Trnavčan Martin Matiašovič stvoril na slovenské pomery nevídané dielo, plné originálnych myšlienok a nápadov. Na pomoc si zavolal známe metalové mená, využil množstvo nástrojov, dychové kvinteto aj rôznych spevákov. O tom, ako vznikal album a kde berie inšpiráciu, si môžete prečítať v tomto rozhovore.

Aké máš zatiaľ ohlasy k albumu?

Ohlasy boli doteraz veľmi rôznorodé, pohybovali sa od „album roka“ po „gýčové“. Oficiálne recenzie webových magazínov sa točili všetky okolo výsledného bodovania 5/10, v zmysle, že metalové skladby (čo je približne polovička albumu) zabodovali a tie nemetalové nie. V jednej recenzii dokonca autor článku napísal, že nemetalové skladby som tam dal len preto, lebo už som nemal dostatok materiálu a že to je v podstate EP štyroch metalových pesničiek s pridanými dalšími zbytkovými skladbami, pre ktoré som nemal iné použitie. Táto výpoveď ma veľmi pobavila, nakoľko by nemohla byť ďalej od pravdy. Album je presne taký, ako som ho od začiatku naplánoval, navyše som už v čase nahrávania mal dostatok (viac-menej čisto metalového) materiálu na najmenej jeden ďalší album. Výsledne by sa dalo povedať, že ľudia album buď milujú, alebo nenávidia, čo ma celkom teší, lebo umenie by malo provokovať, pohnúť človeka k zamysleniu a to sa zrejme podarilo.

Aké všetky nástroje môžeme na albume počuť?

Na albume zaznievajú priečna flatua, hoboj, klarinet, basklarinet, fagot, lesný roh, husle, viola, bicie, elektrická gitara, akustická gitara, bezpražcová basgitara, oud, elektrický klavír, akustický klavír, bicie, čo sa týka spevu, sú tam growly a ženský spev. Zopár samplovaných nástrojov: zvonkohra, violončelo, kontrabas, tympany...snáď som nič nevynechal.

Pár slov ku všetkým hudobníkom z albumu, ako si ich oslovil, ako sa s nimi pracovalo?

Budem postupovať chronologicky: najrpv som oslovil bubeníka Marca Dzierzona, ktorého som poznal z kapely CENTAURUS-A, väčšina ľudí ale bude poznať skôr DEW-SCENTED alebo ALMANAC, v ktorých hral. Dá sa povedať, že jeho práca bola, čo sa týkalo prístupu, najprofesionálnejšia zo všetkých. Pracoval absolútne spoľahlivo, dodržal každý deadline. S Linusom Klausenitzerom (OBSCURA, ALKALOID, NONEUCLID) som pracoval ako s druhým. Linus bol trochu menej spoľahlivý v tom ohľade, že nahrávky mi poslal asi o 2 týždne neskôr, ako bolo dohotnuté, na druhej strane bol veľmi milý, do konca mi dal „študentskú zľavu“. Navyše som mal pocit, že jeho práca najviac pozdvihla kvalitu hudby. Ako tretí sa zapojil Tom „Fountainhead“ Geldschläger (ex-OBSCURA, PITTS MINNERMAN PROJECT ...), ktorý album mixoval, mastroval, podieľal sa na produkcii a nahral hosťovské sólo na oude. Keď som počul to sólo po prvý krát, mal som slzy v očiach – bol to teda taký najmagickejší moment, on má tú schopnosť spontánne vystihnúť a umocniť ideu, ktorá v hudbe, alebo v podklade, s ktorým pracuje, už je. Ak ho mám porovnať s prvými dvomi, tak on je viac umelec a oni viac remeselníci. Približne v rovnakom období som oslovil Mikołaja Suchanka, poľského jazzového a klasického klaviristu, ktorý študuje so mnou v Drážďanoch na výške. Už keď som spomenul „umelca“, tak tento bol s odstupom najväčší zo všektých, ktorí sa podieľali na albume, alebo ako povedal Fountainhead:“..nepoznám ho, ale znie, ako keby mal inšpiráciu vpustenú priamo do žily ako infúziu...“ James Dorton, spevák z BLACK CROWN INITIATE, zas podal asi najemocionálnejší výkon zo všetkých, aj s ním som bol veľmi spokojný. Christina Rotondo, britská speváčka, ktorá zaznela na skladbe „As Life Awakens“, pracovala tiež spoľahlivo čo sa týkalo termínov, aj výkon ako taký sa mi páčil a jej farba hlasu dobre pasovala k nálade skladby. Avšak, žiaľ, ľudsky sa zachovala otázne, lebo sa nenahrala ideálne (premenlivé odstupy a uhly od mikrofónu medzi jednotlivými take-mi, čo spôsobilo rozdielnu ekvalizáciu take-ov), čo napokon nechcela uznať a priznať, a teda ani opraviť, takže som skončil s nie úplne profesionálne znejúcou nahrávkou, s ktorou sa dalo len obmedzene pracovať pri mixovaní. Spomeniem ešte dychové kvinteto HARMONIA NOVA a jeho členov: Majka, Betka, Maťo, Barny a Nika, kamaráti a známi z môjho obdobia na Konzervatóriu v Bratislave, boli super a som im veľmi vďačný, že sa podujali nahrávania.

