Mladé metalové zoskupenie Sabaton je jednou z mála heavymetalových kapiel, ktorým sa v posledných rokoch podarilo prebojovať do popredia. Nemalú zásluhu na tom majú nepochybne aj ich energické živé vystúpenia, ktorým dokážu strhnúť a nadchnúť snáď každého priaznivca melodického metalu. Na svete je už ich nový počin „The Art Of War“, pri ktorom sa inšpirovali starým čínskym dielom o bojových stratégiách a taktikách. Vojnové aj nevojnové témy sme preberali s basgitaristom Pärom.  

Mohol by si nám na začiatok priblížiť váš nový album „The Art Of War“? Ako prebiehal proces skladania, kam ste chceli nový album dostať...
Nuž skladanie nám išlo dobre. Nápady na nové skladby sa len tak vynárali a niektoré sme mali v zásobe už dlhší čas, tie len čakali na to, aby sa objavili na nejakom albume. Jednou takou, ktorá nás už dlhšie strašila, bola napríklad „Unbreakable“. Nahrali sme ju už pre „Attero Dominatus“, ale vtedy sa nám nepáčil jej zvuk. A tentokrát sme chceli vytvoriť album, na ktorom by boli texty hlbšie prepojené s hudbou a chceli sme podľa toho urobiť aj knihu. Dlho nám trvalo napísať pozadie k albumu. Nápady k skladbám by mali pasovať k jednotlivým kapitolám knihy a takisto aj k textom. A taktiež sme nechceli, aby koncept prevládol nad hudobnou zložkou. Tá je totiž najdôležitejšia.

Takže po prvýkrát v histórii Sabaton ide o niečo, čo sa dá skutočne nazvať koncepčným albumom? O čo konkrétne ide?
Koncepčnými môžeš nazvať vlastne všetky naše albumy, keď jednotiacim spojivom je jednoducho vojna. Na novinke sme však chceli dať konceptu reálnu a hmotnejšiu podobu. Preto sme sa rozhodli pre podobu knihy. V diele Umenie vojny od Suna Tzu (v angl. The Art Of War, staroveká čínska kniha o bojových stratégiách, pozn. red.) nájdeš 13 kapitol, ktoré opisujú, ako vyhrať vojnu. Každá kapitola sa spája so skladbou z albumu. Aj keď je to veľmi stará kniha, tieto bojové taktiky sa používajú aj v súčasnosti a budú sa používať aj v budúcnosti. 

Ďalšou zmenou je, že v porovnaní s minulosťou v oveľa väčšej miere využívate klávesy. Chceli ste úmyselne znieť progresívnejšie?
Určite v tom nebol žiaden zámer. Jednoducho to vyšlo tak, že sme spravili veľa skladieb s klávesmi, náš producent o tom porozmýšľal a dospel k presvedčeniu, že by bolo vhodné ich dať do popredia. Mali sme aj veľa kompozícií, ktoré neobsahovali príliš veľa kláves, ale tie sa vo finálnej fáze nedostali na album. 

Novinkou sú nahovorené intrá. Kto je tá žena, ktorá sa na nich podieľala? 
Tú ženu sme našli cez internet a úprimne, neviem jej meno. Rozhodli sme sa jej hlas upraviť, aby dostal akýsi futuristickejší nádych. 

K skladbe „Cliffs Of Gallipolli“ ste natočili aj videoklip, môžeš mi prezradiť viac?
Videoklip sme potrebovali nakrútiť z toho dôvodu, že skladba „Cliffs Of Gallipolli“ sa dostala na prvú priečku v rebríčku singlov vo Švédsku. Bohužiaľ v dnešnej dobe nie je priestor na trhu, takže je veľkým problémom dostať od vydavateľstva peniaze na natočenie vysokorozpočtového videoklipu. Dnes môžeš svoj videoklip prezentovať len na youtube a nie v televízii. Nám to samozrejme neprekáža, ale vydavateľstvo z toho nemá žiadny zisk. Takže sme museli natočiť nízkorozpočtový videoklip, ale myslím si, že aj tak sa nám celkom podaril. 

Aké sú zatiaľ odozvy? 
Fantastické. Album sa okamžite dostal na piatu pozíciu vo švédskych rebríčkoch a náš prvý singel vyletel dokonca na prvé miesto, ako som už spomínal. Aj odozvy od médií sú skvelé. Sme im veľmi vďační. Nové piesne perfektne fungujú aj naživo, takže môžem povedať, že sme veľmi spokojní. 

