Nový album jednej z pionierskych deathmetalových kapiel MORBID ANGEL vyvolal u mnohých, najmä skalných, fanúšikov prekvapené pohľady. Elektronické zvuky, opakujúce sa rytmy i riffy, dokonca úkrok k postupom, ktoré by človek čakal od kapiel ako MINISTRY alebo MARILYN MANSON. Na druhej strane sa však pôvodná základňa teší z návratu originálneho frontmana Davida Vincenta, ktorý tvrdí, že vlastne k žiadnym zmenám nedošlo. 

Do kapely si sa vrátil po dlhých ôsmych rokoch. Ako sa vám podarilo prekonať problémy, ktoré viedli k tvojmu odchodu a ako si spomínaš na pocit, ktorý si mal keď si opäť stál na pódiu s MORBID ANGEL?
Osobne nevidím žiadne problémy, ktoré viedli k môjmu odchodu. Stalo sa to z mojich osobných dôvodov a nesúviselo to s nikým v kapele. A samozrejme, náš prvý spoločný koncert si pamätám. Reakcie divákov boli neskutočné. Pôvodne sme ani neplánovali, že sa do kapely vrátim naplno. Chceli sme len odohrať niekoľko koncertov, no odozva bola natoľko výnimočná, že sme nemohli inak. 

Dokázal by si povedať, aké sú rozdiely medzi Davidom Vincentom, keď odchádzal z MORBID ANGEL a Davidom Vincentom, ktorý sa do kapely vrátil?
Myslím, že som skúsenejší. Podarilo sa mi prekonať určité osobné problémy, ktoré som mal a zvládnuť výzvy, ktoré som si stanovil. S každým ďalším rokom hrania som aj lepším hudobníkom. Aspoň dúfam (smiech). Môžem povedať, že aj pre všetkých ostatných v kapele platí, že sú dospelejší, ostrieľanejší a lepší po hudobnej stránke.

Počas prestávky od MORBID ANGEL si hrával v GENITORTURERS, no už nie si vedený ako ich člen. Chcel si sa opäť koncentrovať na svoju pôvodnú kapelu?
Robím množstvo hudobných projektov. Pracujem na soundtrackoch, na hudbe pre videohry a tak ďalej. Záleží od toho na čo mám čas a viem, že na to, aby som vystupoval s GENITORTURERS, ho už nemám. Je to zábavný projekt, úplne odlišný od toho, čo robíme s MORBID ANGEL, no tí sú teraz moja priorita. Možno im budem pomáhať s tvorbou, alebo produkciou nových piesní, no naživo s nimi hrať nebudem. 

Sleduješ, ako človek, ktorý bol dlhú dobu mimo extrémnej scény, jej súčasnú tvár? Vnímaš niektoré nové kapely, alebo žánre?
Nebudem tu menovať konkrétne kapely, ale môžem povedať, že momentálne je na scéne množstvo veľmi talentovaných kapiel, veľa dobrých hudobníkov. Určite počúvam aj mladšie spolky, ale je to ako vždy. Stále sú tu dobré, ale aj zlé veci. Viac ako o nejakej celej scéne, je to skôr o konkrétnych skupinách a muzikantoch, ktorí dokážu prísť s niečím unikátnym a svojským. Je veľmi pravdepodobné, že ak kapela znie presne ako niečo iné, nebude sa mi páčiť. Ak ale znie sviežo a originálne, je šanca, že sa mi páčiť bude. 

Ku kapele si sa vrátil pred siedmymi rokmi a album vychádza osem rokov po „Heretic“. Čo napĺňalo tvoj život a život ostatných členov MORBID ANGEL počas tejto pomerne dlhej doby?
Dosť sme koncertovali a do práce sme sa opäť začali púšťať až keď sme skončili s turné k „Heretic“. Po koncertoch sme si dali trocha oddych a nejakú dobu trvalo aj kým náš manažment dojednal podmienky s novým vydavateľom, keďže predchádzajúci kontrakt nám skončil. Až potom sme si povedali, že ideme preskúmať, čo je v nás a vytvoriť niečo špeciálne na nový album. 