Ako vyzeralo komponovanie hudby? Zaujíma ma najmä proces.

Inšpirácia u mňa prichádza z dvoch hlavných „prameňov“. Jedným je nejaký nový prvok, o ktorom sa dozviem, môže to byť nový teoretický poznatok alebo koncept, nový súzvuk, alebo melodický pohyb, s ktorým potom na nástroji (väčšinou gitare alebo klavíri, niekedy na lesnom rohu) experimentujem a z ktorého niečo vyrastie. Druhým prameňom je, nazvem to tak metafyzicky, vnuknutie. Za vnuknutie považujem nápad, ktorý sa zrodí akoby z ničoho, pri nejakej mimohudobnej činnosti. Potom musím rýchlo utekať k nástroju a skúsiť ho nájsť a nahrať, alebo, keď som vonku na ulici, ho „nasketujem“ na telefón, tak vzniklo napríklad intro pesničky „Thrilled for the Brawl“. Prichádza to len sem-tam a neviem to ovplyvniť.
Takto vzniknú hlavné nápady, ktoré potom rozvíjam tiež dvojakým spôsobom: buď „mechanicky“ t.j. pomocou teoretických poznatkov z hudobnej kompozície ako motivická práca, spájanie viet atď., alebo si ten nápad prehrávam v hlave a niekedy, keď sa pošťastí, mi v hlave ten nápad potom hrá ďalej a pokračuje a to sa snažím potom zapísať, alebo nahrať.

Ako vyzeralo nahrávanie albumu?

Jednotlivé nástroje boli nahrávané u toho-ktorého hudobníka v jeho domácom štúdiu. Ja som nahrával elektrické gitary v Drážďanoch, lesný roh a akustickú gitaru v Trnave v štúdiu „Pod Povrchom“. Dychové kvinteto sme nahrávali v štúdiu bratislavského Konzervatória.

Pár slov k obalu albumu...

Robil ho blízky kamarát Roman Šuterík. Jeho jedinou predlohou bola hudba, ja sám som mu nechal úplne voľnú ruku. Čiže ten výsledok odzrkadľuje jeho dojem z hudby, pretlmočený do vizuálnej podoby. Má veľa prienikov so samotnou hudbou. Jedným z nich je použitie sekundárnych a terciárnych farieb, čo evokuje istú hĺbku a prepracovanosť hudby (na rozdiel, mnohé logá prvoplánovejšej a prostejšej hudby používajú primárne farby). Ďalej fakt, že to je line art (obrázok má konkrétne linky), odráža priezračnosť a konkrétnosť mixu. Motív a celkový dojem obrázku su jasné, svetlé a pozitívne, čo zase odzrkadľuje text. Napokon na ňom vidíme stvorenie, ktoré sníva – čo je priamou reprezentáciou názvu projektu. Podľa mňa, sa mu podaril geniálny kúsok, ja som nadmieru spokojný.

Ako vznikol názov SHAPED IN DREAMS?

Osobne názvy vo všeobecnosti vyberám veľmi starostlivo. Nad týmto som rozmýšľal asi aj pol roka pred tým, ako som začal nahrávať. Názov musí byť pre mňa vizuálne, ako aj významovo zmysluplný a previazaný s hudbou. Chcel som niečo, čo nenaznačuje žiadny žáner. Spojitosť s obsahom albumu a názvom je viacvrstvová, jednak je samotná hudba presne taká, akú som si ju v snoch (predstavách) vytvoril, potom som vždy sníval o tom, vydať hudbu. Ďalej sa viaže aj na texty, ktoré majú motivačný charakter, snažia sa motivovať k tomu nasledovať svoje sny.

