Helmuth a spol. sú späť! "Conjuring The Dead" - názov novinky znie viac deathovo, než blackovo. Tak čo nám to naservírovali naši rakúski susedia BELPHEGOR, na svojom v poradí už desiatom albume?

CD nám ponúka prekvapivo až 10 stôp, no dĺžka už tradične nedosiahla 40 minút. Kto by čakal nejaké výraznejšie inovácie, či nedajSatan vybočenie zo štýlu, nech na to rovno zabudne. Za najvýraznejšiu „akože-zmenu“ možno považovať Helmuthov vokál. Na minuloročných koncertoch sa zdalo, že tento vtedy 44-ročný satanáš už moc nevládze škriekať a bola to zrejme pravda. Na novej doske sa takmer výlučne orientuje na growling, respektíve škreky sú prítomné len občas. BELPHEGOR hudobne neexperimentujú, hrajú si svoj blackened death metal, pričom počas kariéry prešli od „viac black“ ku „viac death“ a tak aktuálny Helmuthov hlas do ich terajšej podoby pasuje o to viac.
Inštrumentálnej zložke vládnu štandardne rýchle bicie obstarané Marthynom Jovanovićom, no ako to už býva zvykom, gitary ponúkajú rôznorodejšiu škálu riffov - okrem pílenia aj rôzne vybrnkávačky, vkusné melódie, sóla a nezabudlo sa aj na pár „clean“, respektíve akustických ("Rex Tremendae Majestatis") pasáží. Podľa bookletu sa okrem Helmutha na troch skladbách kompozične podieľal aj basák Serpenth.

Niekoľko hostí vypomohlo pri textoch, pár ďalších za mikrofónom - z tých známejších Attila Csihar vs. Glen Benton (v "Legions Of Destruction") a špeciálnu príchuť v "Lucifer, Take Her!" svojimi psychopatickými vreskmi dodáva Alexandra "Dollface" van Weitus…
Texty sú u BELPHEGOR asi najväčšie klišé, opäť teda očakávajte samú krv, mäso, oheň, S/M, smrť, 666, prítomnosť spomínaného Lucifera, pár latinských názvov, ale čuduj-sa-svete aj "plynovú masku" či "miazmatickú krvácavú penetráciu". BELPHEGOR si robia, čo chcú, majú v riti všetkých kritikov, Katolícku cirkev aj iný bordel, a ja im to nielenže verím, ale i kurevsky žeriem!