Moonspell je bezpochyby vlajkovou loďou portugalskej metalovej flotily. Aj keď táto flotila nie je nijako rozsiahla, Fernando Ribeiro a jeho spoločníci zaujali na svetovej metalovej scéne veľmi rešpektované miesto. Spoluvytvárali žáner, ktorý sa dnes označuje ako gothic metal. Vždy išli vlastnou špecifickou cestou, vďaka ktorej sa ich hudba dala ľahko identifikovať. Každý jeden ich album je zárukou kvality a ani ten najnovší nie je výnimkou. „Night Eternal“ skvele zapadá do mozaiky tvorenej Moonspell už dlhé roky. O novinke, ale aj o všeličom inom som mal možnosť hovoriť s nesmierne charizmatickým frontmanom Fernandom Ribeirom.

„Night Eternal“ sa mi zdá po prvých pár posluchoch ako jedna z najkontrastnejších nahrávok vo vašej diskografii. Bol to zámer, alebo to len tak vyplynulo z celkového charakteru skladieb?
Presne. Nový album nie je ani tvrdší, ani mäkší. Je kontrastnejší. V jemnejších pasážach sme sa zamerali na emotívnu stránku. Zober si napríklad skladby ako „Scorpion Flower“, „First Light“ alebo „Dreamless“. Myslím, že tam to počuť najlepšie. Je to viac o melodike a atmosfére, než o nejakej brutalite. Na druhej strane sú v skladbách aj momenty, pri ktorých sme sa do toho poriadne opreli, napr. „Moon In Mercury“ alebo titulná „Night Eternal“. Snažili sme sa, aby naša hudba obsahovala krásu aj zbesilosť (v origináli: beauty and fury - pozn. red.). Je to pre nás tá najprirodzenejšia forma vyjadrenia. Album je už pomaly vonku, nejaké verzie sú už aj v obehu na internete a ľuďom, ktorí novinku počuli, sa to páči. Moonspell nikdy nebol jednostrannou kapelou v zmysle vytvárania atmosféry. Vždy sme sa snažili, aby naša hudba dokázala pôsobiť komplexne. Nezvýrazňovať len jeden element na úkor ostatných. A tak je to aj na „Night Eternal“. Niektoré skladby sú viac pekné než silné.

Je pre teba dôležité aký žáner hráš? Mám na mysli, či ti záleží na tom, ako vašu hudbu označia novinári, poslucháči a pod.?
Vždy potrebujeme pomenovania pre určité veci, aby sme si globálne rozumeli. S ničím to však netreba preháňať. Nezmeniť nutnosť na chorobnú vášeň všetko škatuľkovať. Takže žánrové označenia ma nejako netrápia. Dokonca mi neprekáža, ak nás niekto zaradí do (podľa mňa) nevhodnej kategórie. Sú ľudia, ktorí špecifikujú žáner užšie, iní si zase vystačia s najvšeobecnejšími pojmami ako „oni hrajú hudbu, on maľuje, tento sa venuje divadlu“ a pod. Skutočne všetko záleží na konkrétnom človeku a na jeho potrebe. Niekedy je ťažko zaradiť hudbu, ktorá je hraná priamo zo srdca. Potom sa k tomu pripojí charakter nástrojov a konečný výsledok môže byť natoľko unikátny, že sa nebude podobať na nič iné. Vtedy týmto „škatuľkovým“ ľudom naozaj nezávidím.

Takže mi teraz môžeš pomôcť s vašim žánrovým zaradením predtým, než budem písať recenziu na váš nový album. Čo za hudbu teda hráte?
Hm, myslím, že by sa to dalo označiť ako dark metal alebo gothic metal. Emotívnejšie časti striedame s tými „headbangerskejšími“. V súčasnosti mnoho ľudí považuje za gothic metal len melodické kapely so ženským spevom. Ale ja gothic metal chápem ako tvrdú hudbu, ktorá má aj atmosférické momenty. A niektoré tieto kapely nie sú dostatočne „heavy“. Sú len atmosférické. V mojom ponímaní to teda nie je gothic metal. A sme zase tam, kde sme boli. 100 ľudí, 100 rôznych nálepiek. Raz nás označili za „beauty moon metal“ a to znelo už dosť čudne. (smiech)