Si naspäť v kapele, máte nového gitaristu Thora Andersa Myhrena a bubenícke povinnosti mal na starosti Tim Yeung. Skladanie na novinku muselo teda vyzerať odlišne od predchádzajúcich albumov. Ako prebiehalo a ako dlho vám trvalo dostať skladby do podoby, v akej sú na albume?
V podstate nám to zabralo tak rok. Mali sme pripravené niektoré piesne, no potom sme pracovali niekoľko mesiacov len na pár ďalších skladbách, aby sme dotiahli rôzne detaily a maličkosti. Som z tohto materiálu veľmi šťastný. Povedal by som, že je to to najkreatívnejšie, čo sme spravili od dôb „Blessed are the Sick“. Všetci sme boli veľmi inšpirovaní. 

Ako to vyzerá so zdravotným stavom Peta Sandovala a kedy odhaduješ, že by sa mohol vrátiť späť do kapely?
Koncertovať budeme s Timom Yeungom. Čo sa týka Peta, hovoril som s ním včera a zatiaľ nie je kompletne uzdravený. Ak by sme čakali, kým sa dá dokopy, album by stále nebol hotový. Zatiaľ nie je v stave ani nahrávať, nie to ešte koncertovať. 

Budeme mať na vašich festivalových vystúpeniach možnosť počuť veľa nových piesní? Neuvažujete aj o zaradení piesní z éry so Stevom Tuckerom za mikrofónom?
 Nuž, asi najlepšou odpoveďou na túto otázku je, že máme veľmi široký repertoár. Máme na výber veľké množstvo piesní, ktoré môžeme zahrať. Mojou hlavnou prioritou je momentálne prezentovať novinku, keďže sme fakt nadšení z týchto nových piesní. Samozrejme, sú tu klasické piesne, ktoré jednoducho musíme zahrať, ale bavili sme sa o tom, že by sme chceli zaradiť aspoň pár piesní z tých troch albumov. Zatiaľ sme hrávali jednu skladbu z „Formulas Fatal to the Flesh“ (pozn.aut.: „Bil Ur-Sag“). Musíme si ale určiť, čo je našou prioritou. Buď sa budeme znova učiť staré skladby, alebo ukázať nové veci, na ktoré sú všetci zvedaví. 

Poďme teda k novému albumu a začnime samotným názvom – „Illud Divinum Insanus“ – čo to znamená a reprezentuje v tvojom ponímaní?
Moja interpretácia je skôr takým príbehom. Keď to prečítaš, tak to nič neznamená (pozn.aut.: Illud – to, je to; Divinum – božský; Insanus – šialený). Latinčina je aj tak mŕtvy jazyk. Kreativita a mágia, vďaka ktorej tvoríme naše umenie je na jednej strane inšpirovaná niečím božským. Zároveň je to ale aj tak, že naša inšpirácia je v šialených veciach. Tým pádom sa v nás spája božskosť so šialenosťou. 

Album sám o sebe obsahuje množstvo nových a, pre MORBID ANGEL, netypických prvkov. Aká bola vaša motivácia pri zakomponovávaní týchto experimentov do hudby a prečo ste sa vybrali práve smerom k elektronickej, alebo industriálnej hudbe?
Chcem hneď na začiatku povedať, že všetko, čo na albume počuješ, je zahraté. Nič tam nie je naprogramované. Aj keď je počuť rôzne zvuky, všetko hrá Tim. Inak, jednoducho len pridávame k tomu, čo sme robili doteraz. Nemyslím, že by sme čokoľvek nahradzovali, iba obohacujeme. Tak sme to ale robili vždy. Nevidel by som v tom teda nič špeciálne, len našu kreativitu.

