Súčasní DECREPIT BIRTH patria k špičke deathmetalových zoskupení vyznávajúcich náročné štruktúry skladieb a množstvo „prstolamných“ prvkov. Katapultoval ich dva roky starý a takmer dokonalý predchodca Diminishing Between The Worlds, ktorému by som s odstupom času hodnotenie (8,5/10) vylepšil minimálne o pol boda. A navyše, chalani prešli pod krídla mocných Nuclear Blast, takže aj to mohlo istým spôsobom pomôcť veľkej vlne očakávaní. Poďme sa pozrieť, ako sa s tým všetkým technici z kalifornského Santa Cruz vysporiadali.

Na spomínanom predchodcovi predviedli DB značný hudobný prerod, keďže ich úspešný debut ...And Time Begins (2003) bol viac-menej typickým príkladom hrubozrnného brutal death metalu klasického strihu. To bol veľmi pevný základ, na ktorý chalani nadviazali množstvom gitarovej ekvilibristiky, melodických vírov, pestrou hrou bicích a všetko to zaodeli do skladieb s progresívnou výstavbou. Táto forma ostala neporušená aj na Polarity, takže nový album začína presne tam, kde jeho predchodca skončil. Pravdaže, nejaké tie detaily sú hodné povšimnutia, ale o tom až neskôr.

Albumovú novinku uvádza rafinovaná gitarová vyhrávka, následne rázne šliapnutie do kopákov, aby sa všetko mohlo rozbehnúť v tradičných intenciách. (A Departure Of The Sun) Ignite The Tesla Coil je však atypickejším úvodom, keďže už v poldruha minúte sa po akustickej medzihre začína skladba zauzľovať, no zároveň si ponecháva nosný melodický motív a krásne vrcholenie. Výpravnejšia skladba na úvod prekvapila, hlavne ak si spomeniete na vír z pred dvoch rokov v podobe The Living Doorway.
Veľké veci sa však dejú takmer v každom momente nového materiálu. Súčasný album častokrát necháva spomenúť na tvorbu legendárnych Death z obdobia albumu Human, či neskorších počinov. Aj preto pôsobí novinka o niečo čitateľnejším a v niektorých momentoch dokonca chytľavejším dojmom.

Potvrdzuje to Metatron s malebnými melodickými zvratmi, ale aj vynikajúca klipovka The Resonance, ktorá upúta už parádnym vpádom, ale takisto aj záverom s krátkym a účinným gitarovým sólom. To už titulná kompozícia lahodí ušiam zmesou perfektnej rytmiky, vynikajúcim riffingom a hlavne spleťou uchvacujúcich vyhráviek, ktoré sú najsilnejšou zbraňou tejto úderky. Snáď najlepšou kompozíciou a mojím osobným favoritom je nasledujúca Solar Impulse s geniálnym bicím introm a vábivým stupňovaním atmosferických motívov až do veľkolepého rozkvetu skladby, ktorý prvou frázou spúšťa vokalista Bill Robinson. Na jeho vokálnom prejave síce nie je poznať ktovieaké zlepšenie, v hudbe Decrepit Birth to však nie je až takým podstatným faktorom. Pochvalu si zaslúži aj variabilná inštrumentálka Sea Of Memories a záverečné, veľmi jednoduché outro Darkness Embrace, ktoré celkovému dojmu určite neuberá.

Albumu Polarity nechýba absolútne nič. DECREPIT BIRTH predstavujú úplne iný deathmetalový level, nevšedne kombinujú brutalitu a melodiku, po novom sú o niečo chytľavejší a dokonca vedia zaujať aj atmosférou. Pre mnoho fanúšikov bude vrcholným počinom už predchodca Diminishing Between The Worlds, pre mňa osobne je aktuálna nahrávka o štipku vyspelejšia. Polarity je skutočnou emotívnou odyseou do mysle a duše, tak ako to pred nahrávaním tvrdil gitarista Matt Sotelo. Neostáva nám teda nič iné, len „potrápiť“ svoje zvukovody a vypočuť si v súčasnosti najlepšiu deathmetalovú kapelu.