Osobnosťou, ktorá kráča s RAGE od dekády k dekáde, je basgitarista a spevák Peter „Peavy“ Wagner. Kapela je výrazným pojmom na nemeckej a európskej metalovej scéne a túto pozíciu si stabilizuje tvrdou prácou. Koncertná aktivita a šesť štúdiových albumov od prelomu tisícročia, to je úctyhodná bilancia. Peavy nám porozprával o poslednom albume „Strings to a Web“, obzrel sa do minulosti a poodhalil aj niekoľko zaujímavostí...

Peavy, ty si jediný, ktorý je v kapele od jej vzniku, ostatní členovia sa viackrát vystriedali. Založiť RAGE bol tvoj nápad, však?

Treba spomenúť najskôr moju predchádzajúcu skupinu AVENGER, ktorou to všetko začalo. Boli to roky 1983 – 1984. Dokonca už aj predtým som mal dve kapely, ale tie nikdy nevydali žiadny album. O vlastnej kapele som sníval od detstva, od svojich desiatich rokov a prvú sa mi podarilo založiť asi tak v štrnástich. Vždy som si to veľmi želal.

Tvoja prvá ozajstná skupina sa teda volala AVENGER. Pôvod mena RAGE sa datuje až do roku 1985... Dočítal som sa, že najskôr ste chceli kapelu pomenovať FURIOUS RAGE, ale potom ste sa rozhodli celé to trochu „zjemniť“ a skrátiť jednoducho na RAGE. Čo vás pri výbere názvu inšpirovalo?

Oba názvy, FURIOUS RAGE i RAGE boli nápadom nášho vtedajšieho bubeníka Jörga Michaela. Mne veľmi nezáležalo na tom, ako sa budeme volať, takže som nechal ostatných, nech rozhodnú. Dokonca ani meno AVENGER som nevymyslel sám. Vždy to bolo demokratické rozhodovanie, z ktorého vyšiel víťazne návrh, aby sme sa volali jednoducho RAGE. Dokonca aj naše vtedajšie vydavateľstvo Noise Records sa k tomu vyjadrilo, takže to celé trvalo aj niekoľko týždňov, kým sme sa uzniesli. Keď si človek vypočuje tisícky návrhov, začne mu byť úplne jedno, ako sa bude volať jeho kapela... (smiech).

Keď teda hovoríme o vašich začiatkoch, bolo už vtedy v osemdesiatych rokoch jasné, kadiaľ sa budete hudobne uberať?

Samozrejme bolo úplne jasné, že budeme metalová skupina. V tej dobe sme sa v značnej miere inšpirovali kapelami ako BLACK SABBATH, METALLICA, trochu aj VENOM... Náš vlastný štýl sa však podľa mňa vyvinul až v priebehu prvých troch albumov. Prvý album bol ešte taký jednoduchý metal, neskôr pribral čo-to z thrash a speed metalu, čo ho urobilo trochu zložitejším. Až album „Perfect Man“ z roku 1988 ukázal, že sme si našli vlastnú tvár.

Spomenul si nejaké bandy, ktoré sa ti v čase, keď si zakladal RAGE, páčili. Čo si ešte zvykol v tom čase počúvať?

Okrem spomenutých to boli MOTÖRHEAD, bol som ich veľkým fanúšikom. Odhliadnuc od metalovej scény, keď som mal asi desať, páčila sa mi skupina Police. No a ako celkom malé, zhruba päťročné dieťa som mal rád BEATLES... Áno, vtedy ešte stále existovali (smiech).

Väčšina kritikov označuje vašu hudbu ako mix heavy, speed a power metalu. Tak či onak si však kapela zachováva vlastné štruktúry a modely, vlastný spôsob práce a vlastný prístup k procesu tvorby. Súhlasíš s tým, že hudba z dielne RAGE znie v tej fúre metalových kapiel celkom špecificky?

Ale áno, nemyslím si, že sme tuctový úkaz. Je napríklad strašne veľa spolkov, ktoré znejú ako HELLOWEEN a ktoré úmyselne preberajú ich typický zvuk. Od takýchto tendencií sa podľa mňa odlišujeme veľmi výrazne, do hudby sme integrovali rôzne vplyvy, v polovici deväťdesiatych rokov to boli napríklad prvky klasiky. Nahliadli sme do rôznych dostupných „šuplíkov“ a snažili sme sa využiť to, čo sme tam našli.

Ako hodnotíš dnešnú metalovú scénu v tvojej domovine a kapely, ktoré sa stali v posledných rokoch takými populárnymi? Ako príklad uvediem staro-mladú bandu EDGUY...

