Death metalovo-deathcorová mašina so šiestimi kolesami z Tenesee je každým rokom silnejšia a silnejšia. Získava aj stále viac pozornosti a slávy. Ak si pustíte aktuálny album „A New Era of Corruption“, je vám jasné, že je to zaslúžené. Bol som teda veľmi rád, že sa mi podarilo na viedenskej zastávke ich turné odchytiť gitaristu Zacha Householdera na niekoľko otázok o jednej z popredných kapiel novej extrémnej vlny. 

Ako to zatiaľ ide na turné? Udiali sa zatiaľ nejaké špecificky pozitívne alebo negatívne veci?
Turné ide zatiaľ výborne. Začali sme vo Veľkej Británii a koncerty tam sú pre nás zvyčajne veľmi úspešné. Neviem, možno je to spôsobené celou tou vecou okolo nášho názvu (pozn. aut.: Whitechapel je názov londýnskej štvrte, v ktorej Jack Rozparovač vraždil svoje obete), ale fanúšikovia sú tam vždy vynikajúci. Nekoncertovali sme v Európe doteraz až tak veľa, takže ľudia sa vždy tešia, sú nabudení. Nič konkrétne by som nevypichol. Celé turné ide zatiaľ bezproblémovo.  

Navštívili ste niekedy Whitechapel?
Áno, niekoľko krát sme tam zavítali. Samozrejme, nie je to nič extra špeciálne, je to proste časť mesta, ale má to pre nás určitú špecifickú atmosféru. Sme však radi, ak môžeme vidieť čokoľvek iné ako USA. 

Čím vypĺňate svoj voľný čas počas turné? Cvičíte? (pozn. aut.: V Arene, kde sme robili rozhovor, práve partia hudobníkov dvíhala činky a prevádzala rôzne zvláštne a zaujímavé cviky.) 
Áno, aj to. Keď sme boli na turné s JOB FOR A COWBOY v USA, naučili nás množstvo zaujímavých cvikov, čo je fajn. Udrží to tvoju myseľ na chvíľu preč od turné a zachráni ťa to od toho, aby sa s teba stala lenivá sračka (smiech). Cvičenie a internet sú veci, ktoré nám najčastejšie zabíjajú čas. A tiež sa snažíme zdriemnuť si vždy, keď sa to dá. Keď sa potom vrátim domov, najmä bicyklujem. Robím tiež zvukového technika, aby som si zarobil nejaké peniaze navyše a snažím sa byť samozrejme čo najviac s rodinou a priateľmi.

Je v tvojom živote nejaký koncert, ktorý ti naozaj utkvel v pamäti kvôli tomu, že sa tam udialo čosi ozaj netypické?
(smiech) Bolo ich viac, ale jeden je naozaj pamätný. Bolo to vtedy, keď sme mali počas Summer Slaughter Tour pred niekoľkými rokmi deň pauzu od turné a koncertovali sme s THE BLACK DAHLIA MURDER a DESPISED ICON. Hrali sme svoj set a zrazu sme uvideli chlapíka, ktorý sa snažil vyštverať na pódium. Prestali sme hrať, lebo sme si mysleli, že má nejaký záchvat. Vytiahli sme ho hore a až vtedy sme si všimli, že niekto s ním dvíha aj jeho invalidný vozík. Tak sme ho teda vytiahli a zistili, že je neskonale ožratý. Vzal Philovi mikrofón a začal niečo bľabotať. Nerozumel som poriadne, čo hovoril. Zachytil som len „moshing“ a „decká, ste banda idiotov“. No a celý zvyšok nášho setu sa proste vozil na jeho kresle hore-dole poza nás (smiech). Keď som sa na neho pozrel ku koncu koncertu, všimol som si, že zaspal (smiech). 

Na vašom novom albume je počuť viac progresívnych momentov. Variabilnejšie melódie, použitie akustických gitár. Je to niečo čo by ste chceli robiť s vašou hudbou? Pridávať  do nej menej typické momenty?
Aj v budúcnosti budeme určite naďalej využívať aj občasné akustické pasáže a rôzne melódie, keďže tie pridávajú piesňam vlastný život. Keď počúvam hudbu a objaví sa tam melódia, vždy ma to do toho viac vtiahne. Čo sa Philových vokálov týka, určite nebudeme pridávať do našej hudby normálny spev. Nie je to náš štýl, aj keď proti tomu vo všeobecnosti nič nemám. Ale napriek tomu skúša nové veci a na novom albume budú aj nejaké pasáže v štýle GOJIRA, Teda, je to stále rev, ale znie to takmer ako keby bol v tónine. Neviem, ako to robí, ale znie to dobre. Takže len takéto drobnosti. Často prichádzame s týmito nápadmi priamo v štúdiu. 

Prečo ste sa rozhodli pomenovať album po verši z vášho textu k piesni „Possession“ z predchádzajúceho albumu?
Phil sa snažil udržať určité prepojenie medzi albumami. V našom žánri je celkom ťažké nejako pretnúť tému, ktorej sa venuješ. Phil je kreatívny v oblasti textov a zaoberá sa zaujímavými témami. Takže myslím, že vzal ten názov z minulého albumu aby udržal smer, ktorým sa myšlienkovo uberá aj tento. Aj keď to nie je koncepčný album, keďže každá pieseň má svoje vlastné východisko. 