Ako dlho vznikal tento album?

Prvá skladba, ktorú som pre tento album napísal, bola Mere Illusion a bolo to približne v roku 2016, možno aj skôr. Nahrávanie bolo ukončené v máji 2019, takže tie 3-4 roky.

Niektoré skladby vôbec nie sú metalové, nemáš v pláne vydať aj čisto nemetalový album?

Zaujímam sa o hudbu vo všeobecnosti, komponujem už roky v rôznych štýloch. Na Slovensku som komponoval hudbu pre ohňové šou, trailery, vážnu hudbu pre kompozičné večierky a koncerty na konzervatóriu, tance a pesničky v stredovekom štýle a pod. Posledná úplne nemetalová skladba, ktorú som skomponoval, bola jedna časť sonáty pre lesný roh a klavír. Možno si niekedy nahrám album s klasickými kompozíciami, to by bol možno taký čistý, nemetalový album. Ale okrem toho bude na mojich počinoch zrejme stále metal zastúpený v nejakej podobe.

Album začína krokmi a príchodom do nejakej miestnosti, prečo práve takéto intro?

"A Vault Roamed by Memory" som komponoval podľa scénky, ktorú som si vymyslel. Ide tam o tuláka, alebo pátrača, človeka, ktorý niečo hľadá, ktorý za niečím ide, čo nevie konkrétne pomenovať. Kráča niekde hlboko v lese, necháva sa viesť intuíciou a natrafí na komoru. Vzduch a celková atmosféra vo vnútri komory sú ťažké a nabité energiou – spomienkami. Tieto sa pomaly nazberávajú a zhmotňujú, až napokon vyústia do podoby premietnutia príbehu – zbytku albumu. Keď by si človek prečítal pozorne texty a názvy, našiel by prepojenia a do určitej miery aj náväznosť, čiže v určitom zmysle je to aj koncepčný album.

Ku skladbe „Mere Illusion“ si natočil klip v štýle guitar-playthrough, prezradíš nám o ňom niečo viac?

Klip som natáčal s Maxom Bollowom, ktorý mi robil aj všetky fotky. Natáčali sme v Drážďanoch pri rieke Labe, na druhom brehu oproti jednému z kaštieľov, ktoré su popri Labe postavené. Dosť intenzívne som sa na natáčanie pripravoval, aby to bolo čo najautentickejšie, ale nakoniec fúkal vietor, pocitovo bola dosť veľká zima a mal som strašne skrehnuté prsty, som rád, že nie je počuť, čo som tam v skutočnosti pohral :D

Ako dlho si vymýšľal sóla k tejto skladbe?

Asi máš na mysli tú jednu pasáž, ktorá tam zaznie trikrát, kde z gitár hrá len sólová gitara. Tú som vymyslel, keď som chcel vymyslieť niečo, kde použijem otvorené struny na gitare, lebo to som predtým moc nerobieval. Nakoniec vzniklo z toho také „pseudobarokové perpetuum mobile“...ale netrvalo to dlho, možno 20-30 minút, harmonicky sú to veľmi štandardné a jednoduché postupy.

Ďalší zaujímavý klip je k skladbe „Fire Within“, ako vznikol?

V prípade tohto klipu som kontaktoval ruskú spoločnosť VFX umelcov Black Sheep Media. Napísal som im pár nápadov a predstáv o motívoch a farbách, poslal nejaké materiály a nechal ich robiť. Potom mi poslali prvý návrh, ten som odobril a dokončili to.

Kde čerpáš inšpiráciu?

Inšpiráciu čerpám z vecí, s ktorými sa dennodenne stretávam. Môže to byť hocičo, niečo, čo sa ma dotkne, čo na mňa zapôsobí, niečo v prírode, na ulici v meste, ale aj v obchode pri nákupe. Z hudby, filmov, kníh…vlastne zo všetkého. Myslím si, že keď je človek otvorený, zvedavý a všíma si maličkosti okolo seba, tak ho môže inšpirovať všetko. Sú to maličkosti v bežnom živote, ale samozrejme aj väčšie zmeny. U mňa napríklad prišla veľká a dlhodobá vlna inšpirácie po tom, ako som sa presťahoval zo Slovenska do Drážďan. V tom období som napísal väčšinu albumu a textov.

Tvoje hudobné vzory?

