DEMENTOR – dlhé roky popredný slovenský zástupca death metalu, ktorý získaval úspechy aj za hranicami našej reality, vedený vždy charizmatickým Reném Blahušiakom. No koniec vety už neplatí. Pred určitým časom sa objavila správa, ktorá oznamovala jeho odchod z kapely. Veľmi ma to zaskočilo a tak mi nedalo nevyspovedať ho ohľadom súčasnej situácie okolo neho, hudby, ale i histórie, či jeho potenciálneho návratu na scénu. Na pretras sa dostali aj osobnejšie témy, či Reného názory a náhľady.

Ako prvá príde samozrejme otázka, ktorú si určite očakával: Aké boli okolnosti tvojho odchodu z Dementor?
Okolnosti boli z môjho pohľadu pomerne prirodzené. Okrem hudby som sa chcel venovať aj iným veciam. Samozrejme plnohodnotne a na vyššej úrovni. Ako prvé prišla rodina. Narodila sa nám dcéra, čo ma samozrejme výrazne ovplyvnilo. Taktiež som sa začal vyvíjať v profesijnej oblasti. Našiel som si zaujímavú prácu, ktorá vyžadovala mimoriadne nasadenie. V rámci nej som často cestoval a bol mimo domova niekedy aj na 10 – 14 dní. Začal som prehodnocovať priority. Keďže nám Osmose nepredĺžil zmluvu, uvedomil som si, že kapela bude automaticky záťažou, ktorú nedokážem ďalej uniesť. Prišlo rozhodnutie, že skončím s hudbou a budem sa venovať len rodine a práci.

Kedy si dospel k tomuto rozhodnutiu?
To asi pred rokom a pol. Prišiel moment, keď som bol jednoducho príliš unavený na to, aby som všetky spomínané záležitosti vykonával na úrovni a so cťou. Ja osobne nemám dobrý pocit, keď nedokážem niečo doťahovať do konca a do detailov.

A čomu si sa vlastne od odchodu z kapely venoval?
Bola to hlavne rodina a práca. Vzhľadom na súčasné požiadavky kladené na manažérov som musel brať prácu vážne, a aj okrem dní, keď som bol odcestovaný, som sa často vracal domov až večer. Preto som zostávajúci čas najradšej trávil relaxom s rodinou. Ak máš na mysli, čomu som sa venoval v oblasti hudby, tak to bolo maximálne jej počúvanie a pozeranie na DVD.

Stretol som sa s názormi (a ani sám sa tomu pocitu nemôžem ubrániť), že s tvojím odchodom Dementor už nie je Dementor. Predsa len si bol ťahúňom a hlavnou osobnosťou kapely už pekných „pár“ rokov, bol si jediným zakladajúcim členom...
Veľa ľudí si stále spája DEMENTOR so mnou. Je to zrejme tým, že som ho ťahal dlhé roky. Niekedy to možno bolo aj na škodu. Moji spoluhráči sa často cítili byť v mojom tieni a to ich mohlo aj demotivovať. Ja sám ale nie som ani zakladajúci člen. Ku kapele som sa pripojil v jej rannom štádiu, ale vtedy už fungovali. Keď som videl DEMENTOR prvýkrát po mojom odchode a samozrejme bezo mňa, nebol som nejako výrazne nadšený. Každý koncert je ale iný. Chalani teraz koncertujú dosť často a mávajú aj veľmi pozitívne ohlasy. Čo si najviac cením, je to, že kapelu udržali pri živote. Začínajú si uvedomovať aj nedostatky a chcú na nich pracovať. Takže malo by to byť už iba lepšie.

Sprvu som si myslel, že si zavesil gitaru na klinec a to bol dôvod prečo si kapelu opustil, kvôli rodine, práci... lenže z tvojho vlastného webu som sa dočítal, že by si rád hral v nejakej kapele, ktorá by sa venovala rýchlemu death metalu, čiže štýlu, ktorý vlastne preferuje aj Dementor, čo bolo tiež dosť paradoxné... Platí toto želanie ešte stále?
Najskôr som gitaru naozaj zavesil na klinec. Nebrnkol som si celé to obdobie od kedy som opustil kapelu. Rozmýšľať o návrate do kapely som začal po tom, čo ma Rasťo niekoľkokrát oslovil, aby som sa k nim pridal. Stále som cítil tú pozitívnu energiu, keď som pozeral deathmetalové koncerty a preto som to začal zvažovať. Lenže, Dementor mali v tom čase už druhého gitaristu a vyšlo najavo, že moje účinkovanie v kapele je skôr teoretické. Preto som sa rozhodol, že by som sa mohol pridať k niekomu inému. Moje preferencie boli jasné: part time job, skúšky občasne, koncerty občasne ako výpomoc. Jednoducho nechcel som a nemohol som sa viazať ako plnohodnotný člen. Toto bolo trochu podmienené aj tým, že som menil zamestnávateľa a očakával som, že nebudem toľko cestovať a teda budem mať aj o niečo viac voľného času.

