U.S. brutal death metal. Štýl tak veľmi obľúbený medzi vyznávačmi extrémnych hudobných odnoží. Snáď preto, lebo svojou brutálnosťou, agresivitou a zúrivosťou je na úplnom pokraji extrému. A aj v iných oblastiach života je to tak, že ľudia sa radi prikláňajú k niečomu hraničnému. Potom niet divu, že sa tento druh hudby rýchlo rozšíril ďaleko za hranice krajiny svojho vzniku a je pestovaný vo všetkých kútoch sveta. Ani Holandsko nie je výnimkou. Jednou z kapiel venujúcich sa tejto brutálnej rezanici v krajine tulipánov a veterných mlynov, je aj sextet, ktorý si hovorí ARSEBREED. Má v podstate štatút akéhosi All-Star-Bandu, keďže v ňom pôsobia členovia dobre známych bánd ako PYAEMIA, DISAVOWED a MANGLED. 

Debutový album tohto spolku nesie titul Munching The Rotten a vyšiel už pred dobrým rokom. Čo na ňom nájdeme? Bolo by čudné, keby som teraz (po prvom odstavci) napísal, že inštrumentálny rock... Samozrejme, že peknú porciu americkej zverskosti. Už od prvých tónov je jasné, že kapela je verná štýlovej ceste, ktorú si vytýčila a nemieni z nej uhnúť ani o milimeter. Gitary mastia husté sekačky, tremolo riffy a nechutne znejúce dvojhry. Všetko dosť rýchlo sa striedajúce avšak s jasným a nezakrývaným obdivom ku rannejšej tvorbe vynikajúcich DEEDS OF FLESH. Chybou je, že väčšinu času je tento vplyv až priveľký a ARSEBREED si vyslovene berú úplne charakteristické prvky tejto zámorskej smečky. Škoda. Zvuk je klasicky brutal-deathový, čiže nie príliš podladené gitary sú v špinavom zvukovom kabáte, bicie sú navýškované a nastredované (čo je v podstate dobre) a basa je výrazná. Čo je možno zmenou oproti klasickým postupom žánru, je občasné využitie gitarových sól, ktoré sú vždy príjemným spestrením. Využitie dvoch spevákov neslúži na zvýšenie rôznorodosti vokálnej stránky hudby. Proste Joey z PYAEMIA má brutálny hlas a Robbe K z DISAVOWED ešte brutálnejší. Väčší význam to má na koncertoch, kde je vďaka tomuto duu zvýšená intenzita vystúpenia.

Na záver teda konštatujem, že album Munching The Rotten by sa kľudne dal zaradiť do diskografie DEEDS OF FLESH, niekde do obdobia okolo Inbreeding The Anthropophagi. Samozrejme, tí ktorí presne takýto žáner zbožňujú a nejakou náhodou ešte o ARSEBREED sa teraz určite zalizujú a nevedia sa dočkať, kedy si túto nahrávku zadovážia. Ja osobne, (viem, že je to subjektívne) by som uvítal aspoň nejakú snahu po progresivite a snahe rozvíjať seba aj štýl a tak to hodnotenie nebude úplne skvelé, i keď v rámci štýlu a pre jeho pravoverných vyznávačov je toto dielo skutočnou bombou.