Z metalovej hudby hlavne kapely MEGADETH, ALICE IN CHAINS, DARK TRANQUILLITY, IN FLAMES. Ojedinelí gitaristi Tom „Fountainhead“ Geldschläger, Marty Friedman, Chris Poland, Chris Broderick, Rusty Cooley. Z klasických skladateľov J.S.Bach, L.v.Beethoven, Robert Schumann, Ch.V. Alkan, Eugen Suchoň.

Ako často a akú hudbu počúvaš?

Hudba znie okolo mňa od rána do večera. Veľkú časť dňa hrám, alebo cvičím na lesnom rohu, tam sa jedná vždy o vážnu hudbu. Okrem toho keď sa presúvam, pri behaní a keď som doma - vždy mám pustenú hudbu. Všetko od Amy Winehouse, THE KNIFE a QUEEN cez Duke Ellington, Pat Martino a Greg Howe po NECROPHAGIST, MESHUGGAH, alebo THE DILLINGER ESCAPE PLAN.

Aké kapely by si našim čitateľom odporučil vypočuť?

Uvediem zopár neznámych kapiel, ktoré si myslím, že by malo poznať viac ľudí. Patria medzi moje obľúbené: CENTAURUS-A (album Side Effects Wanted), ILLNATH (albumy Cast Into The Evil Fields of Pleasure, Second Skin of Harlequin), GEODA (Firebreak), HATEFORM, FOUNTAINHEAD (Reverse Engineering), WORMWOOD a fusionové kapely OHM (album Circus of Sound) a BRETT GARSED (Big Sky).

Ako si sa dostal k hudbe?

Keď som mal šesť rokov, prehlásil som, že chcem hrať na lesný roh, tak ma rodičia dali na ZUŠku v Trnave, kde som začal na zobcovej flaute a neskôr prešiel na lesný roh.

Čo hovoríš na miešanie metalu s inými štýlmi?

Myslím si, že hocijaký žáner vydrží v „čistej podobe“ len niekoľko rokov, alebo albumov, potom musí začať napredovať, lebo sa začne opakovať, začne nudiť a zanikne. Nakoniec, čo je metal v čistej podobe? BLACK SABBATH, JUDAS PRIEST, alebo METALLICA? Všetko je predsa v pohybe, všetko plynie. To, čo stagnuje, zanikne. Nové vplyvy a nápady sa dajú priniesť len z vonku. Niektoré sa ujmú, iné zase nie. Celkovo myslím, že zmysel označovania a zaraďovania hudby do žánrov, má opodstatnenie len pre organizáciu, archiváciu, štatistiku, marketing atď...so samotnou hudbou to nemá nič spoločné. Ale keď už mám to slovo použiť, tak miešanie žánrov je nevyhnutné pre ďalší vývoj hudby. To sa netýka iba hudby, ale všetkého, to predsa vedeli najneskôr už starí Gréci, vývoj je podstata prírody, sveta.

Čo si myslíš o slovenskej metalovej scéne? Čo ťa na nej teší a naopak čo ťa na nej hnevá?

Musím sa priznať, že za posledné 4 roky som slovenskú scénu príliš nesledoval. Keď som žil na Slovensku, chodili sme viac-menej pravidelne na koncerty domácich kapiel. Väčšinou som však býval sklamaný. Chýbala mi nápaditosť, originalita a vysoká kvalita. Pozitívne mi ostali v pamäti koncerty MORNA, FRESH OUT OF THE BUS a výkony jednotlivcov: Mesko z FROZEN BLOOD je podľa mňa jeden z najlepších metalových spevákov na scéne, ako aj Syønix Chladnokrv Khalt. Pred nedávnom som si vypočul pesničku „Zbojnícke Móresy“ od ČADu a CATASTROFY, tá ma veľmi potešila. Pripomenula mi v istom zmysle snaženie národných umelcov Eugena Suchoňa a Jána Cikkera. Ocenil som na nej použitie ľudových prvkov, autentickosť, dobrý vkus a kvalitu. Napokon spomeniem jednu mladú kapelu, ktorá ma prekvapila svojim experimentálnym prístupom a to LABURNUM DIVER.

Aké sú tvoje hudobné plány do budúcnosti?

Mám pred sebou ešte jeden a pol roka magisterského štúdia v Drážďanoch, budem sa snažiť spraviť konkurz do orchestra. Popri tom vždy skladám, od septembra 2019 pracujem na novom projekte, chystám aj ďalší album SHAPED IN DREAMS, k tomu mi ale chýba rozpočet a pohrávame sa aj myšlienkou oprášiť a vydať niečo z tvorby našej starej kapely INCENTIVE na Slovensku.