Dobrého veľa nebýva. Toto tvrdenie proste musí platiť, lebo inak si fakt neviem vysvetliť prečo majú DEPRESY aj napriek dlhoročnej kariére na konte tak málo albumov. Myslím, že na slovenskej scéne mali vždy svoje pevné miesto, aj keď nevydávajú ako na bežiacom páse – veď podstatná je kvalita, nie kvantita. Toto miesto majú hlavne preto, že vždy boli svojskí, pracovali na svojom vlastnom štýle a ich hudba vždy dokázala potešiť a v dobrom zmysle slova prekvapiť. 
Treba však povedať, že v minulosti boli na ich tvorbe vždy cítiť aj dosť výrazné vplyvy iných spolkov. Od albumu Sighting po Psychomantium Phenomenon prešli cestou očisťovania a cestou na konci ktorej našli možno to, čo vždy hľadali. Vyvinula sa z nich úplne hyperoriginálna kapela s vlastnými postupmi a štýlom.

Neviem, či má vôbec zmysel zaoberať sa dopodrobna týmto albumom, keďže jeho hodnotenie sa dá vsunúť do jedného slova...ale predsa len treba spomenúť tie najzásadnejšie zmeny, ktorými tento spolok temných mágov prešiel. Prvou sériou zmien boli zmeny personálne. K výkonom jednotlivých novicov: Nový basák Gabriel svoju úlohu zvláda dobre. Basa má dostatok priestoru, je dobre nazvučená a albumu jednoznačne pomáha. Z ESSENCE OF EXISTENCE do DEPRESY prestúpil spevák Vesper, ktorý svojim originálnym a temným prejavom dodal kapele jednoznačne nový rozmer. Bez problémov strieda hneď viacero polôh, veľmi zvláštny brutálny growling, blackový škrekot, temný rozprávaný vokál a dokonca pridá v jednej piesni ešte aj čistý spev. No jednoducho krása. Hosťujúca klávesáčka Fear (ESSENCE OF EXISTENCE) tiež slúži na dobro veci, keďže nová tvár DEPRESY obsahuje oveľa viac klávesových a syntetizátorových zvukov, ako tomu bolo kedykoľvek predtým. Spolu s pridaním klávesov sa pridal do tvorby aj nový štýl, ktorého bolo v minulosti poskromnejšie a to konkrétne black metal. Jeho prítomnosť je cítiť oveľa viac počas celého plynutia albumu. Na druhej strane by som však povedal, že death metalové pasáže sú možno ešte death metalovejšie. Ale vlastne v súvislosti s DEPRESY už netreba hovoriť o zaužívaných žánroch. Oni majú štýl úplne vlastný a svojský plný originálnych, nových postupov a kombinácií. Posluch tohto albumu proste prináša tú najkvalitnejšiu porciu atmosférickej, temnej, melodickej a brutálnej hudby akú si človek môže priať. Všetko technicky skvelé a variabilné. Keď treba spomaliť je to pomalšie, keď treba zrýchliť spustí sa poriadny nárez. Pridajme k tomu pekný booklet a texty, ktoré človeka zaujmú a prinútia zamyslieť sa...

Už tu nebudem dookola omieľať, aký je tento album vynikajúci a skvelý a že sa kapele podarilo natočiť najlepšiu platňu v kariére. Treba si ho zohnať a počúvať. A podporovať DEPRESY, lebo mi pripadá, že už sme si na túto kapelu natoľko zvykli, že ju neberieme ako zvláštnosť a pritom je to drahokam medzi kameňmi celej atmosféricko-metalovej scény. No a recenziu zakončím tým spomínaným jednoslovným hodnotením. Psychomantium Phenomenon od kapely DEPRESY je dokonalý.