Švédska death metalová ikona AT THE GATES vydala tretí comebackový album, celkovo siedmy v poradí. Na poslednej doske "To Drink From The Night Itself" ponúkli poslucháčom mix pôvodnej tvorby s minimom nových prvkov. Na novinke ich nájdete omnoho viac a niektoré sú dosť nečakané. Pri počúvaní prvých dvoch piesní si asi pomyslíte, že som sa zbláznil. Je v nich cítiť dravosť staršej tvorby a vyslovene v nich doznieva duch poslednej nahrávky.

Titulná skladba albumu však prináša o niečo prepracovanejšie štruktúry s mierne progresívnejším nádychom. Ozdobou tejto kompozície je výrazne melodická linka ovenčená skvelým rockovým sólom. So skladbou "Garden of Cyrus" prichádza výrazne odlišný AT THE GATES na aký som zvyknutý. Základný motív má jemne "voivodovský" nádych a  pokračuje v progrockovom štýle. Úplne iné melódie ozvláštnili opäť rockovým sólom a zaklincovali ich saxofónom. Neskôr sa v skladbách začnú objavovať orchestrálne prvky, čo som spočiatku tiež úplne nepobral. Postupne som si na ne ale zvykol a fungujú vcelku zaujímavo. Tieto prvky použili prvý krát na festivale Roadburn, kde zahrali špeciálny set s hosťujúcimi vokalistami a sláčikovými nástrojmi. Tie vdychujú skladbám temnú atmosféru, ale s ich využívaním to veľmi nepreháňajú, čo je dobre. Zároveň si zachovávajú v piesňach výrazné gitarové motívy, čo bola vždy ich silná stránka. No kombinujú ich s novými prvkami ako je to napríklad v skladbe "The Fall Into Time". Tá sa v polovici zmení na progrockovú jazdu so skvelou basovou linkou. Tento nástroj je v skladbách omnoho výraznejší ako tomu bolo v minulosti. Je to možno aj tým, že gitary nie sú vždy skreslené a preto sa basa viac tlačí na povrch.