Nemecká metalová scéna je už dlhé, dlhé roky veľmi bohatá a mnohé skupiny, ktoré z nej pochádzajú, sa stali známymi. K tomu pribudli mnohé mladé spolky, napríklad EDGUY, ako si už spomenul, viaceré sa stali obľúbenými a známymi tým, že vo svojej hudbe využívajú stredoveké prvky. Takže z celkového pohľadu musím skonštatovať, že tunajšia scéna je veľmi aktívna a že vychovala mnoho inovatívnych umelcov. Okrem toho tu máme aj veľkú komunitu metalových fanúšikov, čo je v konečnom dôsledku skvelé. Bez nich by to asi nešlo.

Asi sedem rokov s vami hral Mike Terrana. Ako si spomínaš na toto obdobie? Aké to bolo mať ho v kapele?

Bolo to výborné. Veľa som sa od neho naučil, z ľudskej stránky to bolo tiež veľmi zaujímavé, Mike predsa pochádza z iného svetadielu a má teda za sebou úplne iný príbeh, vyrastal v inej kultúre. Bavilo nás to spolu, ale počas posledných troch rokov jeho členstva v RAGE sa situácia zmenila. Zábava zo spoločného hrania sa stratila a radšej sme to uzavreli tak, ako sme to uzavreli, ešte predtým, ako by sa mohlo všetko nejako pokaziť.

Taká malá odbočka: zaujíma ma, ako si prišiel k tvojej prezývke „Peavy“? Ako vznikla? Súvisí to s tvojím krstným menom?

To je dosť nudný príbeh... (smiech). Začalo sa to ešte na škole, asi tak v piatom ročníku. Zvykol som kresliť karikatúry našich učiteľov a podpisoval som ich svojimi iniciálami: P.W. (Peter Wagner). Práve sme sa začínali učiť angličtinu a môj spolužiak raz tieto moje iniciály prečítal ako „pí ví“, čo však samozrejme nebolo správne, takto by sa totiž vyslovovali iniciály P.V., a nie P.W. Takže z tohto omylu potom vznikla prezývka „Peavy“ a napriek mojim počiatočným protestom sa presadila, všetci si ma s ňou začali spájať. Napokon som si ju ponechal. Ale opakujem: nevymyslel som si to ja, táto prezývka mi jednoducho objektívne prischla.

Na novom albume, „Strings to a Web“ som si všimol niekoľko rôznych experimentov, odklonu od typického zvuku RAGE. Pracovali ste na albume odlišným spôsobom? Mali ste inú víziu?

Práveže nie, pracovali sme obvyklým spôsobom. Jediná vec, ktorú sme trochu zmenili, je zvuk bicích. Nepoužívali sme toľko samplov a veľmi sme ich neupravovali. Preto znejú prirodzene a podľa mňa aj tvrdšie. Ale na albume pracoval rovnaký tím rovnakým spôsobom, takže necítim veľkú odlišnosť medzi poslednými dvoma nahrávkami. Možno okrem toho, že novinka je rozmanitejšia, skladby idú rôznymi smermi.

Skladba „Empty Hollow“, rozdelená do piatich častí, je stredobodom nahrávky. Chceli ste mať na albume dlhú kompozíciu?

Určite sme chceli mať skladbu s orchestrom. Naposledy sme niečo podobné napísali na album „Speak of the Dead“. No keď sme „Empty Hollow“ tvorili, nevedeli sme, aká bude dlhá. Začínali sme s kostrou skladby a postupne sme pridávali nápady: napríklad inštrumentálnu medzihru, zmenu tempa. Nakoniec z toho vyliezla takáto dlhá skladba (smiech).

Hlavným skladateľom v RAGE si ty a Viktor Smolski. Píšete spolu, alebo oddelene?

Keď rozvíjame naše nápady, tak pracujeme vždy oddelene. Potom sa stretneme a prejdeme si tieto fragmenty spolu. Pri „Strings to a Web“ sme sa videli len jeden deň, išlo to rýchlejšie, ako zvyčajne. Už sa poznáme, obaja vieme, čo má ten druhý približne na mysli. Nie je to teda pre mňa a Viktora také náročné, pracovať na veciach toho druhého. Trvalo nám dve-tri skúšky, kým sme vymysleli správne aranžmány, ani sme si nenahrávali demoverzie, rovno sme šli do štúdia. Ako som už vravel, tentokrát trval ten proces veľmi krátko.

V niečom sme tiež odlišní. Viktor komponuje svoje songy v progresívnejšom duchu. Ja sa zas viac držím tradičného heavy metalu. Keď píšem, sú pre mňa najdôležitejšie dve veci – kvalitný refrén a melódia. Snažím sa tomu dodať nejaké časti, čo ti ostanú v hlave. Nakoniec to zmiešame dokopy a znieme ako RAGE (smiech).

