Ešte pred vydaním novinky od večne zadoomanej legendy CANDLEMASS sa na svetlo sveta dostala správa, že spevák Robert Lowe odchádza. Frontman s výrazným hlasom sa za posledných pár (úspešných) rokov stal jedným z definujúcich elementov zvuku kapely, ktorá sa rozhodla, že tento album bude ich posledným – aspoň nateraz. Podľa slov Leifa Edlinga to ale neznamená koniec. Zdá sa, že ide skôr o prvú vážnu generálku na labutiu pieseň.

Deväť piesní na „Psalms for the Dead“ zďaleka nie je prelomom alebo novou miazgou v pevne zakorenenom žánri, lenže to sa ani nedalo čakať. Sila nahrávky je inde – všetky kúsky sú bezpochyby klasický, dobrý doom metal, ale vždy s trošku odlišnou príchuťou a ideou. Ako dobrá ilustrácia nech slúži kontrast medzi „Dancing In The Temple (Of The Mad Queen Bee)“ a nasledujúcou „Waterwitch“. Prvá menovaná, vďaka trom sólam a trošku svižnejšiemu tempu hraničí s power metalom, tá druhá strieda drvivé riffy s veľmi pomalou Robertovou deklamáciou. A obidve piesne fungujú dokonale. Prirodzene, pomalé tempá a brutálne riffy dominujú, ale odbočiek od zavedenej formulky je tu akurát.

Na celej kolekcii si CANDLEMASS dali určite záležať a oproti minulému albumu „Death Magic Doom“ ide o hudbu vyrovnanejšiu. Možno by som sa rád opýtal na drobnosti, napríklad, čo mala znamenať dlhá hovorená pasáž, ktorá „Black As Time“ viac škodí, ako pomáha, ale inak sa nedá celková vyrovnanosť dosť vynachváliť. „Psalms for the Dead“ nie je len nejaké remeslo, to je stabilne špičková, dizajnová kvalita. Asi nie je náhoda, že CANDLEMASS pochádzajú z rovnakej krajiny, ako IKEA.

Zo Švédska síce nepochádza Robert Lowe, ale nedá sa nespomenúť jeho výkon. Zlovestný čistý spev aj svojský agresívny krik sú pre efektivitu CANDLEMASS stále rovnako cenné. Podobne sú na tom aj klávesy. Tie majú tentokrát viac priestoru a sú použité správne – neprebíjajú riffovú stenu ani rytmiku (mimo výborných hammondov v „Siren Song“), ale fungujú ako sprievodná melodická zložka. Vďaka tomu je zvuk plný, kompletný.

Jednoduchý záver - „Psalms for the Dead“ je výborný album, ktorý neprináša nič nové, pretože to staré je stále relevantné. Zvlášť by sa dal odporúčať nováčikom v oblasti doom metalu, pretože je prístupný a určite nie jednotvárny. A Robert Lowe? Ja už som obetoval tri panny a všetok dobytok na okolí, aby vznikol ďalší album jeho domovských SOLITUDE AETURNUS. Jeho európska kapitola je uzavretá so všetkou gráciou. Rovnako, ako štúdiové pôsobenie CANDLEMASS.