre mňa je hľadať dobrú kapelu, ako hľadať ihlu v kope sena. Našťastie v dobe internetu tento proces uľahčuje napríklad aj to, že si tip na počúvanie vypýtate od priateľov. Práve sa ku mne dostali kapely TRAP THEM, BLACK BREATH, FUCK THE FACTS a HOUR OF PENANCE. Momentálne som ochotný počúvať všetko od grindcoru po death metal.