Na obale máte opäť nové logo. Kto je jeho autorom a prečo ste sa rozhodli zmeniť to staré?
My stále meníme logo. Nikdy nie sme dlho spokojní s jedným a tým istým logom, pretože nedokáže obsiahnuť všetko, čo robíme. Takže sme vlastne nútení stále ho nejako inovovať. Snažili sme sa dopasovať logo k celkovému konceptu obalu, a keďže staré tam nesedelo, spravili sme toto nové. Presnejšie, Adriano, náš webmaster, ho spravil.

Bude takisto merchandise s týmto novým logom? Myslím tričká, mikiny a pod.
Niektoré veci budú s novým logom, ale niektoré sa budú robiť ešte aj s tým starým.

Názov albumu je „Night Eternal“ (v preklade: večná noc - pozn. red.). Prečo vás noc tak fascinuje? Čo pre teba tento pojem znamená?
Moonspell má vždy viacero významov pre jeden pojem. Názov novinky teda neznamená len fascináciu nocou, ktorá je večná. Symbolizuje takisto strach z toho, že už neuvidíme ďalšie ráno. Jedinou vecou, ktorou som skutočne fascinovaný, je život. Má toľko rôznych stránok a možných uhlov pohľadu na ne. Nie je jednodimenzionálny. Mám preto rád jeho „slnečnú“ i „mesačnú“ fázu. Nezaujíma ma len noc, ale aj deň, pretože nedokážu existovať jedno bez druhého.

Vaše texty sú stále inšpirované a poprepletané aj zaujímavou literatúrou. Je to tak aj na novom albume?
Vždy je to tak. Literárna inšpirácia a reprezentácia je pre Moonspell niečo veľmi veľmi dôležité. Nie je to nič, čo by sme vymysleli my. Je to v metale už tradícia, keď sa pozrieš na kapely ako Celtic Frost, Iron Maiden, Metallica. Vždy tu boli autori a knihy, ktoré hýbali metalovou scénou. Pri písaní textov na „Night Eternal“ ma inšpirovalo viacero spisovateľov a básnikov, ktorých zoznam by bol pridlhý. Ovplyvnenie literatúrou je pre Moonspell také prirodzené a zásadné ako skreslené gitary, dvojkopák, akustické pasáže, „screaming“ vokál a pod. Je to ďalší element našej hudby.

V portugalskej literatúre máš teda určite značný prehľad. Čo by si mi odporučil, ak by som chcel začať práve s knihami vašich autorov?
Ak chceš skutočne pochopiť portugalskú dušu a portugalskú literatúru, mohol by si začať s vecami od autora menom Fernando Pessoa. Jeho tvorbou sme sa inšpirovali pri písaní singla „Opium“. Pessoa bol zaradený medzi 50 najvplyvnejších ľudí európskej kultúry. Odporúčam ti od neho akúkoľvek poéziu. Hocičo zoberieš do ruky, všetko je kvalitné. A z prózy hlavne „Book of Disquiet“ (v našich končinách vyšla v češtine pod názvom „Kniha neklidu“- pozn. red.), ktorá je neuveriteľne pôsobivá a melancholická. To by ťa mohlo na začiatok celkom vhodne naladiť a naviesť na skutočnú literatúru z našej krajiny.

Ďakujem za tipy. Určite si niečo z toho zoženiem. Ak si odmyslíme portugalskú literatúru, čo ostatné zvykneš čítať?
Čítam množstvo kníh. Literatúra je spolu s hudbou mojím najväčším koníčkom. Nanešťastie, momentálne nemám veľa času na túto záľubu. Mojím najobľúbenejším autorom (okrem portugalských) je Grék Nikos Kazantzakis, ktorý napísal diela ako „Grék Zorba“, „Posledné pokušenie“, „Kristus znovu ukrižovaný“ atď. Ďalej mám rád Oscara Wildea a z poézie napríklad Baudelairea. Je toho strašne veľa.

