Napriek tomu, že recenzie by nemali obsahovať priveľa osobných výlevov, pri zhodnocovaní druhého albumu Britov BLACK SPIDERS si akosi nemôžem odpustiť spomienku na to, ako mi dovtedy neznáma (před)kapela jamuje na bluesovú „Meadow“ a zároveň plynule trhá genitálie. Nezabudnem ani na neustálu komunikáciu s publikom a milióny grimás. Vtedy som sa ani na moment nepozastavil nad tým, že ich stoner rock’n’roll vlastne nie je ničím novým na svete. Len berie zaužívané tvrdo kamenné a ťažko kovové štruktúry a zlieva ich do jedného amalgámu. A nepozastavujem sa ani teraz.

BLACK SPIDERS sú jednoducho tak šarmantným zoskupením, že aj keby sa vydali najnovšou cestou AVENGED SEVENFOLD a ich možno-nie-iba-mierneho vykrádania, bolo by im automaticky odpustené. Dávajú do svojej hudby totiž úplne všetko, čo v nich je a ich piesne sú nadmieru prepracované už na prvý posluch. Jednotlivé skladby, napriek celkovej priamočiarosti a hitovosti, pozostávajú z nemálo meniacich sa riffov, vokálnych liniek a iných vychytávok typu kravské zvonce, variácia na uspávanku alebo staré dobré blues. A do toho šarm. A irónia. “This Savage Land” je vlastne album plný rôznych pochutín, takou fajnovou rockovou bonboniérou. Forma je možno úplne tradičná, ale SPIDERS nemajú problém ozvláštniť všetky nutné miesta.

Základnou zložkou sú sabbathovské riffy v pekne zahúlenej, trošku podladenej forme. Ďalej je tu Peter „Spider“ Spiby a jeho spev, ktorý pripomína mladého Ozzyho po dvoch-troch rokoch lekcií spevu. BLACK SPIDERS ale znejú ako celok, ako jednoliata, hrdo vpred napredujúca kapela bez prerážajúcich individualít. Takáto uveriteľnosť je, spoločne so skladateľským umom, najsilnejšou devízou pavúkov.

Každá pieseň je, jako bolo naznačené, trochu iná. Kto preferuje mohutné kolosy, určite si obľúbi „Sleepy Demon“ alebo absolútny vrchol albumu – baladicko-zúrivej „Put Love In Its Place“, kde „Spider“ ukáže svoj rozsah. Spoločne s „Creatures“ obsahuje mierny závan grungeovej moróznosti. Zvyšok albumu prevažne udiera na tie priamočiare struny, dokonca o niečo viac, než v prípade debutového albumu. Lenže znova – komu by to vadilo, keď ide o hitovky, ktoré sa nespoliehajú na kolovrátkovité refrény. Aj po textovej stránke chytí „This Savage Land“ za uši. Veď čo už môže byť väčší rock’n’roll než text takej „Stick It To The Man“? I’m a revolutionnaire!

 BLACK SPIDERS sú teda viac alebo menej retro kapelou. Avšak to by bol příliš jednoduchý a odsudzujúci verdikt - ich schopnosť zložiť poriadnu skladbu, dôraz na detaily (viď nádherný obal) a humor ich hravo vykúpia z tak nebezpečnej kategórie. Veď rocková a metalová scéna je už tak stará, že sa môže pokojne obracať ku koreňom bez toho, aby to bolo trápne. Niekto by možno mohol povedať, že ísť cestou „úcty k staršiemu“ je komplikovanejšie, než hľadať niečo nové. Tak či onak, „This Savage Land“ je viac, než iba dôstojnou poklonou MOTÖRHEAD, BLACK SABBATH alebo AC/DC.  Je to taký album, po ktorom budete mať dobrú náladu.  Podobne, ako v ten spomínaný večer kapela, keď vyburcovala dav k jednohlasnému pokriku „Fuck you, Black Spiders!“