V textoch sa objavujú myšlienky blasfémie, nesmrteľnosti, spojenia človeka so strojom a temnej budúcnosti človeka. Prečo sú pre vás tieto témy zaujímavé? Naozaj si myslíš, že budúcnosť človeka je na tom tak zle? 
Úprimne, a Phil to s nami zdieľa tiež, ako cestujúci hudobníci vidíme pomerne veľkú časť sveta a musím povedať, že je tu obrovské množstvo hrozných ľudí. Myslím, že každého musí aspoň občas naštvať, keď vidí v akom stave spoločnosť je. Stačí sa pozrieť na nejaké reality show a vidieť ľudí, ktorí sa tam chovajú ako úplní idioti. Ak sú tí ľudia naozaj takí, tak je to ozaj smutné. Nemyslím si zase, že náš pohľad na ľudí je nejaký desivý, len jednoducho nás neteší to, ako to vyzerá. Tak sa cítime, nesnažíme sa byť silou mocou negatívni, ale sú to proste témy, ktorým sa venujeme. 

Doteraz ste každý album nahrali s iným producentom. Je pre vás dôležité mať za mixpultom vždy iného človeka? Budete v tomto pokračovať aj do budúcnosti?
Bavíme sa o tom. Rozmýšľali sme o tom, že sa vrátime k Jasonovi Suecofovi. Celkom sme si na neho zvykli a cítili sme sa s ním príjemne. Rovnako to bolo ale aj s Johnym Feyom pri „This is Exile“, no dostali sme ponuku od Suecofa a on pracoval s množstvom kapiel, ktoré máme radi, tak sme to skúsili s ním. Zatiaľ si stále nechávame možnosti otvorené. Chceli by sme možno vyskúšať niečo nové. Ja osobne si myslím, že naše doterajšie albumy znejú dobre, no chcel by som nahrať album, pri ktorom si konečne poviem: „Toto je zvuk WHITECHAPEL. Takto to má znieť.“ Som celkom vyberavý, veď som hudobník. Chcem, aby tam bola poriadna stena gitár, aby to bolo zúrivé. Možno niečo na spôsob vyznenia THE TONY DANZA TAPDANCE EXTRAVAGANZA, kde je cítiť to množstvo energie za tým. Nemám rád sterilne znejúce veci. Stále hľadáme niečo takéto, takže aj keď Suecof je vynikajúci, ak nájdeme niekoho, kto by nám mohol vyhovovať viac, vyskúšame to s ním. 

Nie je to problém zladiť názory šiestich hudobníkov pri skladaní nového materiálu? Ako riešite rozdiely alebo prípadné konflikty, ktoré pri tom vzniknú? 
Nejaké to hašterenie sa vyskytne. Tak to proste chodí. Teraz sme už zvyknutí robiť to, na čom sa zhodneme všetci. Každý môže priniesť čokoľvek, zmeniť čokoľvek, ale ak to zvyšní piati chcú inak, tak to bude. Myslím, že už sme v bode, v ktorom dokážeme akceptovať nápady všetkých a skúšať ich. Ak ale niečo nepasuje, vrátime sa späť k tomu, ako to bolo pôvodne. Niekedy je to síce únavné, ale tak to jednoucho musí byť, keď máš v kapele toľko ľudí. 

Chcel by som vedieť, či máte nejakú víziu, alebo cieľ, ktorý chcete s vašou hudbou dosiahnuť? 
Chcem dosiahnuť niečo, čo vyniká, a myslím, že to je aj prípad nás všetkých. Boli sme zaradení do deathcoru. A áno, je fajn mať názory a žánre, ale deathcore má ako keby určité pravidlá a my sa ich nechceme držať a ničomu sa prispôsobovať. Chceme dosiahnuť to, že budeme zapamätateľní. Chcem, aby si si pospevoval náš riff po tom, čo odídeš z koncertu, alebo aby si si ho zapamätal po tom, ako si prvý raz pustíš album. Snažíme sa preto byť aj chytľaví aj o niečo iní a zvláštni a vyčnievať z radu čo najviac.  

Na vás, ale aj množstvo iných moderných kapiel často kydajú najmä fanúšikovia klasickejších foriem death metalu. Samozrejme najčastejšie na internete. Ako na to reagujete? Ovplyvňuje, alebo znervózňuje vás to nejako?
Raz som čítal jeden článok, ktorý hovoril o týchto ľuďoch, ktorí prinášajú všetku tu negativitu. A bola tam jedna veľmi pravdivá vec. Ak nedostávaš aj zlé ohlasy na to, čo robíš, nerobíš to dobre. Nech ide o čokoľvek, aj keď prídu negatívne reakcie, zároveň s nimi sú tu pozitívne. Nehnevá ma to, jednoducho cez to prejdem, niekedy sa na tom zasmejem. Nemôžeš nechať, aby ťa takéto maličkosti dostali. Možno keď sme začínali, bral som to viac osobne. Ale je to jednoucho tak, čím viac ľudí sa k tebe dostane, tým viac negatívnych reakcií získaš. Teraz ma to netrápi. Mám určite oveľa zaujímavejšie a dôležitejšie veci, o ktoré sa starám.