Piati členovia tejto kapely sa na skúšky zliezajú z troch austrálskych spolkových štátov a čo na nich hrajú, je pomerne jasné už z názvu albumu. Ten parafrázuje názov carcassovskej klasiky, ale hudobnú úroveň tejto necelej polhodinky grindovania veľmi nevystihuje. Namiesto „symfónie mdlosti“ kapela servíruje veľmi výživný grindcore v jeho najčistejšej forme z prelomu 80. a 90. rokov, ale s oveľa lepším zvukom nabrúsených gitár, buldozérovej basy a slušne uháňajúcich bicích. Hutné a energické znenie hudby dopĺňajú dva vokály, dominantnejší je tu skôr výškový rev a škrek, občas podobný tomu na debute amerických Brutal Truth, a tomu sekunduje hĺbkový hukot. Celkovo tento duet zloby a pekla znie mimoriadne agresívne, čo sa do energickej a drsnej hudby, odohrávajúcej sa hlavne v rýchlych a klepačkových tempách, hodí úplne najlepšie. Občasné valivejšie úseky tu rozhodne nie sú na to, aby si oddýchla kapela, prípadne poslucháč, ale na to, aby tento zvukový teror vyznel hrozivejšie a aby návrat k besneniu zabolel ešte viac. Gitarové riffy sú grindovo jednoduché, ale účinné, pokiaľ by ste chceli nejaké melódie a harmónie, tak si skočte do Švédska, takí Splitter váš smäd po týchto veciach uhasia dokonale, toto je však drvenie pre tých, ktorých berú skôr spolky ako Phobia, Terrorizer (prvý album) alebo Agathocles. A pri všetkej priamočiarosti sa v nadupanej hudbe CC nájdu aj také ozdoby ako sóla, niektoré by sa uživili v cruste, ale iné sú vyslovene metalové.

Debutový album Austrálčanov, ktorí za 11 rokov existencie doteraz vydávali splity a EP, nesvedčí o túžbe obrábať pôdu v žánri neoranú, ale o chuti hrať nefalšovaný a žánrovo pomerne čistý grind core a dá sa povedať, že sa to kapele podarilo stopercentne. Hudobne zdatný, energický a presvedčivý nárez má na takejto úrovni svoje čaro a opodstatnenie aj napriek tomu, že neprináša nič doteraz nepočuté. Dobre zvládnutá tradícia však býva viac, než kostrbaté pokusy o experimentovanie. Takto treba k tejto „symfónii“ pristupovať. Ortodoxní grinderi si mľasknú celkom určite, milovníci metalových rúbaníc naprieč štýlmi to budú mať v závislosti od vkusu zložitejšie.

Zvládnutú hudobnú a zvukovú stránku dopĺňa štýlový komiksový obal. Texty na ňom nenájdete, internet ako textovú inšpiráciu lakonicky uvádza „violence“, myslím, že niečo na tom bude, romantický večer pri sviečkach vo vás táto hudba evokuje asi ťažko, skôr sa vynorí niečo ako „zombies zase útočia, pošlite viac policajtov, kurník, niekto prestrihol telefónne drôty...“