Počas svojho prechodu farebným spektrom si Američania BARONESS postupne vydobyli veľmi solídnu reputáciu. Podarilo sa im to napriek tomu, že sa asi celú kariéru pohybovali v nadrozmernom sludgovom tieni MASTODON. Štvrtou zastávkou kvarteta je napriek všetkému farba fialová, a je zároveň aj prvým albumom, vydaným po veľmi nepríjemnej autonehode, ktorú si BARONESS, a hlavne frontman John Baizley odtrpeli.

Doteraz som nebol úplne schopný dostať sa s tvorbou BARONESS na jednu vlnovú dĺžku - možno aj z toho dôvodu ma úvod “Purple” takmer zmietol z nôh. Kontrast medzi tvrdou “Morningstar” a popovými klávesami “Shock Me” je príznačný pre celú dosku. Hrubé riffy, základ sludgu, sa menia na melodické linky, a tie Baizley a spol. rozvíjajú ešte viac svojím aranžérskym umom. Celistvé prelínanie tvrdosti a ne-metalovej melodiky je najväčšou devízou “Purple”, aj keď tej tvrdosti je naozaj pomenej. Podobne aj prepínanie medzi jednoduchými melódiami a technickejšími momentami.
Okrem skladateľského sa preto môže naplno prejaviť aj um muzikantský. Napriek novej rytmickej sekcii si BARONESS užívajú ohromnú zohratosť a dynamiku. To vidno v už spomínanej hojnosti voľnomyšlienkárskych, melodických pasáží. Podobne je na tom aj výborný Baizley - jeho spev neudiví rozsahom, ale nasadením a výborne zvolenými vokálnymi linkami určite. Na sludgovú škatuľku sú BARONESS až podozrivo chytľaví. V záverečnej „If I Had To Wake Up (Would You Stop The Rain?)“ to ilustruje mohutná harmónia použitej zvonkohry a Johnovho emocionálneho prejavu.
Jediná oblasť, v ktorej je cítiť stagnáciu, je zvuková produkcia, ktorá nepripomína metal. Gitary sú trochu tichšie, než je bežným zvykom, na úkor bubeníckej artilérie Sebastiana Thomsona (ktorého štýl občas nápadne pripomína Branna Dailora z... veď viete), klávesových doplnkov a spevu. BARONESS tak do popredia nepochybne stavajú harmónie pred tvrdosťou. Ani tých zopár agresívnych momentov však nemôže vyniknúť, pretože sú nahustené do dvoch, resp. troch piesní. 

Puristi by mohli namietať, že fialová metalovým albumom ani nie je, a asi by mali pravdu. Zvukových kontrastov by mohol mať tento album podstatne viac. Jednotlivé piesne sú dobre poskladané, ale nie prekvapivé. “Morningstar” je tá tvrdá, “Kerosene” technická, “Chlorine & Wine” zasá tá majestátna. Čím viac “Purple” počúvam, tým viac myslím na BEATLES (a to nie kvôli farebným paralelám), než na BLACK SABBATH. V kontexte Završuje sa tým však vývoj kapely smerom od tvrdého metalu k jednoduchšej a melodickej hudbe, ktorý začal už vydaním modrého albumu v roku 2009. 
V tomto ohľade je porovnanie s MASTODON naozaj namieste, a to najmä s ich poslednou - podľa mňa - nepodarenou doskou. Logika vývoja teda dodáva fialovej ešte jeden príjemný odtieň - prirodzenosť. Tá MASTODON už nejaký čas citeľne chýba. A v priamej konfrontácii je preto “Purple” o triedu lepšou nahrávkou. BARONESS prvýkrát zanechali svojich upachtených rivalov ďaleko za sebou vďaka svojej ľahkosti a umeleckému zameraniu. Nadšenie, efektívnosť, srdečnosť a harmónie. To všetko obsahuje fialov