Ste teda populárni aj vo svojej domovine? Korpiklaani nám nedávno prezradili, že doma nie sú ani zďaleka takí úspešní ako v zahraničí. 
Áno, aj doma vo Švédsku sme dosť populárni. Keď vidíme predaje našich nosičov a koľko koncertov môžeme odohrať... Niektoré kapely vo Švédsku odohrajú zo tri vystúpenia, zatiaľ čo my bežne 15-20. A aj v iných krajinách máme oddaných fanúšikov, napríklad v Poľsku, Belgicku a Holandsku. Radi sa s nimi po koncertoch pri pive porozprávame. Je dobré počuť, ako sa im páčil koncert, ich dojmy z nášho vystúpenia. Taktiež radi dávame autogramy všetkým, ktorí majú záujem. 

Zaujímaš sa o knihy alebo filmy s vojnovou tematikou? 
Všetci sme samozrejme čítali Umenie vojny od Suna Tzu. Okrem toho sa radi pozeráme na vojnové dokumenty. Filmy sú síce fantastické, ale veľmi často príliš romantizujúce alebo glorifikujúce. Ale určite by som odporúčal seriál Bratstvo neohrozených. 

Zrejme vás tieto diela aj inšpirujú pri vašej tvorbe...
Áno, hlavne dokumenty, pričom pri našich predchádzajúcich albumoch to boli hlavne knihy s vojnovou tematikou. Dnes sa väčšina informácií dá nájsť na internete. Jediným problémom je to, že si fakty vždy musíme niekoľkonásobne overovať, aby sme nepísali o nepravdivých veciach.

Kedy ste sa vlastne rozhodli, že tematika vojny bude pre vás tá pravá?
Na našich prvých nahrávkach sme spievali o bežných témach heavy metalu, ako je popíjanie piva, sex, náboženstvo a fantasy. Ale už čoskoro sme si uvedomili, že to pre Sabaton nebude to orechové. Došlo nám to pri tvorbe albumu „Primo Victoria“ a nápad sme dostali pri sledovaní filmu Zachráňte vojaka Ryana, ten nám dodal inšpiráciu pri písaní textov na tento album. A potom sme už len pokračovali v nastúpenom trende. 

Ako vidíš vojnové konflikty dneška? Myslíš, že niektorý z nich povedie k tretej svetovej vojne? 
Istým zmyslom je do vojnových konfliktov zapojená väčšina krajín sveta. Nemám na mysli jediný väčší konflikt, ale viac menších. Mnohé sú zapojené v mierových misiách, aby pomáhali udržiavať mier. Naozaj by som chcel veriť tomu, že ľudstvo sa poučilo z chýb minulosti, ale bohužiaľ sme idioti, bojujúci za veci, o ktorých si niekedy myslím, že sú úplne nepodstatné. Boje o územie, náboženské a etnické spory vedú k obrovskému utrpeniu a pri každom pomyslení na to sa len nahnevám. Asi je to v našej povahe, byť sebadeštruktívni, takže podľa mňa nanešťastie existuje šanca, že sa tretej svetovej vojny dočkáme. Ale naozaj dúfam, že nie. 

A čo konflikt v Iraku, aký máš naň názor?
Podľa mňa sú všetky tieto konflikty niečo hrozné, ale aj tak si myslím, že diktátori ako Saddám Husajn a jemu podobní by mali byť odstavení od moci. Ale nenávidím to, keď musia kvôli tomu trpieť aj civilisti. V drvivej väčšine prípadov sa však čomusi takému nedá vyhnúť...

Keď už sme pri tom Iraku, mali by podľa teba byť interné problémy krajiny riešené druhou krajinou? Pokiaľ je mi známe, Švédsko sa pokúšalo ostať neutrálne po väčšinu konfliktov.
Áno, Švédsko ostalo dlhý čas neutrálne, za čo som veľmi vďačný. Nechcem príliš politizovať, ale predpokladám, že máš na mysli konanie amerických politikov a to, že sa snažia byť akousi svetovou políciou. Či je to dobré a či zlé, myslím, že niekoho takého potrebujeme. Aj keď isté ich metódy mi nie sú príliš po chuti a nie sú podľa mňa správne, som radšej, keď svetu vládne demokracia, než keby mal niektoré krajiny terorizovať náboženský diktátor. 

A aký je tvoj názor na globalizáciu a búranie hraníc v Európe? Myslíš si, že by naše krajiny mohli stratiť svoju kultúrnu identitu, alebo toto vzájomné približovanie vnímaš ako pozitívum? 
Podľa mňa nám hranice spôsobujú len problémy. Bohužiaľ, nemyslím si, že ich zrušenie by niečo riešilo. Ľudia budú stále vravieť, že žijú na jednej strane rieky a tí na tej druhej sú sráči, aj keď ich pasy jasnou rečou hovoria, že patria k rovnakému národu. 
A my sme už svoju kultúrnu identitu stratili. V Švédsku už nie je povolené sláviť náš národný sviatok alebo mať švédsku vlajku. Dnes sa so švédskou vlajkou spája rasizmus a nacizmus. 