Keď si spomínal určitú progresivitu, okrem vplyvov klasickej hudby, ktorá bola pre RAGE vždy dôležitá, počujem na poslednom albume aj iné elementy – napríklad jazzu, možno fusion.

Myslím, že viem, čo máš na mysli. Napríklad titulná pieseň obsahuje špecifický groove. Nepridávame však tieto drobnosti cielene. Viktor vie zahrať takmer všetko, okrem iného má diplom v jazzovej gitare, takže sa rôzne vplyvy stávajú súčasťou jeho špecifického štýlu.

Už názov „Strings to a Web“ predstavuje určitú metaforu. Ako tento skrytý význam vnímaš ty?

Dá sa na to pozerať rôznymi spôsobmi. Spájanie vláken do siete, ako u pavúka, tvorí z malých častí pevný celok. Druhý pohľad súvisí so spoločnosťou. Každý z nás má určité prepojenia na iných ľudí a to vytvára u každého práve takúto pavúčiu sieť, ale tentokrát sociálnu. No a samozrejme môže ísť aj o gitarové struny (smiech).

V RAGE používate na obaloch svojich albumov maskota – robotického tvora. Prvýkrát som ho zaregistroval na obale albumu „Perfect Man“ a pravidelne sa objavuje od „Unity“. Je za ním nejaký príbeh?

Presne tak. Je to bio-mechanický tvor a jeho príbeh sme vytvorili pre album „Soundchaser“. Tak sme nášho maskota aj pomenovali.  S nápadom prišiel Joachim Luetke, ktorý mal na starosť obaly pri „Perfect Man“, ale aj „Unity“ a „Soundchaser“. Joachim pôvodne vyformoval sochu. Keď som túto sochu videl, napadol ma príbeh, ktorý by sa k maskotovi hodil. Čiže najprv vznikol tento tvor, až potom sa k tomu dotvoril jeho príbeh.

Song „Hellgirl“ ste venovali novonarodenej dcére Andrého Hilgersa. Potešila sa?

Určite (smiech). Je síce ešte malá a tieto veci nevníma, ale už má svoj vlastný song. (smiech) Už keď bola Andrého manželka tehotná, tak sme dali dieťaťu prezývku „Hellgirl“. Niekto potom dostal nápad, aby sme o Andrého dcére napísali skladbu. A podarilo sa.

Určite je to pre ňu skvelý darček. Potvrdzuje to fakt, že ste si v RAGE všetci blízki?

Dá sa to tak povedať. Sme jedna rodina, jeden kmeň. (smiech) Určite si rozumieme, ale nevidíme sa príliš často, lebo žijeme dosť ďaleko od seba. Nemáme možnosť skočiť len tak na pivo, príležitostí je málo.

RAGE už sú na scéne dosť dlho. Keď si spomenieš na všetko, čo si s touto kapelou zažil, aké sú tvoje spomienky? Určite si musel prekonať aj veľmi náročné obdobia.

S RAGE sme prežili aj veľa úžasných zážitkov. Napríklad, keď sme koncertovali prvý krát v živote v Japonsku. Vlastne vždy, keď hráme na novom mieste, ide o špecifický zážitok, či už ide o Južnú Ameriku alebo Rusko. Stretnúť nových ľudí, ktorí poznajú RAGE, je skvelý pocit.

Ťažkých období bolo tiež dosť. Najťažšie momenty som prekonal v roku 1999. Vtedy naraz odišla celá zostava RAGE a ostal som iba ja a nedokončený album „Ghosts“. Už rok vznikali problémy s týmito ľuďmi a v jednom momente mi proste vrazili nôž do chrbta. Musel som postaviť kapelu na nohy a dokončiť album. A všetko len kvôli tomu, že boli chamtiví a chceli byť rockovými hviezdami. Minulosťou sa však už nechcem zaoberať, je to za mnou. Chceme napredovať s kapelou ďalej, byť stále aktívni a využívať príležitosti, ktoré prídu. Teraz nás čaká turné, ďalej sa nepozeráme.

Moja posledná otázka bude mať tak trochu „veštecký“ charakter. Mávaš predtuchy ohľadom toho, čo sa má stať? Čo vidíš, keď si predstavíš seba v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti? Sú RAGE stále nažive?

Tak to teda dúfam. S Victorom sme sa zhodli na tom, že by sme to chceli potiahnuť ešte minimálne ďalších desať rokov! (smiech) Zostáva nám len dúfať, že hudobný priemysel a fanúšikovia nám to umožnia. Nie je v našej moci, aby sme to ovplyvnili. Ale na nás to rozhodne nikdy nestroskotá. Budeme aj naďalej zo seba vydávať to najlepšie, čo v nás je.