Od literatúry naspäť k hudbe. Na novinke ste spolupracovali s Anneke (ex-The Gathering, Agua De Annique). Prečo ste si zo zástupu metalových speváčok vybrali práve ju?
Spolupráca bola skvelá. Anneke je veľmi talentovaná speváčka. V skladbe „Scorpion Flower“ nebola limitovaná len našimi predstavami, ale dokázala ju vokálne veľmi osobne a citlivo interpretovať. Veľmi sa mi táto skladba páči a myslím, že je jednou z najkrajších vecí, aké sa nám kedy podarilo stvoriť. A je to aj vďaka Anneke, ktorá pesničku posunula do úplne inej roviny. Vybrali sme si ju práve vďaka jej osobitosti. Koncertovali sme spolu s The Gathering v roku 1996 a už vtedy nás jej charizmatický prejav zaujal.

K tejto pesničke bol natočený aj klip. Povedz mi o ňom niečo viac.
Kvôli klipu sme leteli do Srbska, kde nás čakal kreatívny team, ktorý robí množstvo metalových klipov. Spolupracovali sme s nimi už pri natáčaní nášho predošlého klipu ku skladbe „Finisterra“ z albumu „Memorial“. Príbeh „Scorpion Flower“ hovorí o akomsi súboji medzi mužmi a ženami, kde Anneke je najvyššou kňažkou čisto ženského kultu, do ktorého je vstup mužom zakázaný. Chceli sme poukázať na napätie medzi mužmi a ženami. Celý klip sa odohráva v imaginárnom svete stvorenom len počítačovou grafikou.

Minulý rok ste stihli ešte znovu nahrať vaše staré skladby a vydať to na CD pod názvom „Under Satanae“. Aký to bol pocit ešte raz nahrávať veci, ktoré už pomaly zapadali prachom?
Bolo to veľmi zaujímavé, aj keď to nebola až taká výzva a radosť ako keď nahrávame a tvoríme nové veci. Aj tak to však bol obdivuhodný projekt a nám sa táto myšlienka páčila, inak by sme ju nezrealizovali. Dali sme starým skladbám nový kabát a možno aj takouto formou priblížili našim fanúšikom ranú tvorbu Moonspell.

Prednedávnom ste hrali v Zlíne a onedlho sa predstavíte na festivale Masters of Rock. Spomínaš si na tento koncert?
Áno, spomínam si. Bolo nám vtedy na pódiu neuveriteľne horúco. Publikum bolo skvelé a oduševnené. Radi hráme v Čechách a už teraz sa veľmi tešíme na Masters of Rock. Viem, že je to veľký festival, čo sa týka mien na pódiu aj počtu divákov pod pódiom.

V Portugalsku ste jednoznačne metalovou kapelou číslo 1. No o ďalších vašich reprezentantoch sa toho veľa vo svete nevie. Môžeš mi vymenovať zopár portugalských kapiel, ktoré podľa teba stoja zato?
Samozrejme. Tak napríklad z black metalu ma zaujala kapela Flagellum Dei, ktorá minulý rok vydala skvelý album, ďalej kapela Firstborn, z modernejšie znejúcich kapela We Are The Damned a mnoho iných.

Portugalci vyzerajú byť takí pohodoví a uvoľnení ľudia. Vaša hudba je však dosť pochmúrna. Som si ale istý, že aj vy máte niečo z toho povestného portugalského temperamentu. Prejavilo sa to niekedy počas koncertnej šnúry alebo nahrávania?
No, môžem ti povedať jednu príhodu, ktorú sme zažili na turné spolu s Type 0 Negative. Išli sme na lodi zo Švédska do Nemecka. Raňajkovali sme všetci v jedálni. Obidve kapely plus všetci členovia crew. A personál sa nás tak bál, že od nás nepýtali ani peniaze za jedlo. My sme si mysleli, že sú to švédske stoly, takže sme to tam poriadne vybrakovali. Až neskôr sme sa dozvedeli, že sme vlastne dostali raňajky zadarmo. Aspoň na niečo sa nám ten metalový image hodí (smiech).