No, a keby to náhodou nebolo dosť komplikované, ešte sa dozviem, že si sa momentálne stal session gitaristom... v Dementor.
Posunuli sme úvahy o mojom návrate z teoretickej do reálnej podoby tým, že Jožo, ktorý nastúpil na druhú gitaru, bol ochotný prevziať basgitaru. Tak sme sa nakoniec dohodli, že nastúpim ako session guitarist a doplním koncertnú zostavu. Žiaľ, času nie je toľko ako som očakával a preto sa môj návrat stále oddiaľuje.

Poďme troška pohliadnuť späť. Keď sa tak zamyslíš nad tým čo všetko si s Dementor dokázal, ako sa cítiš? Si na seba hrdý?
Do určitej miery áno, som na seba hrdý. Na druhej strane si ale uvedomujem, že to vlastne ani nič neznamená. Keďže som pochopil, že s hudbou nedosiahnem to, čo som si stanovil, vzhľadom na určité obmedzenia a prekážky, rozhodol som sa plnohodnotne venovať niečomu inému. Čo je ale neodškriepiteľné, je to, že mi zostávajú prekrásne spomienky.

Keby si mal posúdiť jednotlivé nahrávky, pod ktoré si sa podpísal autorsky a hudobnícky (viem, že posudzovať vlastnú prácu je ťažké); ktorá z nich je pre teba tou naj naj? A na druhej strane, sú aj také momenty, s ktorými nie si vôbec spokojný?
Je to aj – aj. Sú nahrávky a ich časti s ktorými som maximálne spokojný, ale nájdu sa aj také, kde s odstupom času cítim určitú nespokojnosť. Najradšej mám posledný album „God Defamer“ z pohľadu hudobných kompozícií, aranžmánov a produkcie. Myslím, že sme sa tu posunuli oproti „Enslave the Weak“. S čím som totálne nespokojný, je práve neuspokojivá produkcia „Enslave the Weak“. Ak by bola lepšia, celková úroveň albumu by zrejme bola niekde inde. Super pocity mám aj pri počúvaní demáčov, ktoré mi pripadajú pomerne nadčasové a na tú dobu totálne nedocenené.

Skús porovnať slovenskú scénu v časoch, keď ste sa s Dementor dostávali na výslnie a v súčasnosti. V čom vidíš najväčšie odlišnosti?
To je pre mňa veľmi ťažká úloha. Môj názor môže byť skreslený, pretože sa scéne už toľko nevenujem. Som rád, že sú tu stále kapely ako PATHOLOGY STENCH, DEPRESY, s ktorými sme začínali. Mám dojem, že ich ešte žiadna z nových kapiel neprerástla. Časy sa menia. Chalani dnes majú úplne iné podmienky ako kedysi. Niečo je lepšie a niečo naopak horšie. Je škoda, že death metal je stále viac okrajovým žánrom.

Máš medzi súčasnými SK kapelami nejakých favoritov, poprípade zaujali ťa nejaké nové mladé kapely?
Na toto som už odpovedal. Mojimi favoritmi sú staré klasiky ako DEPRESY, PATHOLOGY STENCH. Z nových sa mi celkom páči PORFYRIA, majú super video klip, alebo aj KILLCHAIN.

O.K., no a na záver to skúsme zhrnúť. Čo je možné od teba v blízkej budúcnosti očakávať? Môžeme sa ešte dočkať reinkarnácie Dementor s tebou v zostave, alebo ťa uvidíme v nejakej novej kapele?
Tak to neviem. Je možné, že sa v Dementor objavím, ale nebral by som to ako nejakú reinkarnáciu. Vzhľadom na časovú náročnosť je pomerne vylúčené, že by som hral v nejakej inej bande. 
Ďakujem ti, že si si na mňa spomenul. Vážim si to. Deathmetalovým fanúšikom prajem veľa super albumov.