Hádajte, kto vyhral boj o oldschoolový trón?

Veľmi rád by som recenziu nechal v tomto stave, ale asi by to neprešlo. Tak ešte zopár viet – ASPHYX z holandského Oldenzaalu sú tu s cca sedemročnou pauzou štvrťstoročie a „Kladivo smrti“ je ich ôsmym dlhohrajúcim albumom. Nasledovník reunionového „Death... The Brutal Way“ prináša desať skladieb tejto európskej, kedysi k death/doom metalu radenej, ale v zásade old school deathmetalovej klasiky, ktorú si vďaka charakteristickým gitarám, tempám a nezameniteľnému charizmatickému ryku Martina Van Drunena s ničím iným nezmýlite (iste, spievalo tu aj pár iných ľudí a Martin nie je ani pôvodný hlas kapely, ale pre svet je v rámci ASPHYX zásadný on). Desať skladieb, vyše trištvrte hodiny hracej plochy, žiadne intrá a čačky, len ťažký, drsný, a často nemilosrdne uháňajúci death metal s originálnymi harmonickými a melodickými postupmi. Holandské kvarteto sa veľmi rozumne a úspešne drží svojho skladateľského vzorca – kratšie skladby sú rýchle nášupy so spoľahlivo vyhladzovacím efektom, pričom ako majstri starej maniery ASPHYX nikdy neklepú, a dlhšie kusy sú naopak drviaco valivé, často vyslovene pomalé a ťažké. Album sa začína dvoma rezačkami – „Into The Timewastes“ a „Deathhammer“, po nich valcuje „Minefield a v tomto duchu sa paľby a ťažoby striedajú až do konca albumu. Textovo to je typický ASPHYX – záhuba, temnota, smrť, prekliatie („We Doom You To Death“ je vcelku zábavná slovná hračka, odkazujúca aj na štýl, dodnes pripisovaný týmto klasikom) a zrejme aj história a vojny („Der Landser“). Ako sa sem dostal sršeň („Vespa Crabro) ťažko povedať, ide o jednu z tých „odpálenejších“ vecí. O zvuku a obale ani netreba mlátiť prázdnu slamu, album je u mňa dokonalý, preto je tu hodnotenie, aké som už tuším pár rokov nedal. Voľne podľa slov Martina van Drunena – Deathhammer, ako Kladivo smrti, je (fiktívnou) knihou, akou bolo stredoveké Kladivo na čarodejnice – návodom, ako má death metal vyzerať, ako vyhľadať tých, ktorí sa mu rúhajú, a ako s nimi naložiť, pričom ASPHYX sú sudcami a vykonávateľmi rozsudkov podľa knihy, ktorá nepozná termín „zľutovanie“.