Existujú určité konkrétne spolky alebo žánre z tejto oblasti, ktoré by si odporučil vašim fanúšikom, ktorí nemusia mať veľmi veľký prehľad o elektronickej scéne?
Ako všetci vedia, už v roku 1993 sme kooperovali na niekoľkých piesňach so slovinskou industriálnou kapelou LAIBACH. Je to niečo o čo sme sa vždycky zaujímali. Vždy sme boli pre spojenie s inými formami hudobného vyjadrenia. Umenie je umenie, kreativita je kreativita a v extrémnej hudbe neexistujú žiadne pravidlá. Ak to niekto tvrdí, tak nie je extrémny. Nie sú žiadne hranice a keď sa rozhodneme vyjadriť odlišne prostredníctvom nových a jedinečných prvkov v kontexte MORBID ANGEL, je to preto, že to tak proste cítime. Nikoho sa nepýtame, či je v pohode, že použijeme to, alebo tamto (smiech). 

Aj tak sú na albume tie experimentálnejšie a klasickejšie piesne tak trocha oddelené.
Podľa mňa sú gitary vo všetkých piesňach ako MORBID ANGEL, jediné čím sa odlišujú, sú niektoré zvuky bicích.

Vychádzajúc z názvov skladieb , témy nového albumu sú trocha odlišné od toho, čo ste robili v minulosti. Je tu teda nejaký koncept, alebo hlavná myšlienka, ktorá by reprezentovala novinku a ako tento album zapadá do tematiky, ktorej sa kapela venovala doteraz?
Neočakávané je dobré slovo, netypické je dobré slovo. Ale my sme nikdy neboli predpovedateľní, ani typickí.

Mohol by si možno bližšie popísať, akými témami „Illud Divinum Insanus“ zapodieva?
Myslím, že posolstvo kapely je také isté od počiatku kapely – zdôrazňovanie sily osobnosti a spirituálneho obohacovania, samostatné myslenie, fakt, že sa nesmieme nechať viesť ako ovce podľa toho, čo hovorí náboženstvo, vláda, alebo ktokoľvek iný. A to stále platí. Počas našej kariéry sme využívali rôzne spôsoby ako túto správu podať. Okultizmus, bojovnícke témy a podobne, no to, čo chceme povedať, sa nemení.  

Nahrávanie trvalo celkom dlhú dobu. Ako vyzeralo?
Nahrávali sme postupne, po sekciách. Nahrali sme bicie pre niekoľko piesní, potom sme pracovali na gitarách, vokáloch. Za tým sme prešli na ďalšiu skupinu piesní, pričom sme pracovali vo viacerých rôznych štúdiách zároveň a dali sme si načas. Bol na nás síce tlak, aby sme album vydali čo najrýchlejšie, no nechceli sme to uponáhľať. Povedali sme si: „Bude to hotové, keď my uznáme, že to je hotové.“

Ako sa pod album podpísala účasť Erika Rutana ako zvukového inžiniera? Pozmenil nejako jeho vyznenie?
Nemyslím si, že ho extra zmenil. Erik má za sebou etapu v kapele, má fajn štúdiu a bol taký láskavý, že si našiel čas, aby nám pomohol s nahratím bicích. Som rád, že sme to urobili. Bola to zábavná skúsenosť. Erik je skvelý chlapík a už mnoho rokov je súčasťou „rodiny“.

A čo myslíš, budete sa do budúcna uberať ďalej experimentálnym smerom?
Album vychádza v tomto období a na to sa sústredíme v prvom rade. Strašne dlho som čakal na tento moment. Je priskoro hovoriť o tom, ako to bude vyzerať. Myslím, že na túto otázku budem vedieť odpovedať lepšie tak o rok. Teraz sa budeme koncentrovať na nový album, najbližšie na letné festivaly a dúfam, že na niektorom z nich sa stretneme aj z vašimi čitateľmi. Zdá sa mi, že priamo na Slovensku nehráme, ale určite máme vystúpenie v Čechách. Bude to brutálne leto a tešíme sa naň.