Za vznikom projektu ASINHELL je príbeh skupinky hudobníkov, ktorých vášňou je old school death metal. Hlavnou  postavou príbehu je Michael Poulsen, gitarista dánskych VOLBEAT. Počas písania materiálu pre ich posledný album "Servant of the mind" nazbieral niekoľko riffov, ktoré sa pre jeho kapelu nehodili. Počas ich amerického turné si zakúpil legendárny efekt HM2 od firmy BOSS, ktorý proces tvorby ešte viac urýchlil. Po návrate domov oslovil svojho suseda Mortena Hansena, či by si s ním nechcel zahrať v death metalovom projekte. Morten je inak bubeník RAUNCHY a túto ponuku prijal. Aj keď Michael v minulosti spieval v death metalovej kapele DOMINUS, mikrofón prenechal svojmu dlhoročnému priateľovi Marcovi Grewemu, spevákovi nemeckých MORGOTH. Takto vznikla základná kostra skupiny. Neskôr im v štúdiu pomohol Jacob Hansen na base a gitarové sóla pridal Flemming Lund (THE ARCANE ORDER).

Výsledkom ich snaženia je pocta starej death metalovej škole, ktorú reprezentovali kapely ako DEATH,  DISMEMBER, MORGOTH či BENEDICTION. Základom sú Michaelove gitarové riffy, ktoré ma veľmi príjemne  prekvapili. Aj keď neprinášajú žiadne nové prvky v rámci žánru, sú veľmi chytľavé a nápadité. Musím pochváliť aj gitarový zvuk, ktorý znie trocha inak ako väčšina švédskych nasledovateľov. Michael zrejme nenatočil všetky potenciometre na spomínanom efekte na maximum, ako sa to všeobecne odporúča. Jeho typické sfarbenie je tu prítomné len čiastočne a zvuk jeho gitary je masívnejší a plnší. Výrazným prvkom ich hudby je aj Marcov vokál, ktorý mi pripomenul staré nahrávky MORGOTH. Jeho farba hlasu je nezameniteľná a štýl spevu originálny. Dodnes považujem túto kapelu za nedocenenú a nerozumiem prečo sa výraznejšie nepresadili. Ale to je na inú debatu, poďme späť k ASINHELL. 

Ich skladby majú skvelú dynamiku, sú nabité energiou a fungujú hneď na prvé počutie. Stačí si vypočuť piesne ako "Trophies", "Desert of doom" či "Ultimate Sin" a ihneď pochopíte, odkiaľ fúka vietor. Skupina inak nahrávala album takmer naživo, aby sa jeho atmosféra čo najviac priblížila pôvodným nahrávkam z tej doby. 

Ak máte radi old school death metal z deväťdesiatych rokov, toto bude pre vás povinnosť. Nikdy som nechápal
úspech dánskych VOLBEAT, ale tejto hudbe plne rozumiem.