Vráťme sa ešte na chvíľu k hudbe. Zrejme žiadna dnešná heavymetalová kapela už nemá šancu získať status legendy. Aký máš ty názor na súčasnú heavymetalovú scénu?
Scéna je totálne zahltená kapelami, doslova explodujú nové a nové. Tým dochádza k tomu, o čom hovoríš - že žiadna skupina sa nestane legendárnou. Každá malá banda si chce (a aj sa jej to podarí) odkrojiť kúsok koláča, ktorý sa kedysi delil len medzi pár talentovaných spolkov. 
Dnes je veľmi lacné a jednoduché nahrať a vydať album, takže všetok ten odpad likviduje scénu, prakticky nie je žiadny rozdiel medzi kapelou so zmluvou a bez zmluvy. A tým pádom to majú ťažšie aj zavedené spolky, napríklad v tom, aby dostali primerane zaplatené za vystúpenie. 

Dnes mladé a vlastne aj tie zavedené skupiny vydávajú album možno každé tri roky, zatiaľ čo v minulosti bol tento proces oveľa rýchlejší. Prečo to podľa teba tak je? Pýtam sa aj preto, lebo Sabaton je výnimkou a dokázali ste nový album vydať vlastne každý rok...  
Ak hovoríme o mladých kapelách, myslím, že je to tým, že jednoducho to až tak nechcú. Urobia album vo voľnom čase a potom odohrajú aj nejaké vystúpenia, ak práve nemajú nič lepšie na práci. U Sabaton sa toto nikdy nemôže stať. Ak sa skupina dnes chce niekam dostať, musí na tom poriadne makať, či už čo sa týka turné, nahrávania, produkcie alebo marketingu. Nemôžeme len sedieť na zadkoch a čakať na slávu a na to, že sa naše albumy začnú predávať. A čo sa týka starých kapiel, asi sú pod veľkým tlakom, aby vydali niečo fakt skvelé a tak skladaním strávia veľa času. A tiež už necítia taký „hlad“ ako kedysi. 

Nie je už ťažké hľadať inšpiráciu pre klasickú heavymetalovú hudbu? Vraví sa, že v tomto žánri už bolo vymyslené asi všetko.
Nie, nepovedal by som. Je pravda, že ťažko možno vytvoriť niečo originálne a výnimočné. Hádam je to až nemožné. Ale nemusí to byť výnimočné, len naozaj dobré a správne načasované. 

Končí nám festivalová sezóna, máš nejakú zaujímavú príhodu z posledného turné?
Môžem ti porozprávať jednu príhodu z posledného vystúpenia jednej našej šnúry. Bolo to v Nemecku a mali sme vokalistu, ktorý nám vypomáhal so sprievodnými vokálmi, keďže náš hudobník, ktorý sa o tieto veci bežne stará, bol chorý a nemohol spievať. Pred týmto posledným vystúpením ochorel aj náš spevák a doktor povedal, že jednoducho nemôže vystupovať. Ale koncert sme odohrať chceli a tak sme tomu chalanovi, ktorý mal na starosti sprievodné vokály povedali, že dnes bude hlavným spevákom. Celý deň sedel a skúšal si texty a bol veľmi nervózny. Keď sa vystúpenie začalo, naši fanúšikovia boli na začiatku samozrejme veľmi prekvapení. Ale potom prišli na to, že sa vlastne dívajú na úplne jedinečný koncert Sabaton. Nový spevák mal úplne iný hlas ako Joakim, keďže je typom tradičného heavymetalového speváka s vysokým rozsahom. Takže to znelo naozaj zvláštne. Christian, to je jeho meno, povedal niečo ako bolo vo filme Rockstar: „Vyrastal som s plagátmi týchto chalanov na stenách, teraz som jedným z nich!!!“ (smiech) Bolo to naozaj zábavné. Ale ešte zábavnejšie bolo, keď ľudia za nami chodili po vystúpení a povedali nám, že to bolo po prvý raz, čo nás počuli, naozaj sa im to páčilo a páčil sa im aj náš spevák. Niektorí z nich si kúpili aj CD. Myslím, že keď si ho na druhý deň pustili, asi našu kapelu ani nespoznali!

Chcel by si na záver niečo dodať?
Pokojne si sťahujte naše songy. Nenazývam to krádežou, nazývam to marketing. Ale potom dúfam, že vás namiesto toho uvidím na turné, pretože živý koncert Sabaton si nikdy nemôžete stiahnuť. (smiech)