Po mimoriadne vydarených nahrávkach "The Anthropocene Extinction" a "Death Atlas" prichádzajú CATTLE DECAPITATION so svojím  desiatym albumom "Terrasite". Na spomínaných nahrávkach sa skupina žánrovo zastabilizovala a latku kvality zdvihla nebezpečne vysoko. Ich osobitý mix death metalu, blacku a grindu v sebe nesie beštiálnu energiu, ktorou ani teraz nešetrili.

Hneď v úvodnej skladbe "Terrasitic Adaptation" rozpútajú totálnu apokalypsu, ktorú predeľujú o niečo pomalšie pasáže. To dodáva  skladbe výraznú dynamiku, ktorá je v ich tvorbe ťažisková. Pravidelné striedanie tempa, ohlušujúce blastbeaty a dikcia spevu fungujú ako urýchľovače častíc v tomto pekelnom stroji. Veľkú pochvalu si zaslúži aj gitarové duo Josh Elmore a Belisario Dimuzio. Táto dvojica predvádza na albume majstrovské riffy a gitarové vyhrávky, ktoré neuveriteľným spôsobom kombinuje.
 

Najčastejšia poloha je samozrejme deathmetalová a grindová, kde sa predbiehajú v rýchlosti a technike. Kde tu vyrukujú aj s black metalovými vyhrávkami, ktoré spestrujú celkový prejav skupiny. Stačí sa započúvať do úvodu skladby "Sostalgia", ktorá v sebe nesie jednoduchosť a majestát. Samostatnou kapitolou je spev Travisa Ryana, ktorý patrí k najvýraznejším poznávacím prvkom ich hudby. Jeho hlasová paleta obsahuje  tradičné polohy ako growl, blackové škreky a agresívny scream. Jeho špecialitou je ale zvláštny mix melodického spevu a screamu, ktorý je absolútne jedinečný. Na prvé počutie to znie ako prehnané cez nejaký šialený efekt, ale on to dáva priamo zo svojho hrdla. Všetky tieto prvky kombinujú na sto spôsobov, čím vznikajú nekonečné variácie ich hudobného prejavu.

Pokiaľ by som mal porovnať ostatné nahrávky skupiny, tak aktuálna novinka asi najviac pokrýva okrajové póly ich štýlového rozhrania. Na jednej strane sú tu skladby ako "We eat our young", kde posúvajú hranice extrému na úplnú hranu. Na druhej strane tu nájdete pasáže, kde skupina naopak zvoľní a vytvára pokojné atmosferické pasáže. Najviac ich nájdete v záverečnej "Just Another Body", ktorá má melancholickú náladu. Skladba sa zaoberá duševnými chorobami a myšlienkami na samovraždu.
 

Celá nahrávka je potom venovaná pamiatke bývalého člena skupiny Gabe Serbiana, ktorý predčasne ukončil svoj život minulý rok. Lyricky skupina pokročila od tém ako týranie zvierat a ničenie životného prostredia, pričom aj naďalej pokračuje v eko tematike. Na poslednom albume "Death Atlas" nechali vyhladiť ľudstvo a na novinke mu umožnili znova ožiť. Ich nová forma je podobná švábom, čo je samo o sebe silná metafora. Tieto tvory sú odsúdené prežívať na zničenej planéte, ktorá má od raja veľmi ďaleko. Jedného z nich znázorňuje aj obálka albumu, ktorá mi príde trocha divná.Ale rozumiem tomu motívu a uvedomujem si čo má znázorňovať, len je to mimo môj vkus.

CATTLE DECAPITATION natočili ďalšiu pôsobivú nahrávku, ktorá vyčnieva svojou originalitou a intenzitou. Porovnať jej kvality s poslednými dvoma albumami je pomerne zložité. Ja ich beriem ako tri rovnocenné nahrávky, ktoré reprezentujú tri rozdielne príbehy.